Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Sebedín - Bečov

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Sebedín - Bečov - Kultúrne dedičstvo


Kultúrne pamiatky

Bečov: Zvonica z 2. polovice 18. storočia

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

V obidvoch častiach obce sú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát opravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z rokov 1889 a 1929 za 1 000 zlatých. Na južnej strane boli slnečné hodiny. V Sebedíne prvý zvon kúpili v roku 1640. V roku 1901 kúpili dva zvony, 374 kg a 183 kg za 1 888 korún. Novú vežu postavili za 732 korún, pričom povozy a ručnú prácu dodala obec v hodnote 2 000 korún. Kostol obec nemá.

Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla - tiež na vodný pohon.

Zdroj: brožúra Doc. PhDr. Jána Halaja, CSc - Sebedín - Bečov

Tradície

Pre obce je tradičná hromadná zástavba. Z 19. storočia sa zachovali murované trojpriestorové domy so sedlovou strechou z tvrdej krytiny. Stodoly s murovanými stĺpmi a šalovanými stenami sú pristavené vo dvore do uhla v uličnej zástavbe. Ľudový odev obcí je variantom stredoslovenského typu ľudového odevu zvaného detviansky.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť


Bývanie

V minulosti veľkú časť obce tvorili zrubové drevenice. Ich strechy boli kryté šindľom alebo šupkami z ražnej slamy. Podlahy v obývačke bývali zväčša z dosák, ale v pitvore, kuchyni a v komore boli spravidla hlinené podlahy.

Pred 1. svetovou vojnou sa varilo na ''hiarte'' s otvoreným ohniskom a v kozuboch. Dym z nich vychádzal otvorom v kozube pod strechou na ''padláš'' so šindľovou strechou. Tam bývala umiestnená aj debna na údenie mäsa a klobás po zakáľačke.

Na pečenie chleba mali osobitné pece umiestnené spravidla pod hiartom. V jesennom období po upečení chleba, pokiaľ boli pece teplé, slúžili aj na sušenie sliviek a štiepok jabĺk a hrušiek, čo bolo vhodným konzervovaním ovocia na zimu.

Studní bolo v obci pomerne rnálo, lebo sa ťažko budovali až do hĺbky 10 m a viac. Spočiatku sa voda vyťahovala dlhým hákom alebo povrazom, neskoršie kolesom s hriadeľom, na ktorom bola natočená reťaz.

Pre obidve časti obce je typická hromadná prícestná zástavba. Z 19. st. sa zachovali trojpriestorové domy so sedlovou strechou z tvrdej krytiny.

Zamestnanie

V minulosti prevládalo pôdohospodárstvo, chov dobytka, oviec, ošípaných, hydiny, husí a kačíc.

Za 1. ČSR bezzemkovia chodili na sezónne práce na veľkostatky na južné Slovensko, do Čiech i do Nemecka. Využívali sa aj pracovné príležitosti v lesoch, pri stavbe ciest a železničnej trate Banská Bystrica - Harmanec - Horná Štubňa.

Obilie mleli spočiatku v mlyne v Sebedíne a u Báčika pri Bečove, neskoršie v Zolnej a v Čeríne.

Dávnejšie väčšina mužov ovládala výrobu lyžíc, habariek a naberačiek z dreva. Lyžice boli končisté alebo okrúhle. Aj ich veľkosť závisela od toho, načo sa používali. Vyrábali sa aj dbanky na mútenie masla, ale i menšie na slivkový lekvár, ktorý si varili doma.

Tkanie domáceho plátna v každom dome bolo samozrejmosťou. Tkalo sa jemné tenké plátno na košele a hrubšie na kitle (sukne) a nohavice. Vytkávanie stánok a obrusov bolo hotovým umením, v ktorom sa domáce tkáčky priamo pretekali. Aj tkanie kobercov najrozličnejších vzorov bolo rozšírené. Pritom sa skonzumovali všetky zvyšky farebných látok a handričiek, ktoré by ináč skončili na smetisku. Tkanie kobercov sa zachovalo až dosiaľ.

