Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Stavebníctvo dostane nové impulzy

Slovensko, 9. 1. 2009 (Verejná správa 1/2009)



Stavebníctvo je podľa odborníkov všestranným ťahúňom ekonomiky. Keď sa mu darí, vytvára multiplikačný efekt a svojím rastom pozitívne ovplyvňuje aj ostatné odvetvia národného hospodárstva. Zjavným dôkazom tohto faktu je nebývalý stavebný a vysoký hospodársky rast Slovenska, o ktorom sme hovorili ešte pred príchodom vianočných a novoročných sviatkov s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Marianom JANUŠKOM.


Prvé dva roky zásadnej zmeny v pracovnom a súkromnom živote bývajú zvyčajne veľmi náročné. Ako vyzerali prvé kontakty s vašim úradom a ako hodnotíte vaše dvojročné úsilie vo funkcii ministra?


Keď som nastúpil do funkcie ministra a dôkladne som sa zoznámil s pracovným prostredím, urobil som základné kroky. Na kľúčové pozície som dosadil vysoko kvalifikovaných odborníkov. Ide o pracovníkov, ktorým môžem dôverovať po ľudskej i odbornej stránke. Experti zostali na svojich miestach. Bol som však nemilo prekvapený, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré už v názve nesie výstavbu, sídli v prenajatých priestoroch. A navyše za veľmi nevýhodných podmienok.


S akými predsavzatiami ste nastúpili do funkcie ministra? Ktoré z nich sa vám podarilo splniť?


Vo funkcii ministra som si vytýčil dva základné ciele – postaviť čo najviac bytov a byť nápomocný každej iniciatíve, ktorá smeruje k vytvoreniu komplexnej legislatívy, urýchľujúcej stavbu bytov. Čo sa mi podarilo splniť? Vývin a napredovanie v stavebníctve nás oprávňuje k optimizmu. Objem stavebnej výroby každý rok prekonáva rekord. Vo veľkom počte k nám prichádzajú zahraniční investori. V súčasnosti sa finišuje s novelou stavebného zákona, ktorý rieši aj citlivú otázku reštituentov domov a bytov. Na druhej strane vieme, že výstavba bytov stojí na finančných prostriedkoch. Tie získavame jednak zo štátneho rozpočtu, ale aj z dotácií.


Môžete našim čitateľom o novom stavebnom zákone povedať trochu viac?


Návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý nahradí v súčasnosti platný stavebný zákon, je koncipovaný ako komplexná právna úprava v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva. Zahŕňa hmotnoprávne ustanovenia, ako aj procesy obstarávania a schvaľovania územných plánov, umiestňovania, ohlasovania a povoľovania stavieb vrátane kolaudácie, odstraňovania stavieb, osobitných oprávnení stavebného úradu, štátneho stavebného dohľadu a sankcií. Zákon upravuje kompetencie orgánov verejnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku vrátane vymedzenia stavebných úradov, špeciálnych stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie so zachovaním zásady, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.


Nové navrhované riešenia v zákone sú zamerané najmä na zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní, novú diferenciáciu stavieb vo väzbe na nové povoľovacie postupy, novú úpravu povinností osôb zúčastnených na výstavbe. Navrhované riešenia posilňujú nástroje kontroly, sledujú proces uskutočňovania stavby a zabezpečujú odstránenie zistených nedostatkov. Zámerom je tiež zjednotenie a spresnenie povinností každého vlastníka stavby bez ohľadu na druh vlastníctva, osobu vlastníka a druh stavby, vrátane povinnosti udržiavať stavbu, vykonávať včas udržiavacie práce a stavebné úpravy na zachovanie úžitkových vlastností stavby a jej stability a bezpečnosti pri užívaní až po povinnosť odstrániť stavbu po uplynutí jej životnosti.


