I.                    Niečo o Obci Vígľašská Huta Kalinka

Obec Vígľašská Huta Kalinka administratívne patrí do Banskobystrického kraja a je začlenená do okresu Detva, odkiaľ je vzdialená 19 km. Výmera katastrálneho územia obce je       1720 ha. Z toho je 538 ha lesov a 1030 ha poľnohospodárskej pôdy. Susedí s obcami Pliešovce, Zvolen, Zvolenská Slatina, Vígľaš, Slatinské Lazy a Stará Huta.

Vígľašská Huta ako aj osady Horná a Dolná Huta dostali pomenovanie podľa sklárskych hút, z ktorých prvá vznikla už v roku 1654 pod názvom „Viglo Guta“ a patrila Vígľašskému panstvu. V blízkosti hút vznikli koncom 18. storočia štyri obce – Vígľašská Huta, Kalinka, Klokoč a Stožok. K spojeniu obcí Kalinka a Vígľašská Huta došlo v roku 1926. V čase najväčšieho rozmachu  okolo roku 1937 mala obec  viac ako 1700 obyvateľov, tri školy, bola administratívnym a správnym centrom pre okolité obce. Po druhej svetovej vojne jej význam postupne klesal  veľa obyvateľov sa odsťahovalo do okolitých  miest a obcí.

Obec Vígľašská Huta Kalinka sa nachádza na severných svahoch vulkanického pohoria Javorie. Zo severnej strany je klimaticky chránená horou Korčín so zaujímavými skalnými útvarmi na hrebeni, z ktorých najzaujímavejšia sa nazýva Kráľov stôl. Z južnej strany sa nad obcou týčia zalesnené kopce Rimáň, Kukučkov kopec a Ďurovie vrch. Všetky tri presahujú svojou nadmorskou výškou 900 m. Dominujúcim vrchom okolia je Lysec (960 m n. m.), ktorý je vyhasnutou andezitovou sopkou.

Nadmorská výška Vígľašskej Huty je 579 m n. m., Kalinky 548 m n. m., Členitý, prevažne odlesnený chotár tvoria andezity a ich pyroklastiká.  Pod Lyscom sa nachádzajú ložiská síry a mangánu. Vďaka týmto surovinám sa obec stala známou na celom svete. Prieskum územia sa začal v roku 1810. Ťažba sa začala v roku 1923, ale o 10 rokov bola zastavená. O 10 rokov neskôr bolo objavené ložisko čírej síry a následne v roku 1848, sa začala ťažba znova. Celková dĺžka štôlní dosiahla až 1 560 m. Ťažilo sa až v piatich hĺbkových obzoroch. V údolí vzniklo jazero, ktoré slúžilo ako zásoba vody pri spracovaní síry. V období 1842-1862 bola baňa v prevádzke 15 rokov. O objav a zmapovanie ložiska sa najviac zaslúžil banskobystrický mineralóg prof. Zipser, Ing. Ádler a František Hauer, podľa ktorého bol pomenovaný aj nájdený nový minerál hauerit (sírnik manganičitý) MnS2.

Prieskum územia prebiehal aj v rokoch 1915, 1937, 1950 a v rokoch 1963-1980. Ťažba však už nebola obnovená. Dodnes sa zachovali haldy materiálu po ťažbe.

Hauerit

Hauerit kryštalizuje v kubickej sústave a patrí do radu pyritu. Meno dostal na počesť rakúskych geológov J. R. Hauerovi ( 1778 - 1863 ) a jeho synovi ( 1822 - 1899). Kryštáliky sú obvykle pekne vyvinuté. najčastejšie oktaédre. Známy je tiež zrnitý, v stebelnatých agregátoch a

 

 

guľový. Je dokonale štiepateľný podľa kocky (100). Tvrdosť 4. Je krehký s nerovným lomom. Čerstvý má kovový až diamantový lesk. Obyčajne však býva matný v dôsledku zvetrávania kryštalických plôch. Je hnedý s odtieňom do červena, najčastejšie býva však čiernohnedý až čierny.

