Liptovské Sliače - História

Na území dnešnej obce Liptovské Sliače bolo osídlenie v neolite – výšinné sídlisko s kanelovanou keramikou, hromadný nález bronzových mečov liptovského typu, žiarové pohrebisko s doby hallštattskej. Dve osady Sliače sú doložené z roku 1251 a v málo hodnovernej listine, ktorou ich v roku 1252 Belo IV. mal darovať kláštoru P. Márie v Turci. Spomínajú sa aj v roku 1263 pri ohraničení darovizne Ľupči. Hodnoverne sú doložené v roku 1326, keď sa osamostatnili od fary sv. Michala, a to Kostoľany - neskoršie Stredný Sliač – a Nižnejsa – Nižný Sliač. Patrili panstvu Zniev.

Vyšný Sliač– Vyšnejsa vznikol v prvej štvrtine 16. storočia. Neskôr sa osady uvádzajú pod názvom Tri Sliače. Názov obce je doložený z roku 1251 ako utraque Stelach, z roku 1252 ako due ville Scelech, z roku 1263 ako Szelecz, z roku 1535 ako Tres possessiones Zlech, z roku 1572 ako Zlecz Superior, z roku 1773 ako Sliače, z roku 1786 ako Oppidum Trium Slécsch, z roku 1808 ako Tri Sljáče, z roku 1920 ako Nižný, Prostredný a Vyšný Sliač, Tri Sliače, z roku 1927 ako Sliače, maďarsky ako Háromszlécs.

V roku 1516 vrchnosť prijala revolúciu naturálnych dávok Sliače za peniaze, obec si volila magistrát a pokladala sa za mesto i keď nemala výsady. Od 17. storočia sa tu vyvíjajú remeslá, doložený je tesársky cech, mlyny, pivovar, papiereň a vo Vyšnom Sliači valcha. V 18. storočí získal Stredný Sliač mestské výsady s jarmočným právom. Mestečko bolo známe najmä obchodom s dobytkom. Tri Sliače mali v roku 1715 mlyn a 96 daňovníkov, roku 1720 mali 51 daňovníkov, v 1784 mali 147 domov a 1227 obyvateľov, v roku 1828 mali 225 domov a 1639 obyvateľov. Značná časť obyvateľstva odchádzala od polovice 19. storočia na sezónne poľnohospodárske práce do Maďarska, od konca 19. storočia mnohí emigrovali do Ameriky. Známi boli tunajší bačovia a valasi. Za I. ČSR pracovali obyvatelia ako poľnohospodári, drevorobotníci a povozníci. V roku 1936 štrajkovali za vyššie mzdy. Obec podporovala partizánske hnutie a SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť