Stať sa výnimočným je náročné a ťažké

Slovensko, 1. 1. 2009 (Verejná správa 25-26/2008)

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti sú vysoko sofistikované pracoviská štátnej správy. Už z tradície tejto inštitúcie vyplynulo gestorstvo nad takou prierezovou spoločenskou hodnotou, ako je kvalita. Na čele úradu stojí od augusta 2007 pôvodným povolaním ekonóm a diplomat Ing. Mgr. Peter LUKÁČ (47). V rozhovore, ktorý nám poskytol, uplatnil aj svoje skúsenosti zo zahraničia.

Pán predseda, ako vyzerá porovnávanie vášho úradu v európskej rovine?

Kvalifikované porovnávanie úradov nášho typu na európskej či svetovej úrovni neexistuje. Ale dovolím si tvrdiť, že nezaostávame ani v jednej oblasti, za ktorú podľa kompetenčného zákona zodpovedáme. Svedčia o tom naše výsledky práce.

Ťažko sa môžeme porovnávať hoci len s krajinami Európskej únie, lebo štátny patronát nad kvalitou tam vykonávajú rôzne inštitúcie, napríklad ministerstvá. Nám najbližší je český model, ktorý vychádza z osvedčeného československého systému. Na tejto príbuznosti je založená naša široká a efektívna spolupráca, napríklad aj pri implementácii euronoriem.

Čo považujete za kľúčové poslaní úradu? A na čom je postavená kvalita jeho vlastnej práce?

Kompetenčný zákon nám ukladá tvoriť, udržiavať a rozvíjať nástroje infraštruktúry kvality. Ich primárnym cieľom je sformovať konkurencieschopné a efektívne spoločenské prostredie akceptujúce kritériá kvality a prispieť k ochrane spotrebiteľa, každého občana.

V štátoch Európskej únie i vo svete sa pod nástrojmi infraštruktúry kvality rozumie normalizácia a skúšobníctvo, metrológia, posudzovanie zhody vrátane akreditácie a trhového dozoru. Slovensko má vybudovanú takúto infraštruktúru na zabezpečovanie kvality výroby, tovarov a služieb. Vďaka nej možno rozvíjať a implementovať technické predpisy pre výrobky, posunúť sa od povinných noriem k dobrovoľným, uplatniť dobrú prax a vylúčiť také opatrenia, ktoré bránia voľnému obchodu. Táto infraštruktúra významnou mierou prispievala a prispieva k štrukturálnym zmenám nášho hospodárstva, k hospodárskemu rastu a k ekonomickým úspechom nášho štátu.

Najvýznamnejším potenciálom úradu a známkou kvality sú jeho pracovníci a ich vedomosti, zručnosť a zbehlosť v problematike, ktorou sa zaoberajú.V posledných mesiacoch sa nám podarilo doplniť osadenstvo kvalifikovanými odborníkmi z oblasti metrológie, kvality, normalizácie a skúšobníctva i z oblasti investičných projektov.

Podieľa sa Slovensko, konkrétne váš úrad, na tvorbe alebo korektúrach nadnárodných noriem?

Slovenský ústav technickej normalizácie, ktorý k nám patrí, je jediný oprávnený subjekt na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem. Jeho povinnosť je tiež zabezpečiť transparetnosť a otvorenosť normalizačného procesu. Naši domáci odborníci sú zapojení do technických komisií ústavu a podieľajú sa na pripomienkovaní návrhov európskych, ale aj medzinárodných noriem a na ich implementácii do národnej sústavy.

Slovenský systém normalizácie je prístupný každému expertovi nielen tým, že môže získať aktuálne informácie, ale môže tiež vstupovať do procesov pri tvorbe noriem, spracovania národného stanoviska, pripomienkovania a hlasovania o normách.

Čo treba rozumieť pod „posunom od povinných noriem k dobrovoľným“?

Technickú normalizáciu môžeme definovať ako proces vyplývajúci z konsenzu zainteresovaných strán. Nie je to regulácia centrálne diktovaná úradmi, ale skôr dobrovoľná aplikácia technických noriem zo strany hospodárskych subjektov. Je dôležité, aby sa regulátori, štátne inštitúcie, nepozerali na technickú reguláciu ako na niečo o stupeň lepšie a účinnejšie, ako sú technické normy, ale ako na niečo odlišné tak v zámere, ako aj v obsahu. Podnikateľská sféra zase nemôže očakávať, že za ich plnenie získa od vlády nejaké výhody.