Vryp má hnedý s odtieňom do červena. Nepriehľadný, vzácnejšie priesvitný. Spolu so sadrovcom a rýdzou sírou minerál po prvý raz našiel v r. 1846 W. Haidinger v andezitoch pri Vígľašskej Hute – Kalinke na obzore šachty Jozef. Toto pomerne malé ložisko je produktom fumarolo-solfatárovej činnosti. Čierne oktaédrové kryštáliky haueritu vystupujú tu spolu s rýdzou sirou, sadrovcom, anhydritom, pyritom a pod. Krátkodobá ťažba síry vo Vígľašskej Hute poskytla i pre mnohé zbierky tento vzácny sírnik.

Nálezy z tejto lokality, mimochodom jedinej v našej vlasti a nijako nie početné ani                 v zahraničí, sú prakticky vyzbierané a každý zachovaný exemplár si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Ich vzácnosť samozrejme rastie jednak s veľkosťou a tiež pri vzorkách dokladajúcich jeho spoluvýskyt so sírou, prípadne sadrovcom, aj keď sa nemusí vyskytovať vo forme kryštálikov (zemitá, stebelnaté masy). Podľa dostupných údajov sa vo svete nachádzajú len štyri významné náleziská tohto vzácneho minerálu: Destricellu-Raddusa-Sicília-Taliansko, Galveston-Texas-USA, Matogorda-Texas-USA, Vígľašská Huta Kalinka – Detva -SR.

 

II.    P r o j e k t   Náučný chodník „Sírne bane“

1.      Projekt a jeho ciele

 

Ako už bolo uvedené úvode, Vígľašská Huta Kalinka je jedinečná lokalita s nádhernou prírodou a bývalými sírnymi baňami, kde bol objavený vzácny minerál h a u e r i t. Napriek významnosti a jedinečnosti náleziska široká verejnosť a často krát ani domáci obyvatelia netušia, že práve v ich blízkosti bol objavený a popísaný tak vzácny minerál, ktorý je uvedený aj zozname chránených nerastov podľa zákona NR SR č. 213/2000 Z.z.  

Cieľom projektu je formou náučného chodníka a informačných tabúľ ukázať širokej verejnosti lokalitu, ktorá sa v minulosti preslávila ako jediné nálezisko síry v bývalom Československu a ako prvé nálezisko minerálu hauerit  na svete. Lokalita je prístupná jednak z autobusovej zastávky Podlysec a zároveň z cyklotrasy Detva – Zaježová.  Po realizácii projektu sa lokalita začlení do cyklotrasy  Detva – Zaježová, ako jedna z poznávacích zastávok.

Ciele projektu možno zhrnúť do nasledovných bodov:

2.      Aktivity

 

Hlavné aktivity:
· grafické spracovanie návrhov informačných tabúľ

· vypracovanie mapových podkladov a grafických častí informačných tabúľ
· vyhotovenie drevenej konštrukcie informačných tabúľ
· výroba nálepiek
· osadzovanie konštrukcií a montáž tabúľ
· propagácia projektu

. čistenie a úprava náučného chodníka
· organizačné zabezpečenie prípravy a realizácie projektu
. začlenenie lokality do popisu cyklotrasy Detva – Zaježová

 

3. Určenie cieľovej skupiny

Projekt      je určený širokej verejnosti, jednak turistom. Tu sa jedná o peších turistov s možnosťou prístupu z autobusovej zastávky a následným pokračovaním po turistickej trase „Rudná magistrála“; ďalej sú to cykloturisti prechádzajúci cyklotrasou Detva – Zaježová, mototuristi a v neposlednom rade žiaci, obyvatelia obce, ako aj chalupári.

Prínos projektu pre cieľovú skupinu spočíva predovšetkým v posilňovaní vzťahu ľudí             k prírode a jej ochrane, zvýšení informovanosti verejnosti a jej aktivizácii v oblasti podpory ekologických spôsobov pohybu, zvýšení povedomia verejnosti o ochrane prírody a rôznych foriem usmernených aktivít v nej.

 

  1. Personálne zabezpečenie a forma práce

Na realizácii projektu sa bude podieľať celkove cca 30 ľudí a to predovšetkým poslanci obecného zastupiteľstva vo Vígľašskej Hute Kalinke, žiaci ZŠ v Slatinských Lazoch,

 

 

dobrovoľníci z radov občanov a cykloturistov, hlavne z Cykloklubu Poľana z Detvy. Informačné tabule vyrobí stolár. Obsah jednotlivých informačných tabúľ pripravia poslanci obecného zastupiteľstva v spolupráci s miestnymi obyvateľmi. Pre zainteresovanosť žiakov osloví starosta obce riaditeľa ZŠ za účelom stanovenia formy osvety medzi žiakmi a podmienok účasti žiakov na realizácii projektu. Uskutočnia sa stretnutia so zástupcami Cykloklubu Poľana z Detvy, ktorí svojimi linkami oboznámia cykloturistov s týmto projektom, pričom budú dohodnuté aj konkrétne termíny realizácie jednotlivých etáp projektu. Zároveň bude projekt spropagovaný aj na internetovej adrese www.e-obce.sk, prípadne na vlastnej stránke Obce Vígľašská Huta Kalinka, ktorá sa pripravuje.

Pri samotnej realizácii projektu, t.j. výroba informačných tabúľ, ich osadenie, úprava a čistenie chodníka ap. je odhad odpracovať cca 320 až 350 hodín v nasledovnom členení:

- cca 150 hod. – odborné stolárske práce

- cca 30 hod. – zváračské a betonárske práce

- cca 140 hod. – svojpomocné práce pri čistení a úprave chodníka

 

4.      Časový plán projektu

Za predpokladu začiatku realizácie projektu v októbri 2007, je časový harmonogram realizácie jednotlivých etáp projektu nasledovný:

·        október – november 2007 – grafické spracovanie návrhov informačných tabúľ

·        január – marec 2008 – výroba informačných tabúľ, zváračské práce na výrobe uchytenia informačných tabúľ,  propagácia projektu v škole, na internete, regionálnej tlači ap.

·        apríl – máj 2008 – betonárske práce, osadenie tabúľ, čistenie a úprava náučného chodníka

 

 

5.      Očakávania

 

Obec Vígľašská Huta Kalinka sa počtom obyvateľov radí k malým obciam s malými rozpočtom a malými možnosťami rozvoja z vlastných zdrojov. Taktiež má len obmedzené možnosti v oblasti investícií do zveľaďovania ochrany prírody a podobných aktivít.

Finančné prostriedky z Konta Orange sú preto vítanou pomocou, ktorá pomôže opäť zviditeľniť malý kus Slovenska. O tomto malom kúsku Slovenska môžeme bez nadsádzky povedať, že má svetový význam pre objav vzácneho minerálu hauerit. Osud haueritu, ale aj iných vzácnych minerálov sa nespája iba s miestami ich prvonálezov, ale predovšetkým                s dávnymi i súčasne žijúcimi ľuďmi, ktorí putovali slovenskou prírodou, ktorí ich na svojich cestách objavili, i tých, ktorí ich určili a napokon predstavili širokej verejnosti. Mnohé z nálezísk

však do dnešných dní zarástli vysokou trávou, alebo boli naveky pochované v hlbinách opustených starých podzemných banských diel. Neskutočne veľké množstvo príbehov                  a poznatkov ostalo nepovšimnutých a odišlo do nenávratna s odchodom vzácnych ľudí, ktorí boli ich hlavnými spoluaktérmi. Stránky dejín majú schopnosť časom zožltnúť a je preto na nás, či sa budeme k nim vracať, oživovať ich a zároveň dopĺňať, aby natrvalo nezapadli prachom večnosti. Zvlášť v súčasnosti, kedy väčšinu z minerálov už nie je možné voľne nachádzať na našich pôvodných, typových náleziskách a najvzácnejšie exponáty sa rozkotúľali krivoľakými cestičkami do zbierok šíreho sveta. Chceme osloviť širokú domácu verejnosť s cieľom poznania časti vlastnej histórie i ponaučeniu k nutnosti systematickej ochrany nášho spoločného dedičstva. 