Súčasťou nových riešení bude sprísnenie režimu nepovolených stavieb na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a prevádzkovateľovi rozvodných sietí . Zvyšujú sa horné hranice pokút, zavádza sa povinnosť udelenia pokuty vo výške dvojnásobku hornej hranice pri opakovanom priestupku. Novým prvkom je aj inštitút audítora stavby ako subjektu s audítorskými a kontrolnými oprávneniami. Jeho činnosť by mohla výrazne zrýchliť povoľovacie procesy a zefektívniť výkon štátneho stavebného dohľadu. Zároveň by išlo o čiastočný posun výkonu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry.


Povoľovanie stavieb je v súčasnosti zložitým a dlhotrvajúcim procesom. Aké zmeny prinesie nový zákon na zrýchlenie stavebnej činnosti?


Podľa princípu zjednodušovania povoľovania stavieb sa oproti súčasnému stavu výrazne rozšírila kategória stavieb nevyžadujúcich povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu a tiež kategória stavieb, ktoré vyžadujú iba ohlásenie stavebnému úradu. Nová kategorizácia stavieb je predpokladom výrazného zjednodušenia administratívneho postupu a predstavuje jeden z pilierov nového stavebného poriadku. Treba zdôrazniť, že zjednodušenie povoľovacieho procesu je podmienené prenesením ťažiska do územnoplánovacieho procesu. Predpokladom na zjednodušený postup pri povoľovaní bude, že umiestňovacie podmienky stavby sú jednoznačne vyriešené regulatívmi územného plánu zóny a územným rozhodnutím alebo územným súhlasom. Úpravy v navrhovanom zákone sú ako celok vyvážené a vzájomne prepojené, hoci nie všetky uvedené okruhy sú úplne nové.


Cieľom novej právnej úpravy je vytvorenie štandardných podmienok aj z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie pre uskutočňovanie zmien v prostredí, ktoré umožní vstup potenciálnych investorov a súčasne vytvorí podmienky pre právnu istotu porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štátoch Európskej únie.


Od začiatku budúceho roka bude peniaze z európskych fondov, ktoré spadali pod rezort stavebníctva, kontrolovať vláda. Bude hlavným orgánom ich riadenia, koordinácie a kontroly eurofondov. Nakoľko vám to skomplikovalo rozbehnuté plány a projekty?


 Do pozície Centrálneho koordinačného orgánu bolo naše ministerstvo ustanovené uznesením vlády SR dňa 8. októbra 2006. Na základe nového zákona zo 4. novembra 2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vláda zabezpečuje koordináciu riadenia a kontroly pomoci a podpory z fondov EÚ tým, že určuje riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány, platobné jednotky. Tento zákon nemení postavenie Centrálneho koordinačného orgánu, ktorým je naše ministerstvo, ani postavenie orgánu auditu, ani certifikačného orgánu, ktorým je v oboch prípadoch ministerstvo financií. Postavenie, funkciu a úlohy Centrálneho koordinačného orgánu definuje samotný Národný strategický referenčný rámec. Novým zákonom, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2009 sa kompetencie Centrálneho koordinačného orgánu nemenia.


Ministerstvo výstavby je riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program, Operačný program Technická pomoc a Operačný program Bratislavský kraj. Aké sú hlavné úlohy a ciele týchto programov?


Hlavným cieľom Regionálneho operačného programu je zvýšiť dostupnosť a kvalitu občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch, čo bude prispievať k dosahovaniu cieľa strategickej priority Infraštruktúra a regionálna dostupnosť. Jej účelom je zvýšenie vybavenosti regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich služieb. Operačný program sa cez zameranie svojich prioritných osí dopĺňa s operačnými programami Doprava, Informatizácia spoločnosti, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Vzdelávanie a Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Prostredníctvom budovania kvalitnej a dostupnej občianskej infraštruktúry a v spolupôsobení s príspevkami v rámci ostatných relevantných operačných programov pomôže Regionálny operačný program dosahovať ciele Národného programu reforiem v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a informačnej, spoločnosti. Hoci operačný program nie je priamo zameraný na podporu podnikateľskej sféry, prispeje k stimulácii vnútorných zdrojov regiónov na rozvoj nadväzujúcich podnikateľských aktivít napríklad pre malé a stredné podniky. Zároveň zatraktívni regióny pre zahraničné investície.


