Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce
Solčany

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Solčany - História


Územie dnešnej obce Solčany bolo osídlené v neolite, patrí k najstarším sídliskám stredného Ponitria, bola tu osada z doby rímskej a veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 ako Celsan, v roku 1245 sa spomína ako Scelchan, v roku 1337 ako Scelechen, v roku 1773 ako Soczany, v roku 1927 ako Selčany, od roku 1947 ako Solčany, maďarsky Szocsán.

Solčany boli do konca 14. storočia kráľovským majetkom, preto všetky písomné údaje zo staršieho obdobia sú väčšinou iba nepatrné, náhodné zmienky, ktoré nás informujú o osudoch Solčian iba veľmi lakonicky. Vôbec prvou z nich je údaj z listiny kráľa Bela IV. z roku 1235. V tom čase kráľ daroval Topoľčany spolu s Tovarnikmi a zaniknutou osadou Ílovcom svojmu vernému dvoranovi Dionýzovi. Pri tej príležitosti podrobne vyznačili chotár darovaného majetku. Ako majetok ležiaci za riekou Nitrou sa uvádza zem hradčanov (terra castrensis). Práve pod týmto názvom sa skrýva prvé písomné doloženie Solčian. Na prelome 13. a 14. storočia boli Solčany veľkou dedinou, nakoľko tvorili samy o sebe jednu farnosť. Rýchlo sa rozvíjali a dostali rôzne hospodárske výsady a určitú mieru samosprávy. V druhej polovici 14. storočia získali charakter mestečka a aby sa odlíšili od blízkych Solčianok, začali sa nazývať Veľké Solčany (Nog Zelchen). V roku 1389 ich daroval kráľ Žigmund Elene, komornej kráľovnej Márie a jej mužovi Mikulášovi, synovi Ladislava zo Štítnika. Pretože nemali mužského potomka a báli sa aby Solčany neprepadli do rúk kráľa, darovali ich v roku 1426 Mikulášovým bratom Ladislavovi a Jánovi. V roku 1435 obec znovu pripadla kráľovi, ktorý ju dal do zálohu Forgáčovcom. Pavol Forgáč sa postupne presadil ako najvýznamnejší zo spolumajiteľov Solčian. Ako jediný z Forgáčovcov sa tu trvalo zdržoval a podľa dediny si odvodzoval aj svoj šľachtický predikát (Paulus de Zelchen). V roku 1468 spolu s manželkou boli uvedení do držby hradného panstva Hrušov a od tohto dátumu až do konca 18. storočia patrili Solčany hrušovskému panstvu. V roku 1475 prepadol hrad Hrušov Michal z Nitrianskej Stredy podporovaný niekoľkými ďalšími zemanmi a kvôli bohatstvu zavraždil Pavla Solčianského. Hrušovské hradné panstvo sa na krátky čas stalo kráľovským majetkom. V nasledujúcich rokoch sa majitelia Solčian pomerne rýchlo menili, tak ako sa menili vlastníci hradu Hrušov. V 16. a 17. storočí sa stala obec niekoľkokrát terčom rabujúcich Turkov, žoldnierov a povstalcov. V 18. storočí sa po Rákóciovcoch stali majiteľmi Solčan Balašovci, Zichyovci, a nakoniec patrili grófskym rodinám Keglevičovcov a Koháryovcov. V roku 1715 mala 34 domácností, v roku 1720 mala 45 domácností, v roku 1787 mala 88 domov a 684 obyvateľov, v roku 1828 mala 117 domov a 815 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníci a tkáči. Začiatkom 19. storočia sa novým zemepánom Solčian stala kniežacia rodina Odescalchiovcov, pochádzajúca z Talianska, ktorá v roku 1818 začala s výstavbou reprezentačného sídla – klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Augustin Odescalchi založil v roku 1831 v obci cukrovar, ktorý bol v tom čase najväčším podnikom nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku. Pestovanie cukrovej repy sa rozšírili nielen v Solčanoch, ale aj v blízkom okolí. V roku 1831 podnikavý Augistín Odescalchi zomrel a jeho synovia nedokázali sami úspešne pokračovať v otcovom podnikaní a tak cukrovar v 60-tych rokoch 19. storočia prestal pracovať. V jeho priestoroch bola zriadená pálenica.

Posledným majiteľom Solčan bol statkár „firšt“ Lívio Odescalchi, ktorý zomrel v roku 1938 a je pochovaný v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne. Jeho jediný syn Karol žil v Budapešti a ani po otcovej smrti sa nemienil vrátiť do Solčian. Veľkostatok spravoval správca Lukáč. Ten dal čiastočne prestavať kaštieľ do terajšej podoby, čím do určitej miery stratil na umeleckej hodnote. Tiež dal vyrúbať park ležiaci za cestou oproti kaštieľu a premenil ho ovocný sad.

Počas SNP sa časť obyvateľov zapojilo do povstania, po zatlačení povstania do hôr boli niektorí občania v priamom styku s partizánmi, operujúcimi v Tríbečskom pohorí, a podľa možnosti ich podporovali najmä potravinami. Táto činnosť bola veľmi nebezpečná, lebo v miestnej škole sa usadila nemecká posádka a obec pravidelne navštevovali aj gestapáci, ktorí pátrali po partizánoch a ich pomocníkoch. Útrapy nemeckých koncentračných táborov zažili na vlastnej koži mnohí Solčanci, ktorých počas bojov v SNP Nemci zajali. Červená armáda oslobodila obec bez jediného výstrelu v noci z 31. marca na 1. apríla 1945.



 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.