Technická normalizácia je založená na vyváženom konsenze všetkých strán – regulačných orgánov, podnikateľov a používateľov noriem. Takýto všeobecný súhlas umožňuje, aby sa normy stali dobrovoľne rešpektovanými dokumentmi.

S tým zrejme súvisí aj uplatňovanie nového prístupu v európskej normotvorbe...

Zavedenie smerníc v tomto duchu vyriešilo problém ťažkopádneho schvaľovania konkrétnych technických požiadaviek v rozhodnutiach Európskeho spoločenstva. Smernice stanovujú len nevyhnutné požiadavky na výrobky, ktoré majú ochrániť verejný záujem, predovšetkým zdravie, životné prostredie a majetok ľudí. To sú regulatívne požiadavky, ktoré každý musí splniť. Spôsob, ako ich splní a ako ich splnenie preukáže, smernica nového prístupu jednoznačne nepredpisuje.

Môžu to byť, napríklad, takzvané harmonizované normy. Obsahujú konkrétne technické požiadavky a metódy skúšok, ktoré zaručujú, že výrobok spĺňajúci požiadavky takejto normy zároveň vyhovuje požiadavkám smernice. Aby pri tvorbe takejto harmonizovanej normy bol zaručený konsenzus všetkých zainteresovaných strán vo všetkých členských krajinách, Európska komisia poverila tvorbou harmonizovaných noriem európske normalizačné organizácie CEN, CENELEC a ETSI.

Harmonizované normy tvoria osobitnú skupinu európskych noriem, u ktorých platí všetkými zainteresovanými stranami všeobecne akceptovaný predpoklad zhody s požiadavkami smerníc. Vzhľadom na všeobecný konsenzus pri ich tvorbe si napriek svojmu osobitnému postaveniu vo vzťahu k legislatíve zachovávajú štatút dobrovoľnej normy. Výrobca používajúci takúto dobrovoľnú harmonizovanú normu ľahšie preukáže splnenie požiadaviek smernice pri uvádzaní výrobku na trh. Používanie noriem teda netreba prikazovať ako povinné a nemusia mať postavenie záväzného právneho predpisu.

  Národný program kvality SR na roky 2004 – 2008 predstavuje základ štátnej politiky kvality v Slovenskej republike a váš úrad je jej gestorom. V tomto roku sa končí jeho platnosť. Pripravujete jeho komplexné vyhodnotenie?

Väčšinu stanovených cieľov v oblasti zvyšovania kvality života sa podarilo splniť, niektoré dokonca rozšíriť o nové oblasti. Národný program podporil zápas o kvalitu domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín - udeľovala sa značka kvality potravinárskym výrobkom. Rezorty organizovali súťaže, vzdelávacie a osvetové akcie. Veľký význam má aj prijatá legislatíva. To je len zlomok toho, čo všetko sa v rámci programu vykonalo.

Za úspech považujem šírenie manažérstva kvality v štátnej správe a samospráve. Náš úrad od roku 2003 úspešne koordinoval projekt, v rámci ktorého tridsaťdva organizácií verejnej správy implementovalo model CAF. Trinásť z nich samohodnotenie opakovalo dva až štyrikrát a dve organizácie štátnej správy nezávisle od projektu implementujú model výnimočnosti EFQM.

Nebolo by vhodné zaviazať štátnu správu aj samosprávu, aby sa na seba pravidelne pozerali cez prizmu modelu CAF?

Faktom je, že ústredné orgány štátnej správy boli povinné zavádzať ho u seba od roku 2004. Roky implementácie ukázali, že manažérstvo kvality nemožno presadzovať nasilu. Rezorty by však mali dostať plnú podporu v snahe zaviesť manažérstvo kvality a možnosť vybrať si model a nástroj, ktorý sa najviac hodí na ich vlastné podmienky. Náš úrad im pomôže koordináciou, metodikou, vzdelávacími akciami, konzultáciami, poradenstvom alebo priamo nastavovaním zlepšovacích aktivít.

Váš úrad koordinuje prípravu novej stratégie implementácie manažérstva kvality vo verejnej správe na obdobie rokov 2009 – 2012. Čo je pre vás najväčšou výzvou z dlhodobej vízie rozvoja Slovenska?

