Nad Pruským veje priaznivý vietor

Slovensko, 25. 11. 2008 (Verejná správa 23/2008)

Pruské leží na pravom brehu Váhu oproti okresnému sídlu Ilava. Najstarší dokument spomína obec v roku 1244. V minulosti patrila pod hradné panstvo Vršatec a jeho majitelia sa často menili. V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako oppidum – mestečko s právom usporiadať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. Keď v osemnástom storočí búrali starý kostol, našli v hlavnom oltári kameň, do ktorého bolo vyrytý rok jeho výstavby – 1221.

V rozsiahlom anglickom parku sa nachádza renesančný kaštieľ, ktorý postavili koncom šestnásteho storočia. V súčasnosti priestory kaštieľa i jeho okolia využíva združená stredná škola poľnohospodárska. Tento objekt ako jediný v obci poskytuje ubytovacie služby. V priestoroch bývalého františkánskeho kláštora je dnes domov sociálnej starostlivosti, predtým domov dôchodcov. Vo farskej záhrade nájdeme tri unikátne kusy tisu obyčajného. Ich vek sa odhaduje na sedemsto rokov a sú chránené.

Počtom obyvateľov okolo dvetisícsto Pruské síce patrí k stredne veľkým obciam, ale úspešnosťou v projektoch a súťažiach sa radí medzi slovenskú špičku. Starostom je lekár MUDr. Viliam Cíbik a pri ňom stojí deväťčlenné obecné zastupiteľstvo.

Súťaživá obec

V tomto roku získalo Pruské prvé miesto v súťaži za rozvoj miestnej demokracie. Reprezentovalo Slovensko na medzinárodnej súťaži v Prahe, kde v tejto kategórii získalo s projektom „Vox populi....alebo spýtajme sa ľudí“ tretie miesto.V súťaži o Dedinu roka 2007 sa Pruské umiestnilo na treťom mieste. Ocenenie v kategórii Dedina ako hospodár získalo v roku 2005. V rokoch 2005 a 2006 dostala obec cenu Most za pozitívny prístup k práci detí a mládeže. Dôraz sa v Pruskom kladie aj na propagáciu obce, a preto nie je náhoda, že získalo Zlatý erb 2004 za obecnú internetovú stránku. Spomenúť môžeme aj cenu ministra životného prostredia za rok 2006, najprestížnejšiu cenu samosprávy Oskar bez bariér udelenú v tom istom roku, aj cenu Združenia miest a obcí Slovenska.

„Snažíme sa využiť ľudský potenciál, ktorý tu máme, a zúročiť ho tak, aby bol výsledok viditeľný. Je potom dobré, ak sa koriguje v spätnej väzbe pohľadom ľudí, ktorí prídu do obce, aby sa pozreli na to, ako to tu vyzerá a kam sme sa dostali,“ snaží sa nájsť príčinu úspešného účinkovania obce Pruské v rôznych súťažiach a grantoch starosta Viliam Cíbik. Funkciu vykonáva len na polovičný úväzok druhý venuje naďalej lekárskej praxi. Časová slučka dňa je neúprosná, osobné nasadenie vysoké a potreba kooperácie naliehavá. Preto je ústretový voči všetkým iniciatívam smerujúcim k zveľadeniu obce: „Prirodzená ľudská vlastnosť je súťaživosť a kto príde s aktivitou, má u mňa dvere otvorené.“

Obec Pruské je prirodzeným centrom mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát a má ambíciu stať sa modernou európskou obcou dvadsiateho prvého storočia s využitím všetkých moderných technológií. Na druhej strane však nezabúda na každodenné, možno niekedy i banálne problémy občanov a snaží sa kombinovať inovatívnosť a vynaliezavosť s odstraňovaním prekážok.

Tri groše v Pruskom

“Filozofia našej komunálnej politiky vychádza z rozprávky o troch grošoch,“ vysvetľuje podobenstvo starosta.„Ten prvý chceme vrátiť našim starým rodičom - zamerali sme sa na opatrovateľskú starostlivosť a výstavbu hospicu. D ruhý chceme investovať do našich detí, aby dosiahli plnú počítačovú gramotnosť a aspoň bilingválnosť, keď už nie trilingválnosť, aby si ctili staré osvedčené hodnoty a boli lokálpatriotmi. Z toho tretieho groša chceme žiť a budovať obec.“

Rozvoj mladej generácie patrí medzi priority. Škola je alfou a omegou úsilia samosprávy. Navštevuje ju 430 detí a zo sedemdesiatmiliónového ročného rozpočtu obce ukrojí najviac peňazí. Za posledných šesť rokov bolo treba rekonštruovať kotolňu za šesť miliónov korún, oprava strechy si vyžiadala dva milióny korún. Schválený je projekt na rekonštrukciu budovy školy v sume 46 miliónov korún. Zelenú dostal aj projekt na nové vybavenie školy nazvaný Premena tradičnej školy na modernú. V týchto dňoch čaká starosta s napätím na rozhodnutie monitorovacieho výboru o spoločnom projekte s českým partnerom za osem miliónov korún na vybavenie športovísk a priestorov na voľnočasové aktivity.

