Odhodlá sa Západ na účinnú obranu?

Slovensko, 3. 7. 2009 (Verejná správa 13/2009)

Ekonomicky rozvinutý svet má v podobe somálskych pirátov nepríjemný problém. Jeho riešenie je takmer rovnako ťažké ako riešenie medzinárodného islamského terorizmu. Západná civilizácia stojí zoči voči odhodlanej a primitívnej sile, ktorá pohŕda akýmikoľvek pravidlami, zákonmi a normami. Napádané lode a ich majitelia majú pritom zviazané ruky v mene humanity, ľudských práv a noriem civilizácie.

Zvyšujúca sa frekvencia útokov somálskych pirátov preto aj naďalej prináša nielen násilie a krviprelievanie, ale aj predraženie plavieb a prevážaného tovaru, či komodít. V tejto súvislosti sa preto stále viac skloňujú otázky: Dá sa týmto útokom predchádzať? Môže sa znížiť riziko aj inak, ako zmenou trasy? Musia lode strážiť armády, alebo sa majú chrániť samé?

Pirátstvo nie je nový jav. Celosvetové rozmery však nabral, keď sa únoscovia usídlili v Somálsku a pravidelne ohrozujú dopravnú trasu cez Adenský záliv. Práve tadiaľ totiž vedie veľmi frekventovaná obchodná vodná cesta z Ázie do európskych prístavov. Plavia sa po nej stále väčšie, výkonnejšie a aj drahšie obchodné lode a tankery. Ich tovary, suroviny a posádky sú pre pirátov cennou korisťou. Zo začiatku neopísateľná bieda a hladní ľudia hľadajúci korisť, v súčasnosti neobyčajne výnosný zločinecký obchod, ktorý niekoľkým stovkám mladých mužov umožnil rozprávkové bohatstvo.

Zločinecká činnosť pirátov spôsobuje plavebným spoločnostiam obrovské problémy: nárast výšky poistiek, odklad plavieb, predĺženie obchádzkových trás, náklady na prítomnosť ochranky na palubách. Bezpečnostní analytici preto skúmajú, ako riziko útokov znížiť.

V roku 2008 zaútočili somálski piráti na deväťdesiat obchodných lodí a zmocnili sa tridsatichpiatich. V súčasnosti zadržiavajú sedemnásť plavidiel. Približne 280 členov ich posádok držia ako rukojemníkov, pričom dvoch zabili. Piráti sa zmocnili nákladu za miliardy dolárov. Ako výkupné dostali ďalšie desiatky miliónov.

Taktika somálskych pirátov je jednoduchá. Výborne vyzbrojení zaútočia rýchlymi plavidlami na vyhliadnutú loď. Po zajatí posádky žiadajú obrovské výkupné, ktoré takmer vždy dostanú. Obvykle ide o sumu milión amerických dolárov. Niektorí však zaplatia omnoho viac. Ukrajinskí majitelia za svoju loď Faina naloženú zbraňami museli previesť pirátom na účet až tri a pol milióna dolárov. Vlastníci supertankera Sirius Star zo Saudskej Arábie zaplatili začiatkom roka tri milióny dolárov.

Komplikované pozadie

Mnohonárodné vojenské námorné sily sa pokúšali zabezpečiť koridor Adenského zálivu, cez ktorý prúdi dvanásť percent celkového objemu ropy prepravovanej po mori. Americké, britské, indické a čínske vojenské lode použili na pirátov silu. Napriek tomu počet útokov ustavične stúpa.

Peter Pham, riaditeľ Nelsonovho inštitútu pre medzinárodné a verejné otázky, analyzoval komplikované pozadie problematiky somálskych pirátov. Upozorňuje, že somálski piráti sú špičkovo organizované zoskupenie, ktoré riadi niekoľko syndikátov. Pirátske základne v Eyle v severovýchodnej oblasti zvanej Puntland a v Xararheere v strednom Somálsku sú nápadné svojou vyzývavosťou a bohatstvom. Ďaleko na otvorenom mori prevádzkujú syndikáty „materské lode“. Slúžia ako diaľkové základne pre rýchle člny útočiace na obchodné plavidlá. Syndikáty vlastnia aj sklady na pobreží. V nich si piráti doplňujú zásoby pred dopravením zajatých lodí na ich hlavné základne.