Stratégia na roky 2009 – 2012 je pokračovaním Národného programu kvality SR na roky 2004 – 2008 a jeho aktivít. Predstavuje štátnu politiku kvality členenú do dvoch častí.

Prvá časť sa zameriava na aktivity, ktoré vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rámci svojich kompetencií v deviatich strategických oblastiach, ktoré obsiahnu bezpečnosť obyvateľstva v základných ukazovateľoch kvality života - starostlivosť o zdravie, sociálna oblasť a zamestnanosť, ochrana životného prostredia, služby verejnej správy, informatizácia spoločnosti, podnikanie, vzdelávanie, veda a výskum, kultúra.

Druhá časť zahŕňa aktivity zamerané na implementáciu manažérstva kvality v organizáciách verejnej správy v rokoch 2009 - 2012, ktoré bude koordinovať náš úrad s podporou rezortov. Primárnym cieľom je vnútorné zlepšovanie organizácií verejnej správy a ich služieb. 

Hlavným rozdielom medzi novou stratégiou a končiacim programom je to, že náš úrad vyvíja intenzívnu snahu získať finančné prostriedky z fondov, aby sa dali strategické ciele realizovať v plnej šírke. Zároveň sa budeme snažiť zainteresovať aj tie rezorty, ktoré doteraz v Rade Národného programu kvality SR nemali aktívne zastúpenie. Bol by som rád, keby do nej vstúpili aj zástupcovia ministerstva zdravotníctva, školstva, kultúry a spravodlivosti.

V ktorých rozbehnutých činnostiach plánujete pokračovať?

Aj naďalej budeme organizovať súťaž o Národnú cena SR za kvalitu a oceňovať organizácie a spoločnosti, ktoré zavádzajú progresívne metódy manažérstva kvality. Našou snahou je podporovať zavádzanie manažérstva kvality do národného hospodárstva a jeho jednotlivých sektorov. Chceme, aby to začala vo zvýšenej miere a v blízkej budúcnosti robiť aj verejná správa.

Národná cena SR za kvalitu je najvyššie ocenenie, ktoré môžu získať súkromné subjekty a organizácie verejnej správy, keď preukážu inovatívnosť a schopnosť zavádzať moderné nástroje do svojho riadenia. Vďaka tomu, že kritériá súťaže sa zhodujú s kritériami národných cien, ktoré sú udeľované v iných krajinách Európskej únie, možno to využiť ako platformu na vzájomné porovnávanie. Súťaž o túto cenu prebieha v súlade s metodikou Európskej nadácie pre manažérstvo kvality. Jej laureáti sa môžu zúčastniť na súťaži o Európsku cenu za kvalitu, čo je najvýznamnejšie medzinárodné ocenenie.

Akú tendenciu preukázali posledné ročníky súťaže o národnú cenu? Neubúdajú materiálni výrobcovia a nepribúda viac účastníkov z nadstavby? Boli ste spokojní s počtom prihlásených?

Tohtoročná národná cena mala ambíciu pritiahnuť do súťaže čo najväčší počet organizácií verejnej správy. Úrad pre ne zorganizoval sériu bezplatných školení o zavádzaní modelov kvality. Súťaž prebiehala v troch hlavných kategóriách, a to pre veľké, stredné a malé firmy, a pre organizácie verejnej správy.

Mohlo by sa zdať, že počet prihlásených organizácií nielen z podnikateľskej sféry, ale i celkovo, je nízky. To je veľmi relatívne. Rovnaké skúsenosti majú aj susedné štáty. Výnimočnosť je výzva a zároveň záväzok do budúcnosti systematicky a trvalo sa zdokonaľovať vo všetkých oblastiach. Taký trend nie je schopný zvládnuť a udržať každý.

Ak sa chce niekto udržať na domácom alebo zahraničnom trhu, certifikáty manažérstva kvality sú nevyhnutné. Platí to nielen pre výrobné podniky, ale i obchodné organizácie, poskytovateľov služieb a čoraz viac aj pre vzdelávacie inštitúcie a verejnú správu. Certifikát manažérstva kvality je nielen potvrdením toho, že organizácia robí niečo dobre, ale je aj jedným z nástrojov, ako si môže organizácia zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť.