Vyšívanie krivou ihlou bolo tiež veľmi rozšírené. Výšivkami boli zdobené fiertuchy (zástery), sukne, brusľaky, čepce, kinteše, kožúšky i kožuchy.

Odievanie

V dávnejšej dobe bol odev podobný odevu v susedných obciach - v Očovej, Zolnej, Slatine, Hrochoti a Čeríne. Prevládal variant stredoslovenského typu ľudového odevu zvaného detviansky.

Oblečenie ľudí bolo skromnejšie, ale pri pôdohospodárskych prácach výhodnejšie a účelnejšie. Materiály na odev sa vyrábali zväčša doma.

Muži nosili v lete plátenú košelu a plátené široké gate, ktoré boli na spodnom okraji strapkaté. Ešte v období l. svetovej vojny nosili krátke košele, asi do pol hrudi. V zime nosili súkenné nohavice a na košeli kožuštek bez rukávov, nad tým bola čierna kabanica s červeným lemovaním. V tuhých zimách sa nosil kožuch. Kožuch i kožuštek boli zdobené výšivkami. Na hlave sa nosil malý klobúčik, neskoršie kožušinová alebo súkenná čiapka. Ako obuv slúžili prv krpce, neskoršie baganče a čižmy, v zime súkenné kapce.

Ženy nosili plátenú spodnú sukňu, ktorá bola v páse ručne zdobená do malých rámcov a zhybov. Na ňu si obliekali sukňu poskladanú z viacerých dielov, ktorá bola z tmavšej látky, napr. modrotlače - volali ju kitľa. Zástera (fiertucha) bola šitá do pása. Pri sviatočnom oblečení si namiesto hrubej sukne obliekali kinteš z tenkého plátna, ktorý bol na spodnom okraji zdobený čipkou.Na hrudi nosili brusliak alebo bohato vytkávanú stánku. Oplecko bolo z domáceho plátna zdobené výšivkami. Staršie ženy nosili na hlave kápku (čepiec) a na ňom šatku. V zime aj ženy nosili vyšívané kožuchy. Dievčatá nenosili kôpku, ale šatku. Kroj dievčat mal pestrejšie farby.

Deti v predškolskom veku nosili kabanku s dlhými rukávami - rovnako dievčatá i chlapci. V školskom veku chlapci nosili gatky z domáceho plátna na spodku tiež ukončené strapcami. Na košieľke nosili ľajblík.Všetko bolo šité doma ručne.

U žien sukňa a zástera boli z kúpeného materiálu, na okraji boli vyšívané. Ženy nosili čižmy a v zime aj súkenné kapce. V lete ženy a deti chodili bosé.

Dnes už len starí ľudia nosia oblek v súlade s opísaným krojom, ale aj ten je už veľmi zjednodušený. Stredná a mladá generácia sa dnes už oblieka ako v meste.

Stravovanie

Strava obyvateľov obce bola jednoduchá a zdravá, z prírodných materiálov. Raňajky bývali sýtejšie, lebo po nich nasledovala tvrdá práca. Včas ráno sa odchádzalo na kosby sena podľa porekadla ''Za rosy sa dobre kosí''. Raňajky tvorila spravidla polievka zvaná mrvenica, k tomu praženica alebo domáca slanina či klobása, alebo aj halušky.

Na obed bývali zeleninové polievky. Či už hrachové, fazuľové, šošovicové alebo kapustové. Pri ťažších prácach bolo na obed mäso, prípadne halušky, ak neboli na raňajky.

Na večeru sa spravidla konzumovali zvyšky od obeda a za tým sladké alebo kyslé mlieko a maslo.

Chlieb bol tmavý, doma pečený. Dnes už chlieb nikto doma nepečie, kupujú ho v obchode. V strave sa všestranne mnoho používali zemiaky, zelenina, strukoviny a kapusta. V zimných mesiacoch pri priadkach sa ponúkala varená kukurica alebo bôb.

Zvyky počas roka

Zvyky a obyčaje v obci sa podstatne neodlišujú od zvykov v susedných obciach. Dnes sa vyskytujú len zriedkavo. Zväčša už len deti zachovávajú staré tradície.

V predvečer Mikuláša chodia deti oblečené v bielom. Mikuláš s bradou a veľkou palicou a čert s reťazou, korbáč a zväzok prútov. Takto idú z domu do domu, kde majú deti. Dobré deti pochvália a odmenia, neposlušné napomenú a pokarhajú.

Na Luciu sa hodne hovorilo o Luciinom čarovnom stolčeku a bosorkách, ale dnes už tomu nikto neverí.

Na Vianoce aj na Nový rok a Tri krále chodievali deti vinšovať. To sa považovalo v dedine za prejav úcty a spolupatričnosti všetkých občanov. Na Veľkonočný pondelok to bola kúpačka a šibačka v domoch, kde mali dospievajúce alebo dospelé dievčatá.

Vianočná večera s kapustnicou, klobásou a hurkami bola príležitosťou na slávnostnú spoločnú večeru. Nechýbali tu opekance s makom a tvarohom, ako aj hojnosť rozličných koláčov a pečiva. Pred večerou sa najstarší člen pomodlil vianočnú modlitbu z Tranoscia a všetci spoločne Otče náš. Pri večeri nechýbala cibuľa a cesnak ako symboly zdravia.

Po večeri pri rozsvietenom vianočnom stromčeku deti dostali darčeky a ovocie, keď pravda najprv povedali vinš alebo básničku.

Na Veľkonočný pondelok sa zachovala kúpačka a šibačka dievok, aby boli pekné, zdravé a šikovné.

Mnohé zvyky už zanikli alebo so zmenili a prispôsobili novým podmienkam.

Remeslá

V kronike obce je uvedené: ''v obci niet remeselníkov, ktorí by sa živili výlučne remeselnou výrobou. Hlavným zdrojom obživy tu bola a je práca na poli a chov rožného statku a oviec. To však neznamená, že by občania neovládali mnohé remeselné práce. Život na dedine vyžadoval, aby si ľudia vedeli opraviť obuv, šaty a rozličné pracovné nástroje.

V matričných záznamoch je údaj, že v roku 1806 v Sebedíne pri mene Piecka je uvedené povolanie molitor (mlynár) a v roku 1834 pri mene Javorník Fabri feraria (kováč). V Bečove v roku 1884 sa uvádza Sakaáč ako kováč.

Na poliach sa pestovalo a pestuje okrem obilia, zemiakov, zeleniny a strukovín aj konope a ľan. V zimných mesiacoch sa ženy zaoberali pradením a tkaním. Tenké plátna tkali na spodnú bielizeň pre ženy i mužov, ale aj hrubšie plátna na plachty a prikrývky.

Šilo sa zväčša ručne. Šijacie stroje boli v minulosti zriedkavé. Muži vedeli nielen obrábať polia a ošetrovať dobytok, ale vedeli zhotovovať aj nástroje, ktoré boli pre túto prácu potrebné. Vyrábali najmä hrable, vidly, lopaty a násady na sekery, motyky a rozličné iné potrebné nástroje. Šikovnejší robili praslice, kolovraty a krosná. Takmer každý vedel upliesť z prútia košíky, koše, fiľfasky a metly.

Zdravotná starostlivosť o občanov

Pokiaľ nebolo autobusové spojenie obce s mestami, zdravotná starostlivosť o občanov bola zlá. Návšteva lekára v meste alebo lekára z mesta u pacienta bola veľmi drahá. Najčastejšie ochorenia v obci sa týkali pohybového ústrojenstva.

