Sádočné - História

Obec sa spomína r. 1339, no je známe už skoršie osídlenie rodom Sádecký. Bolo to v r. 1268. V tom roku prvý krát vstúpili na územie dnešnej obce Sádočné (pravdepodobný) zakladatelia rodu Sádecký. Boli to kňaz a rytier kráľa Belu IV Sadoč so svojim bratom Blažejom. Bolo to v čase ako sa urovnával spor medzi domanižskym farárom Godeslavom a Blažejom, ktorý zabil jeho brata Vinceslava v Dulove. V heraldicko - genealogickom ústredí v Budapešti je rod Sádecký vedený ako šľachtický rod od r. 1268.

Osídlenie územia , kde sa v súčasnosti nachádza obec Sádočné je však datované niekoľko storočí skôr. Rod Sádecký sa udáva ako zakladateľ obce Sádočné, je tu však pripomienka, že tento rod je vetvou rodu Sadecki, ktorý ma svoje korene v Poľsku. Rod Sadecki sa prvý krát spomína okolo r. 1136, vtedy sa narodil majiteľ mena Biesadecki, ktorý pochádzal z obce Mokrski, ktoré sú v blízkosti Gnieznego ( Hniezdne ), kráľovské mesto a mesto kde sú základy viacerých rodov spojených s rodom Sadecki. ( Sad, Sand, Sadok, Sadecki, Biesadecki) Jeho dátum narodenia je okolo r. 1136, za svojho života bol palatínom v zemi Sandomierzskej, neskôr u kráľa Kazimíra II Spravodlivého 1173 – 1194, potom aj u kráľov Meška III Starého – Leška Bieleho 1194 – 1202, zomrel začiatkom 13 storočia. Jeho kronikárom bol Vincente Kadlubek, poľský historik, kronikár, biskup z Krakova, kronikár vojvodstva Sandomierz, narodil sa r. 1160 a zomrel 8.3.1223 v Jendrzejowe. Život Biesadeckeho opísal vo svojej kronike Chronic TOP Listseu Regu et princípom Poloniae  V tejto Bule Gniezno je uvedené meno Biesadecki.

Všeobecný názov – Bull Gniezno. Dátum vydania 7 júla 1136. Miesto vydania – Pápežská advokátska kancelária Pisa. Dátum nadobudnutia platnosti 7. júla 1136.

Budeme sa musieť pozrieť ešte skôr a to do roku 1094, guvernér Krakova Sieciech pochodoval v čele poľských vojsk na Morave. Čoskoro nastali strety. Poľský jazdec Godziemba (Godzamba) tam bol tiež a rod Sadecki je úzko spojený s jeho rodom. Erb tohto šľachtica bol vtedy aj erbom rodu Sadecki v Poľsku. Tu sa nám ukazuje veľký rozdiel v čase ako vznikol prvý erb rodu Sadecki v Poľsku a kedy je datovaný prvý erb rodu Sádecký na Slovensku, alebo v Rakúsko -Uhorsku.

Charakteristickým rysom osídlenia našej obce je obdobie púchovskej kultúry. Archeologický výskum ukázal o obývaní tohto územia na rozhraní pred a po Kristovi. Ktoré je to presné obdobie je ťažko dokázateľné. Nachádza sa na okraji chotára dnešnej obce na území zvané Močiar. Dá sa to snáď len prirovnávať k nálezom na inom konci chotára na rozhraní s domanižskym chotárom v mieste Jelchová. Toto obdobie je zo zlomu letopočtu a vyznačovalo sa najmä rímskou pôsobnosťou a je prejavom zmiešania niekoľkých kultúr.

Podľa starej dochovanej ústnej legendy - alebo tvrdenia sa nachádzalo hradisko na okraji chotára zvanom Vystrkov. Toto hradisko bolo na miernom svahu nad Dukátovou cestou. V súčasnej dobe je ťažko identifikovať kde sa nachádzalo, no je dokázané, že tam bolo. Podľa prameňa Domaniža 730, kniha ktorá popisuje históriu obce Domaniža, to bolo v priestore Jelchová a dalo sa tam dostať cestou v súčasnosti na horný koniec Domaniža až do lokality Mažiar a Súkenská. Z obce Sádočné je cesta na hornom konci asi v polovici cesty medzi Sádočným a Čelkovou Lehotou v odbočke na Žatkovú a smerom stále po ceste úvalinou priamo na Vystrkov a ďalej k úbočiu lesnej cesty z Domaniže do Ďurďového. Avšak podľa knihy Dejiny Slovenska od Dušana Kováčika je to miesto uvádzane v chotári obce Ďurďové. V skutočnosti je to niekde, alebo v blízkosti na bode stretnutia štyroch chotárov obci. Domaniža, Sádočné, Čelková Lehota a Ďurďové.

Na spresnenie z ktorého obdobia sú hradiská je nutné získať podklady z vykopávok archeologického náleziska Močiar. Potom sa podľa tvarov jednotlivých kusov dá povedať z ktorého obdobia a rokov sú.

Nie sú dostupné žiadne dokumenty, ktoré by poukazovali práve na osídlenie v domanižskej kotline a tým aj na miesta kde je obec Sádočné a dve susedné obce. Vykopávky a náleziská črepov aj iných vecí dávnych obyvateľov tejto kotliny nám dávajú len stručný a málo dokazujúci život v kotline.

Obec Sádočné mala tieto počty obyvateľov a názvy v minulosti. R.1598 -7 domov, 1784 -24 domov, 31 rodín a 185 obyvateľov, 1828 mala 16 domov a 249 obyvateľov. R. 1339 obec mala názov Saddexna, 1359 Sadasna, 1479 Zadechne, 1495 Sadeczna, 1598 Zadeczne, 1773 Sadecžne, 1946 Sádečné, maďarský Szádecsne, 1970 - Sádočné. Obec mala v r. 1598 -7 domov, 1784 -24 domov, 31 rodín a 185 obyvateľov, boli to zemania z rodu Sádecký a ich príbuzenstvo. 1828 mala 16 domov a 249 obyvateľov. R. 1598 mala obec – 112 obyvateľov, 1728 –111 dospelých a 53 detí, 1784 –185, 1798 – 150, 1828 – 249, 1869 - 189, , 1880-188, 1890 -187, 1900 -228, 1910 -207, 1921 -205, 1930 -161, 1940 -205, 1948 -192, 1961 -237, 1970 -256. 2001 – 189. Preto sa dá hovoriť, že obec Sádočné je skôr menšia ako iné okolité obce. Na doplnenie r. 1940 mala obec 42 domov, 205 obyvateľov a žiadneho žida v obci na deportáciu do koncentračného tábora. No v Domaniži je uvádzaných 5 židov na deportáciu, ak však majiteľ pohostínstva v Sádočnom žid Pories býval v Domaniži bol zaradený na deportáciu, všetko podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v r. 1942.

Obec Sádočné nikdy nebola majetkom bystrického panstva, bola to obec majetkom šľachticov rodu Sádecký a ich poddaných a nájomníkov.

Zdroj : Osem storočí rodu Sádecký : PaeDr Gejza Sádecký
730 rokov Domaniže : Obecný úrad Domaniža
Archív Trenčianskej župy
Štátny archív Bytča
Kronika rodu Podmanický
Heraldicko – genealogické ústredie Budapešť
Štatistický úrad SR r. 1942
Dejiny Slovenska Obzor Bratislava 1978