Pirátom patrí v niektorých častiach chudobného a v politickom chaose sa zmietajúceho Somálska faktická moc a všetky prostriedky. Somálsko je krajina, v ktorej štát totálne zlyhal. Posledná ako-tak funkčná vláda tu bola v roku 1991. V tomto skolabovanom štáte, kde sa striedajú občianske vojny, sektárske vraždenia s humanitárnymi krízami a hladomormi, sa stali piráti hybnou silou domácej ekonomiky.

Výmenou za podiel na výkupnom financujú bohatí somálski obchodníci nákup a vybavenie materských lodí a útočných člnov. Uskutočňujú aj výber a vyzbrojovanie pirátskych posádok. Agenti v hlavných svetových prístavoch informujú zločinecké syndikáty o nákladoch, námorných trasách, čase plavby a bezpečnostných opatreniach obchodných plavidiel. Pirátske gangy si môžu pohodlne vybrať ciele a presne určiť miesta útokov. Peniaze, ktoré piráti zarobili na výkupnom, im umožňujú nákup najmodernejšej navigačnej techniky a zbraní.

Výhodná spolupráca

Somálski piráti sú mladí, väčšinou dvadsaťpäť až tridsaťroční muži. Sú medzi nimi aj miestni rybári, ktorí dokonale poznajú more a plavbu v danej oblasti. Súčasťou organizovaného pirátstva sú aj odborníci, ktorí narábajú s najnovšími technológiami, navigáciou či systémom GPS. Lúpenie so zbraňou v ruke je pre mnohých mladých mužov v politicky a právne rozvrátenom Somálsku jedinou možnosťou zárobku. Podľa niektorých zdrojov existuje päť veľkých gangov somálskych pirátov. Ťažia z toho, že mladých mužov, ktorí nemajú prácu ani perspektívu a ktorí by to chceli skúsiť ako ich kolegovia, je neúrekom.

Provincia Puntland, odkiaľ pochádzajú a kde majú svoje základne takmer všetci somálski piráti, je v súčasnosti autonómny región, ktorý sa administratívne prakticky odtrhol od oficiálneho Somálska. Pirátske gangy vzájomne spolupracujú za výhodných podmienok s podplatenými úradníkmi provizórnej správy Puntlandu. Umožňujú pirátom využívať prístavy a mestá ako základne a zásobárne. Piráti tam držia zajaté lode a ich posádky.

Vodcovia pirátskych gangov si v provincii stavajú drahé obydlia. Okázalo si v nich užívajú neuveriteľný prepych, čím sú inšpirujú k zločinu ďalšiu generáciu mladých, nezamestnaných mužov. Vďaka nalúpenému bohatstvu a márnivému životnému štýlu sa somálski piráti stali príslušníkmi miestnej elity.

Ochranné a kontrolné systémy

Podľa väčšiny odborníkov sa treba v prvom rade zamerať na obdobie ešte pred vyplávaním z prístavu. Ide aj o porovnanie výšky financií nákladov na ochranu s nákladmi na zvolenie inej trasy, či dokonca iného druhu prepravy. Ešte pred zdvihnutím kotiev je nutné pripraviť posádku, ako postupovať v krízovej situácii. Ak hrozí podozrenie blížiaceho sa útoku, v prvom rade treba dať pirátom na vedomie, že o nich posádka dopravnej lode vie. Robí sa to odpálením halogénových svetlíc, ktoré osvetlia loď, čo znemožní pirátom psychologický moment prekvapenia. V súčasnosti už existuje aj podrobný manuál, ktorý vydal Medzinárodný námorný úrad. Obsahuje upozornenie, že na väčšinu lodí sa nedá dostať bez pomoci špeciálnych vystreľovacích hákov, po ktorých sa piráti vyšplhajú na palubu. Napriek tomuto veľmi riskantnému manévru sa im to takmer vždy podarí, pretože posádka je zaskočená. Rada pre kapitánov, ktorí sa plavia v Adenskom zálive znie: dobre zabezpečiť pozorovanie okolia, zaregistrovať každé podozrivé plavidlo.