Realizáciou projektu „Náučný chodník Sírne bane“ chceme domácim obyvateľom pripomenúť a mládeži a turistom ukázať kus našej histórie, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Propagáciou na internete a prípadne i v tlači chceme pritiahnuť na danú lokalitu v lone prekrásnej prírody a taktiež do obce Vígľašská Huta Kalinka turistov, ale aj všetkých komu záleží na ochrane prírody, koho zaujíma kus našej histórie a kto chce aspoň trochu relaxovať v prírode. Zároveň chceme ukázať, že keď sa spojí možnosť finančnej podpory so zanietenosťou a šikovnosťou skupiny ľudí, výsledkom môže byť zaujímavé u unikátne dielo.

 

6. Napĺňanie kritérií

 

Verejnoprospešnosť - projekt bude slúžiť širokej verejnosti, bude prístupný, spropagovaný, aby si ho mohol prezrieť každý, kto prejaví oň záujem

Regionálny rozmer – projekt propaguje konkrétny región, v ktorom sa jedinečná lokalita nachádza, nedá sa preniesť, ani aplikovať na inú lokalitu, iné územie. Nedá sa ani zameniť s iným regiónom, pretože je vedecky dokázané a publikované v odbornej literatúre, odborných článkoch, na internete ap., a nesporné, že jediné nálezisko minerálu hauerit na Slovensku a pravdepodobne aj v Európe boli práve sírne bane pri obci Vígľašská Huta Kalinka.

Dobrovoľnícka práca – projekt bude realizovaný poslancami obecného zastupiteľstva bez nároku na odmenu, žiakmi základnej školy, dobrovoľníkmi z radov cykloturistov, miestnych obyvateľov a príp. i chalupárov z blízkeho okolia, ktorí už prejavili predbežný záujem o tento projekt. Odhadovaný počet zúčastnených ľudí je cca 30. Odborné práce, ako zhotovenie informačných tabúľ, zváranie konštrukcie na uchytenie informačných tabúľ a tlač informačných plagátov na tabule vykonajú špecialisti v tejto oblasti. Odhadovaný rozsah práce je cca 15 hod. betonárskych prác, cca 140 hodín pri čistení a úpravách náučného chodníka a osádzaní informačných tabúľ.

Zapojenie cieľovej skupiny – ako už bolo uvedené, do projektu budú zapojení žiaci ZŠ v Slatinských Lazoch, dobrovoľníci z radov občanov a cykloturistov, hlavne z Cykloklubu Poľana z Detvy, miestni chalupári, ako aj poslanci obecného zastupiteľstva. Zároveň budú oslovené aj okolité obce, pretože už v minulosti sa konali spoločné akcie obyvateľov okolitých obcí a zástupcov samosprávy.

Dlhodobosť a udržateľnosť projektu – vybudovanie náučného chodníka a osadenie informačných tabúľ je zárukou dlhodobosti projektu, samozrejme za predpokladu, že tabule nezničia vandali. Údržba projektu, hlavne chodníka, bude zabezpečená miestnymi občanmi a chalupármi z okolia.

Originalita nápadu -  spočíva v jedinečnosti sírnych baní a náleziska vzácneho minerálu hauerit.

Realizovateľnosť projektu -  všetky činnosti v rámci projektu sú reálne a realizovateľné, pričom koordinátorom činnosti bude starosta obce a poslanci obecného zastupiteľstva, pričom zároveň budú projekt aj spolurealizovať s dobrovoľníkmi z radov občanov a žiakov ZŠ.

Finančná efektívnosť – všetky položky súvisia s projektom, vychádzajú z reálnych cien a napĺňajú ciele projektu.