Globálnym cieľom operačného programu Technická pomoc je zabezpečiť efektívne, účinné a správne riadenie, implementáciu, finančné riadenie, kontrolu a audit štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 - 2013 pre dosiahnutie strategického cieľa SR – výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Prostredníctvom Operačného programu Technická pomoc sa financujú horizontálne aktivity zabezpečované našim ministerstvom a ministerstvom financií, ktoré sú spoločné pre všetky operačné programy, lebo ich treba vykonať celoplošne pre všetky orgány zapojené do riadenia, implementácie a kontroly operačných programov. Keďže operačný program Technická pomoc využíva Slovensko na zabezpečenie a financovanie horizontálnych aktivít spoločných pre všetky operačné programy, pokrýva toto opatrenie celé územie Slovenska.


Hlavným cieľom operačného programu Bratislavský kraj je posilniť konkurenčnú schopnosť regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním Bratislavského regiónu atraktívneho pre život. Takto formulovaný globálny cieľ nadväzuje na komplexnú stratégiu ďalšieho rozvoja Bratislavského kraja, ako aj na stanovený systém implementácie intervencií zo štátnych fondov v kraji prostredníctvom niekoľkých operačných programov. Globálny cieľ operačného programu Bratislavský kraj reaguje na potrebu zvýšenej podpory inovatívneho podnikania a informačnej spoločnosti ako kľúčových faktorov na zabezpečenie dlhodobého ekonomického rastu a konkurencieschopnosti kraja. Zároveň sa zameriava na zvyšovanie kvalitatívnych parametrov územia, výrazne ovplyvňujúcich atraktivitu kraja pre jeho obyvateľov.


Ktoré sú, podľa vás, hlavné problémy slovenského stavebníctva v súčasnosti?


Výkonnosť stavebníctva je závislá od zdrojov investovania, ovplyvňuje ho však rad ďalších faktorov, z ktorých mnohé sú brzdou samotného rozvoja. Je to napríklad pomerne zložitá administratíva súvisiaca s výstavbou, často komplikované a dlhé rokovania so samosprávami, projektová a územná nepripravenosť. Ďalej pretrvávajúci nedostatok vlastného kapitálu, obmedzená možnosť expandovať na zahraničné trhy a malá skúsenosť s praxou na zahraničných trhoch, nižšia úroveň riadenia a organizácie práce najmä v malých podnikoch, platobná nedisciplinovanosť odberateľov, druhotná platobná neschopnosť.


Retardujúcimi činiteľmi sú pomalý postup pri vymáhaní práv, nerovnomerné rozdelenie zákaziek v rámci regiónov, či nepostačujúca úroveň vedecko-výskumných a inovačných aktivít. Osobitnou kategóriou sú problémy súvisiace so zamestnanosťou. Ide o nedostatok kvalifikovaných odborníkov, nízku spoločenskú prestíž stavebníctva, nepostačujúce počty učňov, nižšie mzdy – aj keď na jednej strane ich možno považovať za konkurenčnú výhodu. Rozvoju stavebníctva neprospieva ani skrytá ekonomika a nelegálna práca, ako aj nežiaduca prax veľkých firiem vyvíjať tlak na zamestnancov, aby pracovali ako živnostníci.


Ako môže vaše ministerstvo pomôcť pri riešení problému kvalifikovaných pracovných síl?


Nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v stavebníctve navrhujeme riešiť formou zriadenia Centier vzdelávania. Ich hlavná úloha bude spočívať v zabezpečení nárastu počtu žiakov študujúcich na stredných odborných školách, vo zvýšení záujmu mladých ľudí o stavebné remeslá a v propagácii stavebných povolaní medzi žiakmi základných škôl. V každom kraji by malo byť vytvorené jedno Centrum vzdelávania, ktoré bude sledovať potreby trhu práce v nadväznosti na vývoj ekonomiky, nových technológií a požadované stavebné profesie v jednotlivých regiónoch. Kompetenciou Centier bude sledovať uplatnenie absolventov škôl v praxi, analyzovať príčiny ich nezamestnanosti a súčasne navrhovať opatrenia na úspešný prechod absolventov škôl na trh práce. Centrá poskytnú aj kariérne poradenstvo v spolupráci s odborníkmi z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.


Ďalšou z úloh, ktorú chce ministerstvo v tejto súvislosti riešiť, je vzájomná spolupráca štátu a podnikateľských subjektov z oblasti stavebníctva. V spolupráci so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska navrhujeme vytvorenie finančného fondu, do ktorého by spoločne prispievali stavebné podnikateľské subjekty a živnostníci. Fond by potom bol financoval praktický výcvik študentov na stredných odborných učilištiach. Zainteresované firmy by budúcim absolventom garantovali aj prijatie do zamestnania. Zo štátnych prostriedkov by bola financovaná teoretická príprava.


Úrad ministra zastávate v období, keď sa jeho rast pohybuje na úrovni pätnástich percent ročne. Investičná a stavebná aktivita však vyplavila na povrch množstvo problémov, ktoré v čase útlmu stavebníctva neboli také markantné. Čo je pre vás dnes najhorúcejšou témou?


Rast stavebnej produkcie, ktorý nastal v posledných rokoch, priniesol so sebou aj čiastočné zníženie kvality stavebných prác, ktoré do značnej miery spôsobuje už spomínaný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Do popredia sa dostala otázka udržania a posilnenia konkurencieschopnosti v kvalite stavieb v ich užívateľských vlastnostiach a ekonomickej životnosti, v rýchlosti stavania, v primeranej cene, v kvalite pracovnej sily, v produktivite práce a v zárukách. Aktuálnou témou súčasnosti je dosiahnuť takú kvalitatívnu úroveň stavebníctva, ktorá umožní slovenským stavebným firmám presadiť sa v konkurencii krajín Európskej únie na domácom ako aj zahraničnom trhu, pri plnom rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.


V súčasnosti postihla svet rozsiahla finančná a ekonomická kríza. Ako sa môže prejaviť jej účinok v oblasti stavebníctva?


Štatisticky sa vplyv finančnej krízy na stavebníctvo zatiaľ neprejavil. V dôsledku očakávaného poklesu tempa rastu slovenskej ekonomiky sú však aktivity slovenského stavebníctva už v súčasnosti vystavené vyššiemu tlaku. Skutočnosťou je, že banky sprísňujú pravidlá poskytovania úverov, investori a developeri prehodnocujú svoje zámery, obyvateľstvo opatrnejšie nakladá s úsporami. Obdobie rozsiahlej výstavby administratívnych komplexov, multifunkčných a obchodno-zábavných centier je pravdepodobne za nami. Možno sa zníži výstavba luxusných rezidencií.


To sa však na celkovej výkonnosti nemusí prejaviť, nakoľko stavebníctvo ako celok môže výpadok v oblasti realizácie budov nahradiť výstavbou inžinierskych stavieb. Pripravený je rad vládnych projektov stavebného charakteru, realizovať sa môžu projekty partnerstva verejného a súkromného sektora v doprave, neklesá záujem o nové priemyselné nehnuteľnosti, pripravený je rad projektov financovaných za spoluúčasti prostriedkov EÚ.


Tempo výstavby sa v budúcom roku určite spomalí, nie sme však pesimisti, hovoriť o útlme stavebníctva je predčasné.


Takmer každodennými témami sú energetická náročnosť budov a úspory energie. Uvažuje ministerstvo v tejto súvislosti výraznejšie podporiť staviteľov a investorov, ktorí sa rozhodli pre alternatívne zdroje energie a nové technológie?