Medzinárodný námornícky úrad v Londýne má aj webovú stránku, na ktorej podrobne radí, ako sa pirátom vyhnúť. Sú o to cennejšie, že ich poskytli námorníci, ktorým sa podarilo pirátom uniknúť a vojenskí námorníci, ktorí v oblasti pôsobia.

Ďalším zdroj informácií pre námorníkov predstavuje Automatický identifikačný systém (AIS). Posádke obchodnej lode, či vojenskému námorníctvu dokáže sprostredkovať údaje, kde a aké lode sa nachádzajú v danej oblasti. Potom podľa rýchlosti a kurzu systém určí, ktoré lode sa v blízkosti napadnutého plavidla by mohli prekaziť plánovaný únos. Problém však je, že AIS sa nevyužíva masovo, skôr ojedinele. Na trhu existuje aj takzvaný kontrolný systém pod názvom FLIR. Je skonštruovaný najmä zo senzorov, ktoré majú za úlohu zachytiť podozrivé plavidlá. Kamery majú infračervenú optiku a systém je napojený aj na svetlice, vodné delá a akustické výstrahy. Systém dokáže rozlišovať nielen v tme, ale aj v hmle, dyme, či šere. To isté platí aj o monitorovaní vonkajších častiach lode a to bez takzvaných hluchých miest. Tento systém zachytí pirátske lode, ktoré sú pre bežný radar nespozorovateľné. Má akčný rádius do pätnástich kilometrov a je kompatibilný s bežne používanou elektronikou na väčšine lodí. Jeho softvér dokáže upozorniť aj na anomálie, znižuje riziká kolízií a pomáha navigácii. Oba systémy – AIS i FLIR – však ponúkajú len zníženie rizika, nie jeho odstránenie.

Zbrane: áno alebo nie?

V súvislosti s pirátstvom sa často diskutuje o prítomnosti zbraní na palubách lodí, ktoré sa plavia cez nebezpečné oblasti. Väčšina diskutujúcich sa zhoduje v tom, že tam jednoducho nepatria. Rovnako ani Medzinárodný námorný úrad ich používanie neobhajuje. Posádka obchodného loďstva totiž nie je trénovaná ako vojaci, či iné ozbrojené zložky. Okrem toho v popise práce ani nemajú riskovať životy v bojoch s pirátmi.

Druhou otázkou je prítomnosť ozbrojenej ochrany na lodi. Ani to nie je jednoduché riešenie, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Obchodné plavidlá nie sú vojnové lode. Čo by sa stalo, ak by omylom ozbrojená ochranka potopila nevinnú rybársku loď? Kto by niesol zodpovednosť? Kapitán? Legislatíve ktorej krajiny by ozbrojená ochrana podliehala? Ide o veľké právne vákuum, aj keď faktom zostáva, že Adenský záliv je plný miestnych člnov, na ktorých sú takmer všetci ozbrojení, či už ide o somálskych rybárov, malých prepravcov, alebo obchodníkov. Konsenzus bezpečnostných odborníkov je napriek tomu jednoznačný: radšej bez zbraní.

Podľa niektorých odborníkov však vyspelé krajiny zbytočne stoja so založenými rukami a iba sledujú dianie. Navrhujú účinne brániť západnú civilizáciu a dať pirátom pocítiť smrtiacu silu. Nejde totiž o vreckárov na hlavných námestiach miest či v obchodných domoch, ale o zlodejov a vrahov medzinárodného rozsahu. Sú presvedčení, že pirátstvo bolo a je vojenskou, a nie policajnou záležitosťou. Navrhujú preto zaútočiť na pirátske prístavy a základne vzdušnými, námornými a pozemnými silami s jasným cieľom: zabiť pirátov, potopiť ich plavidlá a zničiť všetku podpornú infraštruktúru. Len to je najúčinnejší spôsob, ako nastoliť poriadok v západnej časti Indického oceánu.

Alexander SOTNÍK

Späť