Ak chce byť dnes organizácia úspešná, musí preukázať trvalé zlepšovanie vo všetkých oblastiach, aj pozitívne výsledky v podobe trendov aspoň za posledné tri roky. Stať sa výnimočným je náročné a ťažké, ale udržať si dosiahnutú výnimočnosť je často oveľa zložitejšie. Je to hlavne veľký záväzok voči vlastným zákazníkom, zamestnancom, partnerom a ďalším zainteresovaným stranám vôbec. Platí to bez rozdielu pre spoločnosti súkromnej sféry, ako i organizácie verejnej správy.

Možno prekvapil zvýšený záujem o národnú cenu na akademickej pôde...

Vysoké školy a univerzity partia k organizáciám, ktoré sa do súťaže o národnú cenu zapojili len v poslednom období. Stalo sa tak aj zásluhou projektu ministerstva školstva, ktorý podporuje implementáciu modelu CAF na akademickej pôde. V skutočnosti je vysokých škôl a inštitúcií, ktoré model CAF zaviedli, oveľa viac. Nie všetky sa však v tomto roku do súťaže zapojili. Verím, že v budúcnosti ich len pribudne. Otvorí sa tak priestor na vzájomné porovnávanie a určitú objektivizáciu ich pozícií vo vzdelávacej sústave Slovenska.

A ďalšie iniciatívy úradu?

Budeme aj naďalej pokračovať v organizovaní súťaží Top manažéri kvality, udeľovať ocenenie za publicistický prínos v oblasti kvality, podporovať metodicky, organizačne i poradensky organizácie štátnej a verejnej správy v ich snahe zlepšovať sa a zvyšovať efektívnosť. Naším zámerom je ďalej vzdelávať zamestnancov verejnej správy v nástrojoch kvality a vytvárať platformy na výmenu informácií a skúseností, ako bude napríklad pripravovaná medzinárodná konferencia Manažérstvo kvality vo verejnej správe. 

Ďalšou dôležitou iniciatívou je pilotný projekt Zvýšenie dôveryhodnosti a transparentnosti inštitúcií formou budovania systému riadenia kvality inštitúcie. Je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Ak sa nám podarí projekt naštartovať, vo svojom riadení uplatní manažérsky systém kvality šesť organizácií verejnej správy vrátane nášho úradu. Získajú tak medzinárodne uznávaný certifikát modelu kvality - modelu výnimočnosti EFQM alebo modelu CAF.

Myslíte si, že činnosť úradu môže zmierniť dopady súčasnej ekonomickej krízy?

Je pravda, že vo vývoji globálnej svetovej ekonomiky dochádza k celkovému spomaleniu, nastávajú komplikácie, hrozí rozsiahla kríza. A štáty, ktoré chcú obstáť v konkurenčnom boji a vyjsť z tejto krízy víťazne, musia mať nástroje, hlavne v oblasti kvality, ktoré im poskytnú komparatívnu výhodu.

Zo skúseností vieme, že vybudovanie infraštruktúry kvality je kľúčové u všetkých štátov a ekonomík snažiacich sa nastúpiť cestu ďalšieho rozvoja. Ak označujeme takúto infraštruktúru za základ kvality vo všeobecnosti, tak potom oblasť vodcovstva, stratégie a politiky, partnerstiev, manažérstva ľudských zdrojov a dosiahnutých výsledkov v tejto oblasti, je tou nadstavbou, o ktorej ste sa sám zmienili a ktorá má v tomto smere dôležitú úlohu.

Našou úlohou je motivovať organizácie podnikateľského sektora a verejnej správy, aby prostredníctvom efektívnych manažmentov prispôsobili a udržovali Slovenskú republiku vysoko konkurencieschopnú v globálnej i európskej ekonomike. Systém a kvalita manažérstva organizácie je predpokladom úspešného pôsobenia na spoločnom trhu a poskytuje firmám a organizáciám konkurenčnú výhodu i v období recesie.

Spomenuli ste kritériá kvality „vodcovstvo“ a „partnerstvo“. Mohli by ste ich bližšie vysvetliť? 

Vo verejnom sektore sú vodcovia hlavným rozhraním medzi organizáciou a politikmi, zdieľajú s nimi zodpovednosť a právomoc. Zodpovedajú tiež za riadenie vzťahov so zainteresovanými stranami a za to, že budú napĺňané ich oprávnené potreby. Správanie sa vodcov organizácie dáva cieľu a prostrediu, v ktorom organizácia a jej zamestnanci pôsobia, punc jednoznačnosti a jednotnosti.