V nadväznosti na zákon z roku 2005 o energetickej hospodárnosti budov sme vypracovali návrh Koncepcie energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020, ktorá bola schválená uznesením vlády 11. júna 2008. Na zabezpečenie cieľov koncepcie vypracujeme dlhodobý program systémového uplatnenia inovatívnych opatrení energetickej hospodárnosti budov s návrhom na ich finančnú podporu od roku 2011.


Využívanie alternatívnych zdrojov energie a nových technológií, napríklad solárnych systémov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu pre výstavbu energeticky hospodárnych budov je v kompetencii ministerstva hospodárstva. Na podporu tohto trendu vláda v apríli 2007 schválila materiál Stratégie vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie. V rámci tohto dokumentu vláda stanovila úlohu pripraviť Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, z ktorého budú môcť stavitelia a investori, ktorí sa rozhodli pre využitie alternatívnych zdrojov energie, požiadať o finančný príspevok.


Od začiatku roka 2008 je v platnosti zákon o povinnej certifikácii budov. Mnohé organizácie sa sťažujú, že energetická certifikácia budov viazne na nedostatku odborne spôsobilých osôb. Problémom je značné oneskorenie ich prípravy. Plánujete situáciu riešiť nejakým usmernením?


Počet odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu vykonávať energetickú certifikáciu, aj podľa nášho názoru nie je postačujúci. K 20. novembru 2008 skúšku odbornej spôsobilosti vykonalo 267 uchádzačov, z toho živnostenský list na vykonávanie energetickej certifikácie budov má 97 osôb. Necelých sto odborníkov nie je dostatočný počet ani z hľadiska regionálneho rozloženia, určite ich potrebujeme viac. Nevyužitý potenciál vidíme v členskej základni Slovenskej komory stavebných inžinierov, u autorizovaných inžinierov najmä pre oblasť tepelnej ochrany stavebných konštrukcií a budov, vykurovania a prípravy teplej vody, teda pre oblasti, ktoré sa hodnotia pri všetkých kategóriách budov.


Ministerstvo výstavby a regionálne rozvoja túto situáciu preto muselo riešiť usmernením, ktoré sme vydali v marci minulého roku. Podľa neho je budovu možné skolaudovať aj bez energetického certifikátu s tým, že príslušný stavebný úrad uloží vlastníkovi budovy povinnosť predložiť takýto certifikát najneskôr v lehote do šiestich mesiacov od kolaudácie.


Akým spôsobom chce ministerstvo podporiť odstraňovanie systémových porúch bytov a domov?


V kompetencii máme niektoré ekonomické nástroje smerujúce do obnovy bytového fondu. Jedným z účelov, na ktoré je možné poskytnúť úver z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, je aj obnova bytovej budovy. V tomto prípade sa obnovou bytovej budovy rozumie tepelná ochrana bytového alebo rodinného domu, obnova alebo modernizácia spoločných častí a zariadení bytového domu alebo odstránenie statických nedostatkov bytového domu. Podpora sa poskytuje vo forme výhodného dlhodobého úveru s jednopercentnou ročnou úrokovou sadzbou s lehotou splatnosti do dvadsať rokov.


Ďalším podporným programom smerujúcim do tejto oblasti je Program štátnej podpory obnovy bytového fondu formou poskytovania bankových záruk za úvery. Prostredníctvom tohto programu je možné poskytnúť, bankovú záruku za úvery komerčných bánk smerujúce do obnovy bytového fondu.


Treťou formou podpory obnovy bytového fondu sú dotácie, ktoré poskytuje naše ministerstvo v rámci Programu rozvoja bývania. Táto forma podpory je určená na odstránenie dvanástich druhov systémových porúch bytových domov.


Všetkými krokmi, ktoré v tomto smere robíme, chceme prispieť k čo najrýchlejšiemu vyriešeniu existujúcich problémov a k vysokému štandardu bývania našich občanov.


Zhováral sa Alexander SOTNÍK



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.