 

7. Iné informácie

Pozemky, na ktorých sa nachádza daná lokalita sú vo vlastníctve fyzických osôb. Na týchto pozemkoch sa nachádzajú haldy po ťažbe v sírnych baniach a časť tejto lokality zaberá les v užívaní Lesov SR. Aj keď nikdy nedošlo k výkupu pozemkov zo strany štátu vyžívanie týchto pozemkov ich vlastníkmi je veľmi problematické. Dôležitá je však skutočnosť, že vlastníci pozemkov dali súhlas s umiestnením informačných tabúľ a vybudovaním náučného chodníka v okolí sírnych baní, a to bez nároku na kompenzáciu, alebo finančnú odplatu. V prípade schválenia projektu sú ochotní svoj súhlas deklarovať aj zmluvne.

 

8. Zhrnutie žiadosti

 

V obci Vígľašská Huta Kalinka, v lokalite zvanej „Pod Lyscom“ sa nachádzajú ložiská síry a mangánu. Vďaka týmto surovinám sa obec stala známou na celom svete. Prieskum územia sa začal v roku 1810. Ťažba sa začala v roku 1923, ale o 10 rokov bola zastavená. O 10 rokov neskôr bolo objavené ložisko čírej síry a následne v roku 1848, sa začala ťažba znova. Celková dĺžka štôlní dosiahla až 1 560 m. Ťažilo sa až v piatich hĺbkových obzoroch. V údolí vzniklo jazero, ktoré slúžilo ako zásoba vody pri spracovaní síry. V období 1842-1862 bola baňa v prevádzke 15 rokov. O objav a zmapovanie ložiska sa najviac zaslúžil banskobystrický mineralóg prof. Zipser, Ing. Ádler a František Hauer, podľa ktorého bol pomenovaný aj nájdený

nový minerál hauerit (sírnik manganičitý) MnS2. Meno dostal na počesť rakúskych geológov     J. R. Hauerovi ( 1778 - 1863 ) a jeho synovi ( 1822 - 1899).

Cieľom projektu je formou náučného chodníka a informačných tabúľ ukázať širokej verejnosti lokalitu, ktorá sa v minulosti preslávila ako jediné nálezisko síry v bývalom Československu a ako prvé nálezisko minerálu hauerit  na svete. Lokalita je prístupná jednak z autobusovej zastávky Podlysec a zároveň z cyklotrasy Detva – Zaježová.  Po realizácii projektu sa lokalita začlení do cyklotrasy  Detva – Zaježová, ako jedna z poznávacích zastávok.

Ciele projektu možno zhrnúť do nasledovných bodov:

Hlavné aktivity:
· grafické spracovanie návrhov informačných tabúľ

· vypracovanie mapových podkladov a grafických častí informačných tabúľ
· vyhotovenie drevenej konštrukcie informačných tabúľ
· výroba nálepiek
· osadzovanie konštrukcií a montáž tabúľ
· propagácia projektu

. čistenie a úprava náučného chodníka
· organizačné zabezpečenie prípravy a realizácie projektu
. začlenenie lokality do popisu cyklotrasy Detva – Zaježová

Realizáciou projektu „Náučný chodník Sírne bane“ chceme domácim obyvateľom pripomenúť a mládeži a turistom ukázať kus našej histórie, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Propagáciou na internete a prípadne i v tlači chceme pritiahnuť na danú lokalitu v lone prekrásnej prírody a taktiež do obce Vígľašská Huta Kalinka turistov, ale aj všetkých komu záleží na ochrane prírody, koho zaujíma kus našej histórie a kto chce aspoň trochu relaxovať v prírode. Zároveň chceme ukázať, že keď sa spojí možnosť finančnej podpory so zanietenosťou a šikovnosťou skupiny ľudí, výsledkom môže byť zaujímavé a unikátne dielo.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková situácia s prístupom, trasou náučného chodníka a umiestnením informačných tabúľ

 

Detail trasy náučného chodníka a umiestnenia informačných tabúľ

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

                          

 

 

   

 

               Rôzne podoby  haueritu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kópia pôvodnej Prehľadnej mapy banských diel vo Vígľašskej Hute