Kultúra a školstvo

Aj keď ruka v ruke s reformáciou sa zakladali školy, predsa len je v obci Sebedín-Bečov škola neskoršieho dáta. Pokiaľ školská dochádzka nebola povinná, školy vznikali najmä v obciach, kde boli kostoly. Ján Slávik uvádza, že aj v najmenších obciach, kde bola fara, bola aj škola. Učiteľ bol pomocníkom farára ako kantor-organista. Bol ním aj platený, ba aj stravoval sa uňho.

Ján Slávik tiež uvádza, že Sebedín si v roku 1849 povolal za prvého učiteľa Daniela Šuhajíka, ktorý v roku 1855 prešiel za učiteľa do Dolnej Mičinej. Po ňom sa stal učiteľom v Sebedíne Samuel Bodický, obuvník z Banskej Bystrice, ktorý tu pôsobil do roku 1858. Potom tu pôsobil učiteľ Jozef Jedlovský, za ním od roku 1868 Pavel Bodický. Vlastná školská budova v Sebedíne bola postavená v roku 1844.

Školský rok 1946 - 47 trval len do 21 apríla 1947, potom sa začala generálna oprava školskej budovy. Aj v školskom roku 1947 - 48 bolo vyučovanie narušené. Vyučovalo sa len v septembri, lebo učiteľ Jozef Diecha nastúpil prezenčnú vojenskú službu. l. marca 1948 bol do školy ustanovený dočasný učiteľ Ján Kmeť, ktorý pochádzal zo Šalkovej, kde sa narodil 20. júla 1927. 2. júna 1948 školu navštívil školský inšpektor Ján Zelený. l. 9. 1948 bol na školu ustanovený dočasný učiteľ Július Lehoťan, ktorý do tej doby pôsobil na škole v Povrazníku. Pochádzal zo Sásovej, kde sa narodil 21. 3. 1928.

Zákon o jednotnej škole z roku 1948 spôsobil, že žiaci 5.- 8. ročníka začali navštevovať nižšiu strednú školu v Hrochoti. Niektorí žiaci dochádzali do Banskej Bystrice. V 5. - 8. ročníku bolo l0 žiakov. Počet žiakov v Sebedíne klesol na 23. Do Hrochoti a Banskej Bystrice žiaci dochádzali autobusom.

16. mája 1949 navštívil školu dekan ev. a. v. Karol Pavlek a ev. farár Ondrej Antal z Očovej, aby zabezpečili výuku náboženstva. 1. 9. 1949 bola na školu v Sebedíne ustanovená výpomocná učiteľka Jolana Šutková, ktorá tu pôsobila len do 30. 9. 1949, lebo l. l0 1949 sa vrátil na školu z prezenčnej vojenskej služby učiteľ Jozef Diecha. Školskú kroniku viedol vzorne až do školského roka 1956 - 57. Potom veľa chorľavel. Počas jeho choroby ho zastupoval učiteľ Turcaj, Pivoluska a Irena Hlivová. Jozef Diecha zomrel 10. 10. 1970 vo veku 46 rokov vo Zvolenskej Slatine. V Sebedíne pôsobil 24 rokov vrátane vojenčiny a neprítomnosti počas choroby.

11. 10. 1970 bola na školu ustanovená učiteľka Štefánia Harťanská, dôchodkyňa, ktorá sa narodila 26. 8. 1915 v Příbore. Predtým pôsobila 17 rokov na základnej škole v 1. - 5. ročníku v Čeríne-Čačíne. 1. 2. 1971 nastúpila na školu Emília Harťanská, ktorá sa narodila 16. 12. 1947 v Lubine, okr. Trenčín. Pedagogické vzdelanie nadobudla na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave. Promovala v roku 1969 s aprobáciou matematika - fyzika pre školy l. cyklu. Od 1. 9. 1969 učila na Základnej deväťročnej škole (ZDŠ) v Pobedime, okres Trenčín, až do 31. l. 1971, kedy nastúpila na školu v Sebedíne.

