Koncentrovaný zápas s kriminalitou

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Mafie, ktoré majú aj na Slovensku reprezentovať bezohľadní mladí muži s vyholenými hlavami, sú vďačnými témami pre bulvárne médiá. Podľa policajných odborníkov z Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru u nás mafie vlastne nefungujú. Muži, premávajúci sa v najdrahších automobiloch, majú do typických predstaviteľov mafie poriadne ďaleko.

„Sú to len pešiaci, nájomní žoldnieri, nanajvýš členovia organizovaných, respektíve zločineckých skupín,“ myslí si jeden z čelných predstaviteľov úradu. „Tieto skupiny nemajú nijaké tradície, nemajú kompletnú organizačnú štruktúru a ani rodinné väzby, nespĺňajú preto základné kritériá na označenie mafia. Organizovaný zločin u nás funguje najmä subdodávateľským spôsobom.“

Ministerstvo vnútra v každoročne predkladaných správach o stave kriminality uvádza preto údaje o boji so zločineckými skupinami. Vždy je ich niekoľko desiatok, skutočný počet však nikto nepozná. Zverejňované fakty o počte rozložených skupín sú preto tiež relatívne. Po policajnej likvidácii jednej skupiny na uvoľnený priestor okamžite nastupujú iní kriminálnici s novými štruktúrami. Tento proces sa zrejme nezastaví dovtedy, kým bude organizovaný zločin cítiť čo i len najmenší priestor na vlastnú realizáciu. Jeho aktéri ho nachádzajú všade tam, kde je dostatok peňazí a kde systém ochrany štátnych či súkromných zdrojov ešte nie je dostatočne silný.

Organizovaný zločin je podľa odborníkov aktívnejší v krajinách s vyspelou ekonomikou – ibaže je tam menej viditeľný a je tiež vyspelejší. Jeho reprezentanti musia používať oveľa sofistikovanejšie metódy. Prvý viceprezident Policajného zboru Michal Kopčik takýto vývoj predpokladá v blízkej budúcnosti aj u nás: „Menej bude viditeľného násilia, viac latentnej, najmä ekonomickej kriminality“.

Zločincom pribúdajú nové možnosti na ich pôsobenie. Trebárs kšeftovanie s odpadmi, teda ekologická kriminalita. Z hľadiska náplne však pretrvajú aj tie, ktoré sú i v medzinárodnom ponímaní stálice – a to sú drogy, nelegálny obchod s ľuďmi, zbraňami či nebezpečnými materiálmi. Podľa mienky odborníkov v budúcnosti nebudú pôsobiť veľké, zložito štruktúrované skupiny páchateľov, ale menšie partie, ktoré sú organizované buď podľa druhu trestnej činnosti, alebo podľa územnej či etnickej príslušnosti. Pritom tieto skupiny o sebe vzájomne ani nemusia vedieť. Niektoré ostanú iba v jednom regióne, iné môžu mať nielen celoslovenské, ale aj cezhraničné, nadnárodné pôsobenie.

Vyšetrovateľ úradu napríklad vzniesol obvinenie voči trom občanom z Popradu a jednému zo Spišskej Teplice vo veku od 23 do 40 rokov za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, aj za ich držanie a obchodovanie s nimi. Od novembra 2007 v okrese Poprad a na iných miestach po Slovensku od doposiaľ neznámych dvoch cudzincovi prebrali takmer tridsať kilogramov heroínu. Drogu po prechodnom uskladnení potom vyvážali do Poľska, Švajčiarska a Talianska. Časť heroínu v množstve desať kilogramov zaistili u nich pri policajnej razii v septembri minulého roka a v jednom z popradských penziónov. Hrozí im trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.