Vodcovia dávajú organizácii smerovanie. Tvoria a rozvíjajú poslanie, víziu a hodnoty potrebné pre dlhodobý úspech organizácie. Motivujú a podporujú zamestnancov v organizácii tým, že sa stávajú vzorom a správajú sa príkladne, v súlade s deklarovanými a všeobecne uznávanými hodnotami.

Vodcovia rozvíjajú, implementujú a monitorujú systém manažérstva organizácie a preskúmavajú výkonnosť a výsledky. Sú zodpovední za zlepšovanie výkonnosti a za prípravu na budúcnosť tým, že riadia zmeny potrebné na naplnenie poslania organizácie. Zároveň vytvárajú svojej organizácii optimálne podmienky na to, aby sa vedela prispôsobiť spoločnosti, ktorej slúži a ktorá sa ustavične mení. Sú to práve oni, ktorí hľadajú cesty k inovácii a modernizácii, aktívne si osvojujú a uplatňujú napríklad princípy e-governmentu.

A čo partnerstvá?

Podľa môjho názoru sú partnerstvá dôležitými zdrojmi správneho fungovania organizácií. Organizácie verejnej správy musia plánovať a riadiť svoje kľúčové partnerstvá, hlavne s občanmi, ktorí sú zároveň zákazníkmi.

V neustále sa meniacej spoločnosti s rastúcou komplexnosťou sa od organizácií verejnej správy vyžaduje, aby riadili svoje vzťahy s ostatnými organizáciami vo verejnom i súkromnom sektore tak, aby naplnili svoje strategické ciele. Dôsledkom komplexnosti je potreba aktívneho vystupovania občanov - zákazníkov ako kľúčových partnerov. Výrazy „občania“ a „zákazníci“ vlastne vyjadrujú meniace sa postavenie občanov, lebo sú zainteresovanou stranou a používateľmi služieb zároveň. V tomto kritériu sa model CAF zameriava na zapojenie občanov do vecí verejných, na ústretovosť k ich potrebám a očakávaniam, a na rozvoj verejných politík.

Je naša verejná mienka priaznivo naklonená zápasu o vyššiu kvalitu? Nebolo by dobré spoznať – hoci aj reprezentačným sociologickým prieskumom – názory ľudí na kvalitu, ktorú požadujú a ktorú sami poskytujú?

Určite áno. Avšak napriek tomu, že kvalita je súčasťou každodenného života každého jedného občana, je veľmi ťažko definovateľná. Nie je naším cieľom realizovať sociologický výskum a nie je to ani v našej kompetencii. To však neznamená, že by nebol užitočný. Poznamenávam, že hodnotenie kvality práce často skĺzava k subjektivizmu, najmä vtedy, ak ho robí človek „zvonka.“ Práve preto sa snažíme povzbudzovať organizácie k tomu, aby prvotné hodnotenie urobili vo vnútri, za pomoci vlastných zamestnancov, ktorí poznajú organizáciu najlepšie, s dôsledným uplatnením medzinárodne uznávaných kritérií.

V už spomínanom plánovanom projektu chce úrad analyzovať systémy manažérstva kvality vo verejnej správe. Takto chceme zmapovať stav implementácie manažérstva kvality v organizáciách štátnej správy a v ostatnej verejnej správe, predovšetkým ich prístup k inováciám a modernizácii.

Váš úrad mal tradíciu bohatých kontaktov so zahraničím. Na čo zameriavate vašu iniciatívu v tejto oblasti dnes?

Súčasné vedenie úradu si predsavzalo spoluprácu s významnými organizáciami v oblasti normalizácie a skúšobníctva, metrológie, posudzovania zhody a kvality rozšíriť a hlavne hľadať nové formy a sféry tejto spolupráce.

Pracovníci nášho úradu i organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti účinkujú v medzinárodných organizáciách, v komisiách, v odborných združeniach, zúčastňujú sa na kongresoch a iných odborných aktivitách, napríklad na twinningových projektoch v Litve a Turecku. Nadviazali sme kontakty aj s Komisariátom pre normalizáciu a kvalitu Vietnamskej republiky a Vietnamským metrologickým ústavom. Aj to patrí do procesu budovania moderného a efektívneho úradu, ktorý má slúžiť verejnej správe, národnému hospodárstvu a priamo alebo nepriamo všetkým občanom.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť