Nový cestný zákon nebude všeliekom

Slovensko, 9. 1. 2009 (Verejná správa 1/2009)

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú dopravné nehody jedenástou najčastejšou príčinou úmrtí. Od prvej smrteľnej havárie v roku 1896 prišlo vo svete pri dopravných nehodách o život okolo dvadsaťpäť miliónov ľudí. Na slovenských cestách v roku 2007 zahynulo 627 osôb. Za desať mesiacov tohto roka vyhaslo u nás pri dopravných kolíziách štyristoštyridsať ľudských životov.

Aj keď celoročné štatistiky kolíšu v rozpätí od osemsto devätnástich mŕtvych v roku 1998 až po najpriaznivejší rok 2005, kedy zaevidovali päťstošesťdesiat obetí, nič nenasvedčuje tomu, že by malo dôjsť k zásadnému pozitívnemu obratu. Odborníci sa aj preto pomerne skepticky vyjadrujú k splniteľnosti odporúčania Európskej únie – do roku 2010 znížiť počet mŕtvych na cestách v každej členskej krajine o polovicu oproti stavu v roku 2003. V našich podmienkach by to znamenalo dostať sa aspoň pod úroveň 350 mŕtvych za rok.

Keď hovoríme o zmarených ľudských životoch, samotné suché čísla štatistík vyznievajú až morbídne. Na Slovensku akoby po karamboloch vyviezli každý rok na cintorín jednu menšiu dedinu. Štát je povinný urobiť pre zníženie počtu obetí dopravných nehôd maximum. Lenže v situácii, keď len za posledné tri roky pribudlo na nie najkvalitnejšie cesty vyše štvrť milióna vozidiel všetkých druhov, má toto úsilie mnoho úskalí. Hustota premávky je čoraz vážnejším rizikovým faktorom a zrejme ním zostane aj do budúcnosti. Naša dopravná sieť nie je na také zaťaženie stavaná. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka môže byť práve výstavba diaľnic veľmi významným príspevkom štátu k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Zďaleka však nie jediným, pretože jadro problému je inde.

Zlyháva najmä ľudský faktor

Polícia štatisticky vyhodnocuje desať najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd – a všetky majú subjektívne príčiny – zlyháva najmä ľudský faktor. Zástupca riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru plk. Bohuš Chochlík za najhlavnejšiu príčinu súčasnej situácie považuje nízke právne vedomie vodičov, nedisciplinovanosť, podcenenie rizík a flagrantné porušovanie dopravných predpisov. Najrizikovejšou skupinou sú práve mladí, neskúsení vodiči.

Napríklad vo Veľkonočný pondelok na Záhorí narazilo do stromu staršie auto značky BMW. Zhoreli v ňom traja mladí chlapci. S ťažkými zraneniami prežil iba jeden člen posádky, ktorý z auta vyletel pri náraze. Navlas podobný scenár mala aj ďalšia nehoda v tomto regióne zo 7. júla, kedy medzi Veľkými Levármi a Malackami zahynuli v úplne rozbitom aute tiež traja mladíci. Aj pri tejto tragédii úradoval alkohol.

Podľa mienky policajných odborníkov súkromné autoškoly svojich adeptov nepripravujú dostatočne. Dôkazom je aj fakt, že pri skúškach vlani neprospelo takmer tridsať percent uchádzačov o vodičský preukaz. Paradoxne, väčšina z nich pre nezvládnutie praktickej časti vodičského testu. Trebárs v okrese Skalica skúšobní komisári nepustili na cesty až 46 percent z celkového počtu absolventov prípravy. A to si ešte nejeden mladý človek trúfne sadnúť za volant aj bez vodičského preukazu.

Práve takýto prípad rozšíril zápisy v čiernej kronike v prvý novembrový deň minulého roka. Auto značky Opel Kadett bez evidenčného čísla šoféroval pri Utekáči po zotmení dvadsaťjedenročný nevodič, ktorý viezol ďalších piatich mládencov. Po nezvládnutí riadenia vozidla bol jeho o rok mladší spolujazdec na mieste mŕtvy, dvaja sa zranili ťažko a dvaja ľahko. Iba ľahko zranenému šoférovi auta namerali v krvi 1,33 miligramov alkoholu.

Jednoduchý recept nie je

Návod na podstatné zníženie počtu nehôd a ich následkov nikto nemá. Aj keď, ako pripomínajú odborníci, s cestnou dopravou je to ako s futbalom – každý jej problémom rozumie. Polícia často zdôrazňuje, že zvýšenie bezpečnosti na našich cestách zďaleka nie je len úlohou mužov v uniformách, ale doslova každého občana a celej spoločnosti. Dopravná výchova začína už v rodine od raného detstva, pokračuje v škole, svoje úlohy tu má viacero rezortov a priestor celý takzvaný tretí sektor. Gestorom spájania síl v tejto oblasti je vláda a jej poradný orgán, nositeľom úloh potom Národný plán bezpečnosti cestnej premávky, známy pod skratkou BECEP. Zastrešuje ho ministerstvo dopravy a plán zahŕňa celú škálu opatrení v najrozmanitejších oblastiach – počnúc dôrazom na kvalitu a bezpečnosť pozemných komunikácií, cez dopravnú výchovu a osvetu, spoluprácu s médiami, až po medzinárodnú spoluprácu na tomto poli. Sú to napospol veľmi užitočné preventívne počiny. A mohlo by ich byť ešte viac, lebo túto oblasť štát po roku 1989 veľmi dlho zanedbával. Na všetko sú však potrebné peniaze, a tých stále nie je dosť.