Kriminalita bielych golierov

Jedným z nových fenoménov je zapájanie cudzincov do našich zločineckých štruktúr a opačne. Podľa skúseností zo sveta, prím si zachová kriminalita takzvaných bielych golierov, niekedy ťažko rozlíšiteľná od legálneho lobingu. Názory na hranice toho, čo je dovolené a čo už nelegálne, sú totiž aj v krajinách Európskej únie neraz rozdielne. Keďže v jednotlivých prípadoch je naozaj niekedy ťažké rozlíšiť, čo je bežná kriminalita páchaná len formou spolupáchateľstva, a kde už môžeme hovoriť o organizovanom zločine, teda o zločineckých skupinách, prax prinútila väčšinu európskych krajín utvárať policajné štruktúry, ktoré dokážu vnímať na prvý pohľad aj nesúrodé prvky organizovaného zločinu na celom ich území. V Slovenskej republike preto vznikol Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PPZ (ÚBOK PPZ), ktorý má celoslovenskú pôsobnosť. Do tejto zložky sa začlenili aj protidrogové sily, boj proti terorizmu a finančná polícia. Úrad prešiel viacerými organizačnými aj personálnymi zmenami, v zásade však ostáva silným prezidiálnym útvarom, ktorý síce pôsobí v mnohých sférach, ale koncentrovane. Od apríla lanského roka stojí na jeho čele plukovník Ivan Ševčík.

Úrad tvorí jedenásť odborov s výkonnými pracoviskami po celom Slovensku. Povedané oficiálnou policajnou rečou: „Vlastnými silamizabezpečuje aj priamy výkon operatívno-pátracej činnosti za využitia metód spravodajskej činnosti a zriaďuje zásahové skupiny na vykonávanie zásahov proti páchateľom trestnej činnosti, ktorá patrí do jeho vecnej príslušnosti“. Má aj vlastných vyšetrovateľov a úzke kontakty so zahraničím – v prvom rade s Europolom a Interpolom.

Je to vyspelý policajný organizmus, pôsobiaci vo veľmi prísnych režimových podmienkach, ktoré ho chránia najmä pred únikom informácií. Tomu zodpovedá aj nadštandardné – hoci podľa názoru vedenia stále ešte nepostačujúce – materiálne a technické zabezpečenie pracovníkov. Načo tajiť, práve to občas vyvoláva nevôľu krajských policajných riaditeľstiev, z ktorých tento úrad berie najkvalitnejších ľudí.

Vysoký dôstojník úradu považuje takéto prestupy za prirodzenú súčasť kariérneho rastu, pretože v policajnej hierarchii predstavuje istý profesionálny vrchol. Jeho príslušníci musia spĺňať najprísnejšie výberové kritériá a periodicky sa podrobujú náročným bezpečnostným previerkam spoľahlivosti a disciplíny – vrátane testov na detektore lži.

Relativita štatistík

„Počet ukončených spisov, teda takých prípadov, v ktorých môže vyšetrovateľ úradu odovzdať prokurátorovi návrh na podanie obžaloby, možno nie je ten najsprávnejší spôsob hodnotenia efektívnosti práce“ – hovorí predstaviteľ úradu. Konkrétny prípad sa dá uzatvoriť za štyri mesiace na jednom regionálnom pracovisku, druhý si vyžiada trojročné úsilie a pracujú na ňom ľudia z rôznych zložiek a z celého Slovenska. Vlani sa podieľali na rozložení vyše dvadsiatich organizovaných a zločineckých skupín. O tomto zápase sa verejnosť prakticky denne dozvedá prostredníctvom informácií ministerstva vnútra. Vlastne o všetky medializované prípady odhalenia organizovaných kriminálnych skupín pod vedením údajných bossov sa zaslúžili ľudia z úradu, aj keď pôvodný impulz mohol vzniknúť kdekoľvek na pôde policajného zboru. Niečo napovie aj údaj, že vlastnú zásahovú skupinu vlani vyslali do akcie v osemdesiatich prípadoch. Za prvé dva mesiace tohto roka má na konte už desať zásahov.

