Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 14/2009)

Prvá zahraničná cesta prezidenta Ivana Gašparoviča po jeho inaugurácii na post hlavy štátu na druhé funkčné obdobie viedla do Srbska na summit stredoeurópskych prezidentov. V Novom Sade vystúpil s prejavom. Podľa jeho slov plynová kríza ukázala, že v Európskej únii existuje medzi jej členmi solidarita. Treba urobiť všetko pre to, aby sa situácia z januára 2009 nezopakovala. Slovensko táto plynová kríza hlboko zasiahla, škody pocítilo nielen hospodárstvo, ale aj obyvateľstvo. Našou prioritou je energetická bezpečnosť Európy: „ Z nášho pohľadu je potrebný spoločný postup pri koncipovaní, ale aj samotnej realizácii energetickej politiky. Spoločný postup sa môže realizovať v profile celoeurópskom, ale zároveň aj regionálnom .“ Slovensko je podľa prezidenta za diverzifikáciu zdrojov a prepravných trás, víta každé úsilie zamerané na posilnenie energetickej bezpečnosti a navrhuje zintenzívnenie spolupráce krajín strednej Európy v oblasti energetiky.

Na summite vyjadril aj podporu rozširovaniu Európskej únie: „Môže sa zdať, že rozšírenie Európskej únie nie je v súčasnosti jej prioritou. Integrácia Srbska, Chorvátska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny ako keby bola spomaľovaná.“. Týmto náladám nesmieme podľahnúť a v podpore musíme pokračovať. Čím bude Európska únia väčšia, tým bude silnejšia.

Počas návštevy Srbska sa na bilaterálnom rokovaní stretol so slovinským partnerom Danilom Türkom. Stretnutie inicioval slovinský prezident, ktorý sa zaujímal predovšetkým o naše skúsenosti s hospodárskou krízou a so vstupom do eurozóny. Podľa Ivana Gašparoviča vzhľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika je proexportná, ju recesia zasiahla vo veľkej miere. Na druhej strane to bolo práve euro, ktoré nás zachránilo pred ešte väčšími dopadmi. Máme určité manévrovacie priestory aj v tom, že naša zadlženosť je pomerne nízka, čo otvára ďalší priestor pre hľadanie protikrízových opatrení. Začiatkom jesene sa pripravuje revidovanie štátneho rozpočtu, kde by sa takisto mohli ušetriť zdroje a pomôcť hospodárstvu.

Na neformálnom stretnutí so srbským prezidentom Borisom Tadičom hostiteľ povedal, že Slovensko je pre jeho krajinu dôležité aj z hľadiska členstva v Severoatlantickej aliancii, ale najmä v Európskej únii, kam sa snaží integrovať aj Srbsko. Integrácia prinesie podľa Tadiča stabilitu nielen v juhovýchodnej, ale aj v strednej Európe.

Počas návštevy zavítal prezident aj medzi krajanov v srbskej Vojvodine. S predstaviteľmi slovenskej samosprávy diskutoval o postavení a živote dolnozemských Slovákov, ktorých predkovia sa na sever Srbska vysťahovali v polovici 18. storočia. Po prehliadke Galérie Zuzky Medveďovej navštívil sídlo Matice slovenskej v Juhoslávii a pozdravil našich krajanov. Povedal, že Báčsky Petrovec je zaslúžilým centrom vojvodinských Slovákov, ktorí si už vyše dvestopäťdesiat rokov zachovávajú svoje slovenské povedomie a ďalej ho rozvíjajú. Ocenil slovenskú menšinu, ktorá je vzorom v tom, že si dokáže zachovávať svoj jazyk a kultúru, svoje národné povedomie a zároveň sú jej členovia lojálnymi občanmi Srbskej republiky.

N avštívil aj ďalšie slovenské mestečko Kovačicu, neďaleko Belehradu. Samosprávne mesto pozostáva z ôsmich obcí a celkovo má vyše 27-tisíc obyvateľov. V samotnej Kovačici žije najviac Slovákov, ktorí tvoria až 85 percent populácie. Po stretnutí s predsedom obce Miroslavom Krišanom a predstaviteľmi samosprávy z ďalších slovenských obcí Padina a Jánošík sa zúčastnil na bohoslužbe v kovačickom evanjelickom kostole. Na stretnutí vyzdvihol, že Slováci, ktorí prišli na Dolnú zem, si dokázali zachovať nielen jazyk svojich otcov, ale aj pôvodnú kultúru. „Je až neuveriteľné, koľko energie, voľného času a niekedy aj peňazí venujete na to, aby ste mali vlastné folklórne súbory a festivaly, vlastné divadlo, noviny a rozhlas a dokonca aj televíziu. Vaša obec sa preslávila v celom svete osobitnou, kovačickou maliarskou školou,“ zdôraznil. Na záver návštevy si prezrel galériu naivného umenia a miestnu televíziu, ktorá okrem srbského vysiela aj v slovenskom jazyku.

Na historicky prvej oficiálnej návšteve Slovenska privítal Ivan Gašparovič prezidenta Čínskej ľudovej republiky Hu Jintaoa. Čínskemu partnerovi ponúkol konkrétne oblasti dvojstrannej spolupráce napríklad v priemysle, energetike, banskom priemysle, geológii a bezpečnostných technológiách v baníctve. Podľa neho je spolupráca možná aj v oblasti telekomunikácií, informačných technológií, v leteckom, automobilovom priemysle, strojárstve a elektrotechnickom priemysle i v oblasti PPP projektov na výstavbu diaľnic, tunelov či železníc.

Zablahoželal rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave Františkovi Gahérovi k 90. výročiu vzniku tejto najstaršej vzdelávacej inštitúcie na Slovensku. Založenie univerzity v Bratislave 27. júna 1919 malo podľa prezidenta pre Slovákov nesmierny význam a ďalekosiahly dosah. V príhovore vyjadril osobitné uznanie študentom, ktorí sa v novembri 1989 postavili na pozície demokracie a slobody. Akademická pôda je spravidla kritickým zrkadlom spoločnosti. Ale aj spoločnosť kladie otázky smerom k vysokým školám – či obstáli univerzity, ktoré vznikli priamo na politickú objednávku alebo kvôli biznisu, či je našich vyše tridsať vysokých škôl veľa alebo málo. Odpovede treba hľadať aj na ďalšie otázky – či máme správne, objektívne a rovnako náročné kritériá pre kvalifikačný rast učiteľov na jednotlivých školách, či dostatočne financujeme vzdelávanie a iné.

V rámci ústavných právomocí vymenoval Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Odovzdal tiež menovacie dekréty šiestim sudcom vymenovaným bez časového obmedzenia a trom našim veľvyslancom v zahraničí.

Navštívil Svit, kde mu udelili čestné občianstvo mesta, v ktorom strávil niekoľko rokov detstva a mladosti. V ďakovnom príhovore povedal, že na Svit si spomína ako na veľkú rodinu. Tu vyrastal, tu sa začali jeho školské roky a tu mal aj veľa spolužiakov. Spomienky na detstvo ho sprevádzajú dodnes.

Späť