Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Návrat k tradičným ľudským hodnotám

Slovensko, 3. 3. 2009 (Verejná správa 3/2009)



Z neuvedených dôvodov, ktoré vyvolávajú u občanov rôzne dohady, najrozšírenejšie slovenské a české denníky nepriniesli úplné, ale len skrátené (scenzurované) znenie prejavu nastupujúceho prezidenta USA. Nasledujúci text je úplným prekladom záznamu inauguračného prejavu 44. prezidenta Spojených štátov amerických, uverejneného denníkom International Herald Tribune. Titulok a medzititulky sú redakčné.


Moji spoluobčania: stojím tu dnes pokorne pred úlohou, ktorá je pred nami, vďačný za dôveru, ktorú ste mi zverili, vedomý si obetí, ktoré priniesli naši predkovia. Ďakujem prezidentovi Bushovi za jeho služby nášmu národu, ako aj za veľkorysosť a spoluprácu, ktorú prejavil počas procesu odovzdávania moci.


Štyridsaťštyri Američanov doteraz zložilo prezidentskú prísahu. Jej slová zazneli počas narastajúceho prílivu blahobytu, ako aj tíšin mieru. Prísaha sa však často skladá aj za hromadenia mračien a besnenia búrok. V takýchto chvíľach Amerika napredovala nie pre šikovnosť alebo víziu najvyšších predstaviteľov, ale jednoducho preto, lebo náš ľud zostal verný ideálom našich predchodcov a zakladajúcim listinám.


Tak to vždy bolo. Tak to musí byť aj s touto generáciou Američanov.


Ocitli sme sa uprostred krízy


Teraz je už dobre známe, že sme sa ocitli uprostred krízy. Náš národ sa nachádza vo vojne s rozsiahlou sieťou násilia a nenávisti. Naše hospodárstvo je značne oslabené v dôsledku chamtivosti a nezodpovednosti zo strany jednotlivcov, ale tiež z dôvodu nášho spoločného zlyhania prijať ťažké rozhodnutia a pripraviť národ na nový vek. Došlo k strate domovov a pracovných miest, podniky zavreli svoje brány. Naša zdravotná starostlivosť je príliš drahá, mnohí nekončia školu a každý deň prináša ďalšie dôkazy, že spôsob akým využívame energiu, posilňuje našich protivníkov a ohrozuje našu planétu.


Tieto prejavy krízy vyplývajú z údajov a štatistík. Ťažšie merateľná, ale zato nie menej rozsiahla je strata dôvery v našej krajine – neodbytný strach, že úpadok Ameriky je nevyhnutný, a že nastávajúca generácia musí zredukovať svoje očakávania.


Dnes vám hovorím, že výzvy, ktorým čelíme, sú skutočné. Sú vážne a je ich veľa. Nevyrovnáme sa s nimi ani ľahko, ani za krátky čas. Ale Amerika vedz – my sa s nimi vyrovnáme!


V tento deň sa tu stretávame, pretože sme dali prednosť nádeji pred strachom, jednote cieľa pred konfliktom a rozpormi.


V tento deň prichádzame, aby sme vyhlásili koniec ničotným ponosám a falošným sľubom, vzájomnému obviňovaniu a ošúchaným dogmám, ktoré príliš dlho škrtili našu politiku.


Zostávame národom mladým, ale slovami Biblie nastal čas, aby sme odsunuli bokom detinskosť. Nastal čas, aby sme znova potvrdili nezlomnosť nášho charakteru, aby sme si vybrali to lepšie z našich dejín, aby sme niesli ďalej ten vzácny dar, tú vznešenú ideu, odovzdávanú z generácie na generáciu: Bohom daný sľub, že všetci sú si rovní, všetci sú slobodní, a všetci si zasluhujú šancu usilovať sa o čo najväčšie šťastie.


Opäť potvrdzujúc veľkosť nášho národa chápeme, že tá veľkosť nikdy nie je daná. Musí byť zaslúžená. Naša púť nikdy nebola púťou skratiek alebo uspokojenia sa s málom. Nikdy nebola púťou pre bojazlivých – pre tých, ktorí dávajú prednosť pohodliu pred prácou alebo vyhľadávajú len potešenie bohatstva a slávy. Skôr to boli odvážlivci, ľudia činov, tvorcovia vecí – niektorí z nich oslavovaní, ale častejšie muži a ženy v práci skôr nenápadnejší, ktorí nás viedli po dlhej, hrboľatej ceste k blahobytu a slobode.