V minulom roku si veľa úsilia vyžiadalo objasňovanie mimoriadne závažných káuz ešte z minulého desaťročia – najmä trestná činnosť Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov pôsobenie niekoľkých zločineckých bánd na východe republiky po roku 2000, či séria brutálnych trestných činov, ktoré vyšli najavo po zadržaní páchateľov známej vraždy z Polomky v závere roku 2007. Vykonané činnosti súvisiace so zabezpečením súdneho pojednávania s M. Černákom, B. Adamčom, R. Okoličánym, či s páchateľmi trestného činu vraždy študenta Daniela Tupého, si vyžiadali niekoľkoročné sústredené úsilie. Adamčo a Okoličány dostali doživotné tresty a onedlho vynesú rozsudok aj nad Černákom. Toto sú najzávažnejšie a zároveň najznámejšie prípady v súčasných dejinách násilnej organizovanej kriminality na Slovensku.

Zločinecké skupiny

Adamčova zločinecká skupina sa sformovala na prelome tisícročia v oblasti Michaloviec a Trebišova. Zamerala sa na násilnú trestnú činnosť, vraždy, vydieranie a kontrolu obchodu s cigaretami. Mala aktívne kontakty s inými zločineckými partiami. U nás spolupracovala so zločineckou skupinou Okoličányho a predtým aj so skupinou M. Černáka. Existovalo prepojenie aj na podobné zločinecké zoskupenia na Ukrajine a v Maďarsku. Register ich trestnej činnosti bol široký – počnúc vydieraním osôb za pomerne malé sumy, cez úžeru, fyzické napadnutia, umiestnenie nastraženého výbušného systému až po vraždy, ktoré boli dôsledkom vybavovania si účtov v podsvetí, či výsledkom boja o vodcovstvo – vražda Šimurdu a Nistora. Členovia gangu sa vyznačovali nevídanou brutalitou.

Okoličányho skupina vznikla v období rokov 2001 – 2002 a pôsobila v Košiciach a okolí. Zamerala sa na ekonomickú a násilnú trestnú činnosť v spolupráci s inými podobne orientovanými zločineckými skupinami, najmä s partiou Branislava Adamča a Ondreja Žembu z Popradu. Do Černákovho zatknutia aktívne spolupracovala aj s členmi jeho skupiny. Prepojenie na zahraničné zločinecké skupiny sa nepreukázalo. V čele tejto skupiny stáli Róbert Okoličány a Jaroslav Janoščák.

Niektoré organizované skupiny v priebehu času zmenili ťažisko svojho záujmu na finančne výnosnejšie a relatívne bezpečnejšie aktivity, napríklad od krádeží motorových vozidiel prešli k obchodu s drogami. Úrad na boj proti organizovanej kriminalite v roku 2008 rozložil deväť takýchto skupín. V súvislosti s drogovou trestnou činnosťou v kombinácii s obchodovaním s nelegálne držanými krátkymi a dlhými strelnými zbraňami boli na východnom Slovensku odhalené dve organizované skupiny a osem ich popredných predstaviteľov za uvedenú trestnú činnosť obvinili a trestne stíhajú.

Spomínané zločiny sú pod drobnohľadom verejnosti, preto sme sa pri stretnutí s vedením úradu nemohli vyhnúť ani téme výsledkov práce, čím myslíme počet právoplatne odsúdených páchateľov. Prácu územných súdov i Špeciálneho súdu na ich prípadoch odmietli komentovať. Vysoko však vyzdvihli najmä spoluprácu so špeciálnou prokuratúrou, ktorej zástupcovia venujú každému prípadu mimoriadnu a dlhodobú pozornosť. Tá je pre nich veľmi dôležitá, ak so svojimi zisteniami a dôkazmi chcú obstáť pred trestným senátom. Problémy sú v prípravnom konaní, kde je dosť prieťahov pri vybavení rôznych dožiadaní adresovaných na daňové úrady, na mobilných operátorov či poskytovateľov internetových služieb. Za oneskorenie, ale aj za priamu ignoranciu ich žiadostí neexistuje v našej legislatíve efektívny a najmä rýchly postih tých, čo zákon nerešpektujú.

Peter ONDERA

Späť