Stropkov - História

Obec má staré osídlenie. Spomína sa rok 1245 v súvislosti s tunajším hradom. Obec je doložená z roku 1245 ako Ztropko, neskôr ako Stropko (1404), Ztropkow, Ztropko, Stropko (1418), Stropkowe (1773), Stropkov (1808); po maďarsky Sztropkó.

V 14. storočí je doložené mýto. Obec sa stala strediskom feudálneho panstva Stropkov. Patrili mu obce v obvode Havaj, Brusnica, Turany, Malá Domaša.

Do roku 1408 boli zemepánmi Cudarovci, v rokoch 1408—1567 Perényiovci, v rokoch 1568—1767 Pethöovci, neskoršie rodiny Szentiványiovci, Zichyovci, Forgáchovci, Barkócziovci, Sennyeiovci a iní.

Panstvu Stropkov v roku 1494 patrilo 123 usadlostí, v roku 1554 mu patrilo 43 obcí, v roku 1698 mu patrilo 51 obcí.

Od roku 1408 sa Stropkov vyvíjal ako zemepanské mestečko, v roku 1430 sa spomína ako mesto.

V erbe malo Pannu Máriu so sv. Annou. V roku 1441 ho obsadili bratrícke vojská, v rokoch 1475 a 1491 poľské vojsko, v roku 1483 cisárske vojsko proti výčinom Mikuláša Perényiho. Výstavba v 16.-17. storočiach svedčí o čulom hospodárskom živote.

V roku 1673 sa tu osadili františkáni. V roku 1575 vydali Pethöovci spoločné artikuly pre 18 rozličných remesiel.

V Stropkove sa v roku 1585 vyrábal strelný prach a bol tu liehovar. V roku 1698 dostal jarmočné právo (6 jarmokov). V roku 1683 mesto vypálil Imrich Thököly, v roku 1703 sa ho zmocnili kuruci.

Po porážke Rákócziho povstania v roku 1711 cisárski velitelia Lauken a Wolsken dobyli mesto a zbúrali hrad.

V roku 1715 malo mestečko 44 osídlených domácností a 25 reme­selníkov (hrnčiarov, čižmárov, kováčov, obuvníkov), v roku 1720 malo 70 domácností, v roku 1787 malo 204 domov a 1326 obyvateľov, v roku 1828 malo 301 domov a 2250 obyvateľov. Začiatkom 18. storočia bol Stropkov známy záhradníctvom.

V 19.-20. storočiach tu mali majetky rodiny Hadik-Barkóczyovci, Keglevichovci a iní. V roku 1876 sa stal sídlom slúžnovského obvodu, v roku 1904 tu založili mestskú sporiteľňu. V roku 1914 postihli mestečko povodne a epidémia moru, v roku 1918 epidémia cholery.

Za I. ČSR si Stropkov zachoval poľnohospodársky charakter. Boli tu len drobné živnosti. Silné pozície mala MO KSČ. V rokoch 1937 a 1938 tu bolí veľké ľudové protifašistické manifestácie. Protifašistický boj vyvrcholil za SNP, keď sa táto oblasť stala centrom partizánskej činnosti. V auguste bola v priestore Stropkov-Humenné vysadená partizánska skupina Martinova. Na okolí pôsobili partizánske jednotky Čapajeva, Majorova, Za rodinu, Raževskij. Mesto bolo na sklonku 2. svetovej vojny značne poškodené.

Stropkov bol oslobodený vojskami 1. a 4. ukrajinského frontu a 1. Československého armádneho zboru v ZSSR. Za aktívnu účasť obyvateľov v národnom oslobodzovacom boji bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Po oslobodení bol obnovený. JRD i ŠM boli založené v roku 1953. Do roku 1960 bol Stropkov okresným sídlom. Neskôr tu bol rozvinutý priemysel elektrotechnike (Tesla) a potravinársky, závod Kovo-Drevo, stavebný a iné menšie podniky. Prevažná časť obyvateľstva pracovala v miestnom priemysle a v poľnohospodárstve.

Súčasťou Stropkova boli obce:

Bokša:

Obec je doložená z roku 1379 ako Baxauagasa, Boksa (1773), Bokša, Boksi (1920); po maďarsky Boksa.

Vyvinutá obec sa spomína v roku 1379, keď ju výmenou od Ákošovcov získal Peter Cudar. Patrila panstvu Makovica. V roku 1427 mala 24 port, v roku 1553 mala majer a patrila panstvu Stropkov, v roku 1631 dostali časť obce Sennyeyovci. V 19. storočí boli zemepánmi Tahyovcí. V roku 1715 mala 13 domácností, v roku 1787 mala 31 domov a 215 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 297 obyvateľov.

Za I. ČSR bola Bokša prímestskou obcou poľnohospodárskeho charakteru. Počas 2. svetovej vojny bola značne poško­dená. V roku 1964 bola pripojená k Stropkovu.

Modré Pole:

Obec je doložená z roku 1317 ako Keekmezey, neskôr ako Keykemezew (1342).

V roku 1411 Žigmund povolil Perényiovcom postaviť na jej území hrad. Zanikla koncom 15. storočia.

Ronya:

Obec je doložená z roku 1409 ako Ronya. Obec patrila Jánovi Kelenchovi, v roku 1445 tunajším zemanom, v roku 1661 Baxyovcom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť