|
|
Skúsenosť a predvídavosť
Slovensko, 4. 3. 2009 (Verejná správa 4/2009)
V zásade platí, že pri každom väčšom politickom konflikte sa stretávajú tri odlišné generácie. Odlišné v tom zmysle, že politickou socializáciou prechádzali v rozličných historických situáciách – usporadúvali si svoju hodnotovú sieť, podľa ktorej sa riadia vo svojom rozhodovaní a správaní.
Pozrime sa napríklad na 17. november roku 1989. Vtedy sa v tomto konflikte zišli tri generácie: generácia našich otcov, ktorí mali svoju politickú socializáciu spojenú s 2. svetovou vojnou a spomienkou na veľkú hospodársku krízu – tie im usporiadali hodnoty. Potom tam bola generácia ľudí, pre ktorých politická socializácia bola spojená najmä s 21. augustom 1968 – to znamená so zásahom vojsk Varšavskej zmluvy proti Pražskej jari. A nastupovala tretia generácia, študentská, ktorá bola tabula rasa a hodnoty ešte nemala pevne usporiadané.
Keď sa pozrieme na dnešné politické konflikty, tak vidíme, že generácia našich otcov z politicky konfliktných situácií odišla. Dominuje jednoznačne generácia 21. augusta. To je generácia rusofóbna, generácia, ktorá je nepriateľská vo vzťahu k Východu, generácia, v ktorej ľavicové hodnoty výrazne ustúpili. Táto generácia dnes určuje základný prúd politiky. Ovláda hlavné politické strany a oznamovacie prostriedky. Druhou je generácia roku 1989, teda nevyzretá generácia, ktorá sa formovala legendou o zamatovej revolúcii. Teraz ale nastupuje tretia generácia, ktorá sa socializuje vo väzbe na súčasné problémy. Tými sú predovšetkým radar a radikálne reformy.
Latinská Amerika na radikálne liberálne reformy reagovala súčasnou ľavicovou vlnou v Brazílii, Venezuele, Bolívii, návratom sandinovcov, a tak ďalej. To je reakcia na radikálny liberalizmus a tá bude rovnaká u nás, ako bola inde.
Strategické zbraňové systémy majú dve charakteristiky – sú súčasne útočné i obranné. Národnú raketovú obranu USA môžete právom chápať ako obrannú proti nepriateľským raketám, ale aj ako útočný systém, ktorý má zabezpečiť efektívnosť a beztrestnosť prípadného útoku proti Rusku alebo Číne. Oboje je pravda. Záleží len natom, ako sa rozhodnú vo Washingtone. Veríte Bielemu domu? A čo znamená viera v politike?
Na kubánskej kríze (1962 – pozn. prekl.) sa politici superveľmocí naučili, že vojenská konfrontácia je samovražedná a že je nutný dialóg. Vtedy natiahli priamu linku z Bieleho domu do Kremľa, vtedy sa začala rodiť politika kontroly zbrojenia. To, že prezident Bush ml. odstúpil od tejto politiky a vypovedal zmluvu o obmedzení protiraketovej obrany, je destabilizujúcim prvkom súčasnej svetovej politiky, ktorý vo svojom dôsledku ohrozuje samotné Spojené štáty americké.
Nás Európanov bolo v roku 1900 približne 24,7 percent svetovej populácie, v roku 2050 nás bude sedem percent. Severoameričanov budú štyri percentá. V roku 2050 ekonomiky štátov BRIC – Brazília, Rusko, India, Čína – budú silnejšie ako ekonomiky štátov G7.
Máme pred sebou niekoľko posledných desaťročí, keď môžeme ukázať svetu, že nie sme len potomkami brutálnych kolonizátorov. Ak to nedokážeme, ak budeme mať záľubu v hádzaní bômb raz v Afganistane, raz v Libanone, tak našich potomkov čaká nesmierne krušné obdobie: v polovici tohto storočia my, Európania a Západ ako celok, budeme tí slabší. A ak nedokážeme šíriť kultúru a budeme šíriť iba nenávisť a vojnu, doplatíme na to sami.
Oskar KREJČÍ
Haló noviny, ČR
Späť
Pridať komentár.
|