V jarných a letných mesiacoch 1971 sa robila generálna oprava školy. V tom čase žiaci navštevovali základnú školu v Čeríne-Čačíne.

Školský rok 1971 - 72 sa začal 1. 9. 1971 už v opravenej školskej budove v Sebedíne. Žiakov bolo 21. 15. 10. 1971 učiteľka Emília Harťanská nastúpila materskú dovolenku. Zastupovala ju učiteľka Anna Fabová z Hrochote, ktorá ukončila Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici s aprobáciou slovenčina - dejepis pre školy l. cyklu. Vyučovala tu do 15. 5. 1972, kedy opäť nastúpila učitelka Emília Harťanská.

V školskom roku 1972 - 73 od 23. l. 1973 učiteľku Emíliu Harťanskú zastupovala dôchodkyňa Štefánia Harťanská, ktorá tu už pôsobila. V školskom roku 1973 - 74 v septembri vyučovala Štefánia Harťanská a potom tri týždne Pavel Ursíny, 67-ročný dôchodca. Do konca školského roku potom pôsobila Emília Harťanská.

V školskom roku 1974 - 75 učiteľka Emília Harťanská pripravila slávnostný program k 30. výročiu oslobodenia obce.

V nasledujúcich školských rokoch 1975 - 76 až 1977 - 78 počet žiakov neustále klesal, až klesol na 11, čo spôsobilo, že k 1. 9. 1978 bola škola v Sebedíne zrušená.

Učiteľka Emília Harťanská venovala žiakom veľkú pozornosť. Pripravovala s nimi nielen programy na všetky oslavy počas roka, ale organizovala aj zaujímavé školské výlety do Múzea SNP a Mestského múzea v Banskej Bystrici, do kaštieľa v Antole, do Žarnovice, Prievidze a do Bojníc. Viedla vzorne aj školskú kroniku.

Od 1. 9. 1991 žiaci l. a 2. ročníka základnej školy začali navštevovať školu v Čeríne, ktorá bola otvorená pre obce Čerín-Čačín a Sebedín-Bečov, a to vzhľadom na vek detí a vzdialenú dochádzku autobusom na Hrochoť.

Škola v Sebedíne bola približne od roku 1844. Plat učiteľa v Sebedíne v tej dobe zahŕňal ročne 16 zl., 4 kily raže od obce a za každého žiaka štvrť kily obilia, fúru dreva, jeden chlieb a 12 grajciarov. Od tých, ktorí sa učili aj písať, 5 mýtovníc zemiakov, 4 kantácie a užívanie zemičky na pol kily siatia.

Školu tvorila jedna izba pri kováčskej dielni, ktorá slúžila nielen ako učebňa, ale aj ako byt učiteľa.

Od roku 1875 tu pôsobil ako učiteľ Ľudovít Scholcz, povolaním kušnier. V roku 1895 odišiel do penzie a presťahoval sa do Zolnej ku svojej dcére Amálii, ktorá bola vydatá za Samuela Parničana, ktorý v Zolnej pôsobil ako učiteľ a kováč. Od roku 1896 vyučoval v Sebedíne roľník Ján Priehradný a od roku 1897 diplomovaná óvodáška (učiteľka na materskej škole) Karolína Pakan, ktorej plat bol doplnený štátnou podporou na 400 zl.

Od roku 1903 tu vyučovala llona Anna Holíková, dcéra očovského učiteľa. Keď nadobudla učiteľský diplom odišla učiť do Lovinobane. Od roku 1911 prišla na jej miesto Hilda Stonnerová, ktorá tu vyučovala až do roku 1921. Po nej tu vyučovala Mária Ratkovská (1921 - 1928), Oľga Balogová (1928 - 1935) a Sabína Lakatošová (1930 - 1945).