Pre nás si zbalili to málo svetského majetku a putovali naprieč oceánmi, aby si našli nový život.


Pre nás sa lopotili v manufaktúrach a osídľovali Západ, znášali šľahy biča a orali tvrdú zem.


Pre nás bojovali a umierali na miestach akými sú Concord a Gettysburg, Normandia a Khe Sanh.


Znovu a znovu sa títo muži a ženy borili, obetovali a pracovali do zodrania, aby sme mohli žiť lepším životom. Videli Ameriku väčšiu ako len súhrn individuálnych ambícií, väčšiu ako všetky rozdiely v pôvode, bohatstve alebo politickom postoji.


Čas ochrany úzkych záujmov už vypršal


Toto je cesta, po ktorej dnes pokračujeme. Zostávame najprosperujúcejším a najmocnejším národom na Zemi. Naši robotníci nie sú menej produktívni ako pred začatím súčasnej krízy. Naša myseľ nie je menej vynaliezavejšia, náš tovar a služby nie sú menej žiadané ako boli pred týždňom, mesiacom alebo rokom. Naša výrobné kapacity zostávajú nedotknuté. Ale čas strnulých postojov, ochrany úzkych záujmov a odkladania nepopulárnych rozhodnutí – tento čas je určite za nami. Počínajúc dneškom sa musíme pozbierať, oprášiť a začať znova pracovať na pretvorení Ameriky.


Nech sa pozrieme kdekoľvek, všade je čo robiť. Stav hospodárstva sa vyžaduje zásah, rázny a rýchly – a my budeme konať. Nielen aby sme vytvorili nové pracovné príležitosti, ale aby sme položili nový základ pre rast. Vybudujeme cesty a mosty, elektrické siete a digitálne linky, ktoré živia náš obchod a spájajú nás dohromady. Vyzdvihneme vedu opäť na miesto, ktoré jej patrí, a využijeme technologické zázraky, aby sme zlepšili kvalitu zdravotnej starostlivosti a znížili jej náklady. Zapriahneme slnko, vietor a pôdu, aby sme natankovali naše autá a roztočili naše továrne. A pretvoríme naše školy, vysoké školy a univerzity tak, aby vyhovovali požiadavkám nového veku. Všetko toto môžeme urobiť. A všetko toto aj urobíme.


Existujú niektorí, ktorí majú pochybnosti o rozsahu našich ambícií, ktorí naznačujú, že náš systém nemôže uniesť príliš veľa veľkých plánov. Majú krátku pamäť. Zabudli, čo naša krajina už dosiahla: čo môžu slobodní muži a ženy dosiahnuť, ak sa predstavivosť spojí so spoločným cieľom a potreba s odvahou.


Čo cynici nie sú schopní pochopiť je, že sa pod nimi pohla pôda, že zvetrané politické argumenty, ktoré nás tak dlho zahlcovali, už neplatia. Otázka, ktorú si dnes kladieme, nie je či je náš vládny systém príliš rozsiahly alebo príliš malý, ale či funguje: či pomáha rodinám nachádzať prácu za primeranú mzdu, či im poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú si môžu dovoliť, či im umožňuje odchod do dôchodku, ktorý je dôstojný. Tam kde je odpoveďou áno, mienime ísť napred. Kde je odpoveďou nie, programy skončia. Tí z nás, ktorí spravujú verejné peniaze, budú zodpovední za to, aby ich míňali múdro, aby napravili zlozvyky a podnikali za denného svetla – pretože len potom môžeme obnoviť životnú dôveru medzi ľudom a jeho vládou.


Prosperita pre všetkých, nielen pre niekoľkých


Nevyvstáva pred nami ani otázka, či je trh dobrou alebo zlou silou. Jeho moc vytvoriť bohatstvo a šíriť slobodu je neporovnateľná, ale súčasná kríza nám pripomenula, že bez bdelého oka sa môže trh vymaniť spod kontroly, a že národ nemôže dlho prosperovať, ak uprednostňuje len prosperujúcich. Úspech nášho hospodárstva vždy závisel nielen na veľkosti nášho hrubého domáceho produktu, ale aj na rozsahu našej prosperity: na našej schopnosti vytvoriť príležitosti každému ochotnému srdcu – nie z milosrdenstva, ale pretože je to najistejšia cesta k nášmu spoločnému dobru.


Pokiaľ ide o našu spoločnú obranu, odmietame falošnú voľbu medzi našou bezpečnosťou a našimi ideálmi. Naši otcovia – zakladatelia čeliac nebezpečenstvám, ktoré si môžeme len ťažko predstaviť, spísali chartu, aby zabezpečili vládu zákona a ľudské práva, chartu ďalej rozvinutú krvou generácií. Tie ideály stále osvecujú svet a my sa ich nevzdáme len z dôvodu sebeckého záujmu. A teda všetkým ľuďom a vládam, čo nás dnes sledujú, od najväčších hlavných miest až po malú dedinku, v ktorej sa narodil môj otec: vedzte, že Amerika je priateľom každého národa a každého muža, ženy a dieťaťa, ktorí hľadajú budúcnosť mieru a dôstojnosti, že sme pripravení opäť zaujať vodcovské miesto.


Pripomeňme si, že predchádzajúce generácie čelili fašizmu a komunizmu nielen raketami a tankami, ale pevným spojenectvom a trvalým presvedčením. Chápali, že samotná sila nás nemôže ochrániť, ani nás neoprávňuje konať svojvoľne. Vedeli, že naša sila rastie s jej uvážlivým použitím, že naša bezpečnosť vyplýva zo správnosti našej veci, sily nášho príkladu, zušľachťujúcej pokory a zdržanlivosti.


Sme opatrovateľmi tohto odkazu. Riadiac sa znova týmito princípmi, môžeme sa postaviť voči tým novým hrozbám, ktoré si vyžadujú ešte väčšie úsilie, ešte väčšiu spoluprácu a porozumenie medzi národmi. Začneme zodpovedne odovzdávať Irak jeho ľudu a upevníme ťažko dosiahnutý mier v Afganistane. So starými priateľmi a bývalými protivníkmi budeme neúnavne pracovať, aby sme zmiernili jadrovú hrozbu a odvrátili vidinu otepľujúcej sa planéty. Nebudeme sa ospravedlňovať za náš spôsob života ani váhať pri jeho obrane a tým, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje ciele vyvolávaním teroru a zabíjaním nevinných hovoríme, že náš duch je teraz silnejší a nemôže byť zlomený. Nemôžete náš prežiť a my vás porazíme.


Vieme, že naše rôznorodé dedičstvo je silou, nie slabosťou. Sme národom kresťanov a moslimov, židov a hinduistov – a neveriacich. Sme formovaní jazykmi a kultúrami, pochádzajúcimi zo všetkých kútov Zeme. A pretože sme ochutnali trpkosť občianskej vojny a segregácie a vynorili sme sa z tej temnej kapitoly silnejší a zjednotenejší, nezostáva nám nič iné ako veriť, že stará nenávisť jedného dňa pominie, že kmeňové hranice sa skoro zotrú, že súčasne s tým, ako sa svet zmenšuje, prejaví sa naša spoločná ľudskosť. A že Amerika musí hrať svoju rolu pri vstupe do novej éry mieru.


Hľadáme novú cestu vpred


Moslimskému svetu odkazujeme, že hľadáme novú cestu vpred, založenú na vzájomnom záujme a vzájomnom rešpekte. Tým vodcom na zemeguli, ktorí hľadajú spôsoby, ako zasiať konflikt alebo obviňovať z chorôb ich vlastnej spoločnosti Západ – vedzte, že váš ľud vás bude súdiť podľa toho, čo môžete vybudovať a nie na základe toho, čo zničíte. Tým, ktorí lipnú na moci za pomoci korupcie, podvodu a umlčania iného názoru – vedzte, že ste na nesprávnej strane dejín. Ponúkneme vám však našu ruku, ak budete ochotní roztvoriť svoju zaťatú päsť.


Ľud chudobných krajín, zaväzujeme sa, že budeme spoločne s vami pracovať na tom, aby vaše farmy prekvitali a vody prúdili čisté, aby vyhladované telá dostali potravu a hladná myseľ bola nakŕmená. A hovoríme tým krajinám, ktoré podobne ako naša sa tešia relatívnej hojnosti, že si už ďalej nemôžeme dovoliť ľahostajnosť k utrpeniu za našimi hranicami, ani nemôžeme spotrebovávať svetové zdroje bez ohľadu na následky. Pretože svet sa zmenil a my sa musíme zmeniť s ním.