Nevyužitú budovu materskej školy prestavali na hospic. Pruské tak nadviazalo na staré tradície. V obci zriadili prvý chudobinec a nemocnicu (špitál) už v osemnástom storočí. Budova hospicu je stavebne ukončená, treba ešte vynaložiť pol milióna korún na interiér a rovnakú čiastku na vonkajšie úpravy. „Hľadáme zdroje, prosíme, píšeme podnikateľom, inštitúciám,“ povzdychol si Vialiam Cíbik. „Zrejme sme si zvolili nevhodnú dobu na spustenie prevádzky v tomto objekte, keď vidíme, v akom stave sú nemocnice, aké problémy má zdravotníctvo. Pred rokom sme oslovili zdravotné poisťovne: iba jedna mala záujem rokovať o prevádzke hospicu, aj to až po skončení transformácie zdravotníctva. Je to pomoc najchudobnejším a najzraniteľnejším, preto dúfam, že pri nás bude stáť vyššia sila. Ak máme uskutočniť predstavu sociálneho štátu, tak hospic je naplnením tejto vízie.“

Pred obcou stoja ďalšie výzvy. Jednou z nich je ochrana pred povodňami. Odlesnené kopce Bielych Karpát tvoria lievik, ktorý zvedie vodu do Pruského a tá zatápa dolný koniec obce. Ukončená je plynofikácia obce. Horšia je situácia v zásobovaní vodou. Pitnú vodu čerpajú ľudia prevažne z vlastných studní. Len časť obce je od roku 2002 napojená na miestny vodovod, napájaný z prameňov v chotári obce. Odpadové vody sú odvádzané do žúmp. V blízkej budúcnosti sa pripravuje výstavba kanalizácie, ktorá bude financovaná z fondov Európskej únie.

Recept na úspech

Najväčšie vrásky robí predstaviteľom samosprávy zháňanie finančných prostriedkov potrebných pre bežný život obce a na investičné akcie. Rozhodli sa ísť cestou financovania a spolufinancovania projektov z rozličných výziev. Na obecnom úrade volili medzi dvoma strategickými prístupmi. Prvý znamenal podať jeden alebo dva veľké projekty a čakať na výsledok, po neúspechu postup zopakovať pri ďalších výzvach. Výhodou tohto variantu je koncentrácia na pár dobre vyprofilovaných cieľov a prepracovaných projektov. Horšie je, keď projekty neprejdú a treba začať znova. Najväčším problémom je strata času, lebo od podania projektu po jeho vyhodnotenie je pomerne dlhá doba. Preto si v Pruskom zvolili iný prístup. Vybrané ciele a aktivity modifikujú do viacerých projektov a odpovedajú na viacero výziev. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že zámer vyjde, ako to bolo napríklad pri podpore turizmu alebo renovačných projektoch. Nevýhodou je práca na viacerých projektoch naraz. Je to rozsiahla a zložitá administratívna činnosť, ktorú musí samospráva zvládnuť aj s obmedzenými ľudskými zdrojmi

Výhodou Pruského je pomerne vysoká zamestnanosť. Vlna likvidácie zbrojárskych firiem v Dubnici nad Váhom po roku 1989 síce priniesla do regiónu vysokú nezamestnanosť - až okolo tridsať percent - ale reštrukturalizácia priemyslu priniesla v novom storočí oživenie. Priamo v obci sú najväčšími zamestnávateľmi poľnohospodárske družstvo, veľkosklad pneumatík a firma vyrábajúca autosúčiastky. Pôsobí tu aj stodvadsať živnostníkov, ktorí poskytujú širokú škálu služieb na veľmi dobrej úrovni. Napriek priaznivému vývoju starosta už uvažuje o možných dopadoch svetovej finančnej krízy, kladie si otázku, ako sa zachovajú investori a aká bude cena ľudskej práce. Od toho sa odvinie i počet pracovných miest.

Guláš nasýti aj zabaví

Viliam Cíbik uznáva vekmi overené rímsku prax dať ľuďom chlieb a hry: „K práci patrí oddych a zábava. Ale nebudeme sa nečinne prizerať vysedávaniu mladých ľudí v krčmách a bistrách. Radšej vytvoríme podmienky na užitočné využitie voľného času.“ V obci pôsobí Športový klub 98 Pruské a TJ Považan Pruské. Je tu agilný klub dôchodcov. Čiperní seniori si dokonca zahrali aj hokejbalový zápas proti moravským partnerom z Valašských Kloboukov. Snaha zapojiť občanov do pohybových aktivít a do kolektívnych podujatí sa stretáva s dobrým ohlasom, a to aj u mladších generácií. Populárny je májový Senátorský chodník – spoločný prechod slovensko-českej hranice, založený českou senátorkou Alenou Gajdůškovou. Tento rok absolvovali už jeho šiesty ročník. Do Pruského prišlo päť autobusov s českými turistami. K fyzickej aktivite prispieva aj letný a zimný športový deň starostu nazvaný Deň plný hier. Zameraný je na spoločné športovanie rodín. Veď nie je nič lepšie, ak sa celá rodina spolu zahrá a spoločne strávi pekný deň.

Medzi vydarené kultúrne akcie patrí hudobný festival Gavlovičovo Pruské. Má vyše štyridsaťročnú tradíciu a využíva aj tri miestne historické organy. Katolícky kňaz a barokový spisovateľ Martin Gavlovič (rehoľným menom Hugolín) pôsobil v Pruskom v polovici osemnásteho storočia a je tretím Slovákom zapísaným v zozname osobností UNESCO. Do análov slovenskej literatúry sa zapísala najmä jeho veršovaná Valaská škola - mravov stodola.

Šport, kultúru a zábavu spája v sebe populárny európsky šampionát vo varení guláša. Organizátori hľadali inšpiráciu vo voľakedajších chýrnych jarmokoch, ktoré po druhej svetovej vojne zakapali. Najbežnejším občerstvením bol guláš a osviežením vínko. Starú tradíciu obnovil jarmok ľudových remesiel a gulášové preteky.

Burzový maklér by možno stroho konštatoval, že akcie Pruského na samosprávnej burze stúpajú. Ak už je to tak, starosta i celá obecná samospráva by mali udržať ich hodnotu.

Leo KUŽELA

Späť