Napriek tomu aj verejnosť má tendenciu dôverovať skôr represii ako jedinému účinnému lieku na nezodpovednosť vodičov motorových vozidiel, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Tento represívny trend našiel odraz aj v príprave nového zákona o cestnej premávke, ktorý nahrádza starý, už 28 krát (!) novelizovaný zákon o premávke na pozemných komunikáciách číslo 315 z roku 1996. Aj keď sa zdalo, že ide o normu, ktorá bude pre svoju nadstraníckosť a spoločenskú užitočnosť v NR SR ľahko priechodná, realita bola iná. Živá spoločenská diskusia v návrhu mnohé problematické prvky vykorigovala a slovenský parlament pôvodnú verziu v júli schválil s účinnosťou od 1. októbra. Zasiahol však prezident republiky a zákon vrátil do parlamentu. Októbrový termín účinnosti sa takto stal prakticky nereálnym. Pri septembrovom prerokúvaní vráteného zákona prišiel ďalší nečakaný zádrh: návrh sa stal obeťou politických hier a pri hlasovaní nezískal dostatočnú podporu. Navyše sa po rokovaniach vo výboroch neustále – aj napriek predchádzajúcemu schváleniu – znova aj obsahovo modifikoval, pretože priebežne proti nemu lobovali rôzne skupiny. Napríklad jedna bola za, druhá proti súkromným skúšobným komisárom, dali sa počuť nespokojní kamionisti, prívrženci aj odporcovia zimných pneumatík, úradovali milovníci aj protivníci rýchlej jazdy po diaľnici, jedni chceli a iní zas nie, aby sa menila povolená rýchlosť v obciach. Preto sa zákon dostal do druhého čítania až na novembrovej schôdzi, kedy ešte priamo z pléna navrhol jeden z poslancov veľmi závažnú zmenu – znova zmeniť už schválenú päťdesiatkilometrovú maximálnu povolenú rýchlosť v obci na 60 km/h. Zákonodarcovia napokon túto normu 3. decembra schválili bez tejto zmeny. Platiť by mal od 1. februára 2009. Kým ho však nepodpíše prezident, nič nie je isté.

Účinnejší a prísnejší nástroj

Skôr či neskôr policajti v každom prípade dostanú do rúk oveľa prísnejší legislatívny nástroj, ktorý najmä výškou sankcií smeruje proti najbezohľadnejším porušovateľom pravidiel. Oveľa tvrdšie by mali byť postihovaní najmä nezodpovední vodiči, ktorí svojou jazdou hrubo ohrozujú ostatných a najviac sa pričiňujú o hrozivé štatistiky. Za desať mesiacov tohto roka v nich pribudlo 48 513 dopravných nehôd, pri ktorých zahynulo 440 ľudí, 1474 sa zranilo ťažko a 7620 ľahko. V tejto evidencii sa aj smrteľné zranenia chodcov priamo na priechodoch stávajú pomaly všednou vecou.

Napríklad V Bratislave na Bajkalskej ulici na pravé poludnie 17. augusta vodič osobného auta takto zrazil ženu s dieťaťom. Zraneniam podľahli. Tragický bol aj 21. november, kedy vodič dodávkového auta v centre Považskej Bystrice na priechode zrazil a usmrtil sedemdesiatsedemročnú ženu. Presne v tom istom čase prišiel na priechode o život šesťdesiatšesťročný chodec v Poprade. Ten však nezodpovedne vstúpil na vozovku, hoci svietila červená...

Dvojnásobok policajtov

Pomôže nový zákon obmedziť avantúry cestných pirátov? Na ministerstve vnútra veria, že áno. Po prijatí zákona to konštatoval aj minister R. Kaliňák: „Som presvedčený, že sa bezpečnosť na cestách zvýši a zníži sa počet dopravných nehôd.“

Podmienkou účinnosti každého zákona je kontrola jeho dodržiavania. Zrušenie vnútornej hranice v rámci Schengenu výrazne posilnilo kapacity Policajného zboru na iných úsekoch. Už od leta motoristi evidujú väčšiu prítomnosť dopravných policajtov na našich cestách. Ich počet sa prakticky zdvojnásobil a úlohy na úseku dopravy dostali aj všetci policajti na obvodných oddeleniach. Dopravná polícia má v blízkej budúcnosti dostať stovky zariadení na meranie rýchlosti, je už tiež oveľa lepšie vybavená modernými vozidlami. Oprávnene možno predpokladať, že policajný dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky bude dlhodobo taký intenzívny, ako ešte nikdy nebol. Je to potrebné i správne. Veď keby trebárs 18. novembra policajná hliadka včas zastavila osobný volkswagen so šesťčlennou osádkou pri Šášovskom Podhradí, ďalšie okamihy jeho jazdy nemuseli byť také dramatické. Vodič zišiel z cesty a pri havárii sa ťažko zranili štyri jeho spolujazdkyne v strednom veku, piata žena sa zranila ľahko.

Podľa ubezpečenia vedenia dopravnej polície budú kontroly systematické a plošné. Bude zaujímavé sledovať, ako sa v praxi osvedčia opatrenia, ktoré majú zvýšiť aj bezpečnosť cyklistov. Tí musia mať pri jazde na bicykli v extraviláne obce reflexné prvky a používať ochrannú prilbu, deti majú takúto povinnosť dokonca aj v intraviláne. O reálnej účinnosti týchto opatrení najmä na vidieku sa však zrejme ešte dlho budú viesť diskusie. Niekde však treba začať, keďže cyklisti sú spolu s chodcami najohrozenejšími skupinami.

Peter ONDERA

Späť