Za 2. svetovej vojny bola škola zasiahnutá granátom, poval prerazená a dva múry zrútené. Ešte väčšiu škodu spôsobila explózia skladu mín pri školskej budove. Okná boli rozbité, dvere zničené a omietka opadaná. Počet žiakov v l. - 8. ročníku bol 26.

Od l. 4. 1946 bol do školy v Sebedíne ustanovený učiteľ Jozef Diecha, dočasný učiteľ štátnej ľudovej školy v Hriňovej-Blate a bol poverený vedením školy. Narodil sa 29. 10. 1924 vo Zvolenskej Slatine. Učiteľský ústav navštevoval v Bánovciach nad Bebravou.

Prehľad učiteľov

Daniel Šuhaji 1849-1855, Samuel Bodický 1855-1858, Jozef Jedlovský 1858-1868, Pavel Bodický 1808-1875, Ľudovít Scholcz 1875-1895, Ján Priehradný 1895-1896, Karolína Pakan 1897-1903, llona Anna Holík 1903-1911, Hilda Stonner 1911-1921, Mária Ratkovská 1921-1926, Oľga Balogová 1926, Sabína Lakatošová-1945, Jozef Diecha 1945-1947, (potom prezenčná vojenská služba), Ján Kmef 1947-1948, Július Lehoťan 1948-1949, Jolana Šatková 1949 (l mesiac), Jozef Diecha 1949-1970 - počas choroby ho zastupovali: Turcaj, Pivoluska, Irena Hlivová - Jozef Diecha zomrel 10. 10. 1970 vo veku 40 rokov, Štefánia Harťanská 1970-1971, Emília Harťanská 1971-1978 - počas materskej dovolenky ju zastupovali: Anna Fabová 1971-1972, Pavel Ursíny, dôchodca 1973 - 3 týždne, Štefánia Harťanská 1973 - 6 mesiacov - Emília Harťanská 1973-1978.

K l. 9. 1978 bola škola v Sebedíne zrušená. Žiaci l. - 4. ročníka základnej školy začali navštevovať Základnú školu (ZŠ) v Čeríne, žiaci 5 - 8. ročníka ZŠ zasa ZŠ v Hrochoti.

Prehľad rodových mien

V Štátnom archíve Banská Bystrica - Radvaň sú zachované staré matriky Očovej, Hronseka, Čerína a Hrochote, kde sú uvedené priezviská občanov Sebedína-Bečova. V tomto prehľade sú uvedené len priezviská, ktoré sa v obci vyskytujú po prvý raz.

Sebedín

1784 Maľa, Bažík, Jahoda, Holík, Ostrolucký; 1785 Sámeľ, Kováč, Ľauko, Šiagy, Lukovský; 1786 Poničan, Parnický, Škrečko; 1787 Priehradný, Žingor, Mazúch; 1788 Selecký, Sláva; 1789 Pavlík; 1790 Krnáč; 1803 Špringel; 1806 Piecka (molitor - mlynár); 1818 Hudec; 1823 Škworeny (Škvoreň), Greizel; 1834 Javorník (Fabri feraria - kováč); 1854 Šuhajík (učiteľ), 1860 Šimko, Jedlovský (učiteľ); 1862 Ľupták, Miškovský; 1864 Nuoška (Nôžka), Majer; 1872 Škamla, Bodický (učitel).

Bečov

1785 Krnáč; 1793 Strieborný; 1794 Pecník; 1800 Rezník, Škrečko; 1848 Sedliak; 1856 Blaško; 1866 Homoľa (20. 11. 1866 zomrel; Ďuro Homoľa (96 rokov a 6 mesiacov); 1884 Jančo, Škamla, Sakács (kováč); 1886 Smedo, Škrečka, Kmeť, Baran; 1889 Putiš; 1893 Bažík; 1894 Priehradný; 1899 Selecký; 1910 Koreň.

Zdroj: brožúra Doc. PhDr. Ján Halaja, CSc. - Sebedín - Bečov

 




 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.