|
|
Neviditeľná ruka a neviditeľný Titanik
Slovensko, 21. 12. 2008 (Verejná správa 24/2008)
Krízové turbulencie na svetových finančných trhoch nám, obyčajným občanom, odhalili niekoľko zaujímavých poznatkov. Napríklad o tvrdení, že trh so svojou neviditeľnou rukou trhu nielen všetko vyrieši, ale že aj do kľúčových pozícií vyberá tých najschopnejších.
Vzhľadom na to, že táto „nespochybniteľná“ dogma neoliberálneho katechizmu predstavuje záväzok pre budúce generácie, musia snahy exkluzívneho klubu globálnych trhovcov zo Ženevy, Bruselu a Washingtonu nevyhnutne niesť známky schizofrénie. Sú totiž nútení prostredníctvom štátu – ktorý od začiatku deväťdesiatych rokov odsúvajú na smetisko dejín – zachrániť tak financie (a tým sami seba), ako aj „trhové hospodárstvo bez prívlastkov“...
Ďalší poznatok sa vzťahuje na trh samotný. Všetci neveriaci Tomáši, ktorí musia najskôr vidieť, aby uverili, majú konečne príležitosť, aby si na legendárnu neviditeľnú ruku trhu doslova a do písmena siahli. Ak nemá obratom nastať „koniec dejín“, ktorý sa po konečnom a nezvratnom víťazstve kapitálovej internacionály zjavoval vo víziách neoliberálnych prorokov, potom je nevyhnutné aspoň provizórne zaceliť dieru, ktorú do svetových financií celkom viditeľne prerazila. Len v samotnej Mekke trhu – v USA – sa bude sadrovať 400 miliardami dolárov. Červeno-zeleno-čierne sprivatizované Nemecko, v ktorom železničná doprava predstavuje posledný veľký podnik vo verejnom vlastníctve, chce uvoľniť vyše 400 miliárd eur.
A poučenie z krízového vývoja? Trh sa stará o zisky, daňový poplatník o straty – a štát síce nemá čo hovoriť do kšeftu, no musí zaskočiť, keď sa všetko zrúti, aby sa to nezrútilo totálne. Zo všetkého najtrhovejšie je zistenie, že kolapsujú banky, celé priemyslové odvetvia a trebárs i štát samotný, ale nie bankári, ktorí to všetko zavinili.
Posledný poznatok má politický charakter: Kapitalizmus je flexibilný a bez ideologických predsudkov – na jeho záchranu sa hodí i socializmus. Len na otázku, prečo by sa mal radový občan stať dvojnásobnou obeťou „trhu“ (prvý raz počas privatizácie všetkého, čo mu má slúžiť a čo dovtedy financoval svojimi daňami, po druhý raz vtedy , keď má sprivatizované opäť z vlastných peňazí zachraňovať pred zánikom) zatiaľ nikto z politikov neodpovedal.
A tak „vážne a dôsledné reformy“ požadované ľavo-stredo-pravými trhovníkmi pripomínajú onen vtip, v ktorom vyloveného stroskotanca osloví zachraňujúci kapitán slovami: „Človeče, vy máte ale šťastie. Vitajte na palube Titanicu!“
Petr SCHNUR, Hannover
(Uverejnené v denníku Právo, 17. októbra)
Späť
Pridať komentár.
|