Nový rozmer americko-ruských vzťahov

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Je dosť možné, že sa začala písať nová éra americko-ruských vzťahov. Aspoň toto je zrejmé po prvom stretnutí novej americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej a jej partnera, ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova. Stretnutie sa uskutočnilo v Ženeve a malo byť navyše potvrdením vážnosti rozhodnutia vedenia Severoatlantickej aliancie o obnovení spolupráce s Ruskom. Tá sa prerušila po minuloročnom vojenskom konflikte s Gruzínskom

Hillary Clintonová darovala ruskému partnerovi malú hračku vo forme reset botton –resetového tlačítka s ruským názvom peregružka. Pritom dodala, že spolu so svojimi expertmi si nie je istá, či to slovo znamená to isté, čo v angličtine: resetovať, reštartovať, obnoviť. V tomto zmysle má teda ísť o reštartovanie americko-ruských vzťahov, ktoré za osem rokov vlády republikána Georga Busha poriadne trpeli. Sergej Lavrov model hračky prevzal a hneď dodal, že experti sa poriadne sekli, pretože ruské slovo peregružka má v angličtine synonymum overcharged, čo znamená preťažený, kým správne slovo pre reštartovanie má ruský ekvivalent perezagružka...

Aj napriek viac ako jazykovému lapsusu obaja ministri tlačidlo symbolicky stlačili a prvé stretnutie pozitívne zhodnotili, pretože sa im vraj podarilo jasne naznačiť okruh problémov, ktoré obe krajiny chcú riešiť spoločne. V prvom rade ide o kontrolu jadrového zbrojenia oboch krajín, potom o americký plán s vybudovaním protiraketového systému v Poľsku a v Čechách, a napokon rokovali aj o Afganistane či Iráne.

Slovo resetovať v tomto význame použil nedávno ako prvý viceprezident Joe Biden na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove s dôrazom na zamrznuté americko-ruské vzťahy. Ešte pred ním však poslal prezident Barack Obama list ruskému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi. Navrhol v ňom rokovanie o strategických jadrových zbraniach. A nie náhodou takmer v rovnakom čase sondoval v Moskve možnosti na takýchto dialóg aj bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger. Ten má v ruskom hlavnom meste ešte stále povesť skúseného diplomata a muža, ktorý rozumie svetu, medzinárodným vzťahom i formovaniu zahraničnej politiky. Veď to bol práve on, kto so Sovietmi rokoval ešte po boku prezidenta Richarda Nixona v najťažších časoch studenej vojny medzi dvoma ideologickými blokmi o prvom obmedzení strategických jadrových zbraní.

V dnešnom svete sa odohráva množstvo iných konfliktov. Faktom však zostáva, že obe veľmoci napriek viacerým dohodám disponujú množstvom strategických útočných rakiet, čo zostáva najväčšou prekážkou na zásadnejšie zníženie medzinárodného napätia. Obama chápe, že ak by sa v tomto roku do začiatku decembra nepodarilo podpísať s Moskvou buď predĺženie Zmluvy o obmedzení strategických jadrových zbraní, známej ako Start 1, alebo parafovať zmluvu úplne novú, vzájomné vzťahy sa nezlepšia a svet sa nebude cítiť o nič bezpečnejšie. Spomínaná zmluva vstúpila do platnosti v roku 1994 a po siedmich rokoch Washington i Moskva vyhlásili, že jej podmienky sa splnili. V tom čase malo Rusko 1136 nosičov s 5518 hlavicami (teraz ich má čosi nad štyritisíc). Spojené štáty vlastnili arzenál 1237 nosičov a 5948 hlavíc (teraz okolo päť tisíc). Obe krajiny potom podpísali zluvu Start 2. Od tej však Rusko v roku 2004 odstúpilo na protest proti Bushovmu odstúpeniu od zmluvy o protiraketovej obrane ešte v roku 2002. Ich vzťahy sa od tej chvíle zmrazili a obe krajiny si prestali dôverovať. Bushova vláda uštedrila krehkej dôvere ďalší úder, keď prišla s návrhom na vybudovanie protiraketového systému v Poľsku a v Čechách. Rusko považuje celý tento projekt za akciu namierenú proti nemu. Neverí, že je motivovaný možným raketovým útokom Teheránu na Európu či na samotné USA.

Nový americký prezident navrhuje zníženie jadrových útočných zbraní oboch krajín až o osemdesiat percent, pričom počet jadrových hlavíc by nemal presiahnuť tisíc kusov na každej strane. Nová dohoda by zrejme niesla názov Start 3. Obama i Medvedev by o nej mali rokovať už počas nadchádzajúceho summitu krajín G 20 začiatkom apríla v Londýne. Práve počas tohto stretnutia by sa v podstate malo rozhodnúť aj o budúcnosti protiraketového systému v Poľsku a v Čechách. Obama vraj ponúkne reciprocitu – zmrazí projekt, ak druhá strana zastaví jadrový program v Iráne – kde, ako je známe, Rusko technologicky pomáha pri výstavbe jadrovej elektrárne.

Vážny je aj problém Afganistanu, kde si Američania ani so spojencami nevedia dať rady. Nedávne vypovedanie americkej vojenskej základne z Kirgizska donútilo Obamovu vládu požiadať Rusko o možnosť prevozu vojenského materiálu do Afganistanu cez jeho územie. Sergej Lavrov vraj Clintonovej túto možnosť prisľúbil. V každom prípade, prvé stretnutie oboch ministrov ukázalo, že zložité obdobie vzťahov týchto krajín by už malo byť minulosťou. Barack Obama nastupuje cestu nie jednostranného, ale vzájomného, ba až mnohostranného riešenia svetových problémov. Tak, ako to povedal v nástupnej reči: „USA nemôžu problémy sveta riešiť samé, ale svet nemôže riešiť problémy bez USA.“

Späť