Pri rozjímaní nad cestu, ktorá sa pre nami vinie, si spomíname s pokornou vďačnosťou na tých odvážnych Američanov, ktorí v túto hodinu hliadkujú na vzdialených púšťach a v odľahlých horách. Majú nám čo povedať, rovnako ako nám to večne šepkajú padlí hrdinovia ležiaci na Arlingtone. Vzdávame im poctu nielen preto, že sú ochrancami našej slobody, ale pretože stelesňujú ducha služby, ochotu nájsť zmysel v niečo väčšom ako v sebe samom. V tejto chvíli – vo chvíli, ktorá bude vymedzovať generáciu – je to presne ten duch, ktorý sa musí usadiť v nás všetkých.


Čokoľvek vláda môže a musí urobiť, je to nakoniec viera a odhodlanie amerického ľudu, na čo tento národ spolieha. Je to láskavosť poskytnúť prístrešie neznámemu, keď sa pretrhnú hrádze, nesebeckosť robotníkov, ktorí by si radšej skrátili pracovnú dobu, akoby mali vidieť priateľa stratiť zamestnanie – to nás vedie cez temné chvíle. Je to odvaha požiarnikov zaútočiť na schodište naplnené dymom, ale tiež ochota rodiča vychovať dieťa, čo nakoniec rozhodne o našom osude.


Výzvy, ktorým čelíme, môžu byť nové. Nástroje, s ktorými sa voči nim postavíme, môžu byť nové. Ale tie hodnoty, na ktorých závisí náš úspech – tvrdá práca a poctivosť, odvaha a rešpektovanie pravidiel, tolerancia a hĺbavosť, lojálnosť a vlastenectvo – tieto veci sú staré. Tieto veci sú pravdivé. Boli tichou silou pokroku počas našej histórie. Čo sa žiada, je návrat k týmto pravdám. Čo sa teraz od nás vyžaduje, je nová éra zodpovednosti – uznanie zo strany každého Američana, že máme povinnosti sami voči sebe, k nášmu národu a ku svetu, povinnosti, ktoré neprijmeme so zaváhaním, ale sa ich chopíme skôr s radosťou, jasne si vedomí toho, že nič nie je tak uspokojujúce ducha, tak určujúce náš charakter, ako oddanie sa ťažkej úlohe.


Toto je cena a sľub občianstva.


Toto je zdroj našej dôvery – vedomie, že nás Boh volá, aby sme zvládli neistý osud.


Toto je zmysel našej slobody a nášho vyznania – prečo muži, ženy a deti všetkých rás a každého presvedčenia môžu spolu oslavovať na tomto nádhernom priestranstve, a prečo muž, ktorého otec by pred menej ako šesťdesiatimi rokmi nemusel byť obslúžený v miestnej reštaurácii, môže teraz stáť pred vami, aby zložil najsvätejšiu prísahu.


Kto sme a kam putujeme/p>

Pripomeňme si dnešný deň spomienkou na to, kto sme a ako ďaleko sme putovali. V roku zrodu Ameriky, v tom v najchladnejšom zo všetkých mesiacov, malý oddiel vlastencov sa chúlil pri hasnúcich táborových ohňoch na brehu ľadovej rieky. Hlavné mesto bolo opustené. Nepriateľ napredoval. Sneh bol skropený krvou. A vo chvíli, keď výsledok našej revolúcie bol najpochybnejší, otec nášho národa nariadil, aby boli prečítané ľudu nasledujúce slová:


„Nech sa povie budúcemu svetu ... že v hĺbke zimy, keď nič iné ako len nádej a statočnosť mohli prežiť – že mesto a krajina, vyburcovaní spoločným nebezpečenstvom, postavili sa mu čelom.“


Amerika, zoči-voči nášmu spoločného nebezpečenstvu, v tejto zime nášho strádania, spomeňme si na tieto nadčasové slová. S nádejou a statočnosťou vzdorujme ešte raz ľadovým prúdom a odolajme akýmkoľvek búrkam, ktoré môžu vypuknúť. Nech deti našich detí povedia, že keď sme boli skúšaní, odmietli sme túto cestu opustiť, že sme sa neotočili naspäť ani sme nezaváhali, a s očami upretými na horizont, požehnaní božou milosťou niesli sme vpred ten nádherný dar slobody, aby sme ho bezpečne odovzdali budúcim generáciám.


Ďakujem vám. Pánboh vám žehnaj. A Pánboh žehnaj Spojené štáty americké.



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.