Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Úroveň jazykovej kultúry a masmédiá

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 24/2009)



Pred dvomi týždňami sme v našej rubrike venovali pozornosť úrovni jazykovej kultúry. Konštatovali sme, že v jazykovej praxi sa síce vyskytuje viacero nedostatkov, to nás však neoprávňuje hovoriť o havarijnej situácii. Pripomenuli sme, že najmä vo verejnom oficiálnom prostredí sa predpokladá, že tak ústne, ako aj písomné jazykové prejavy budú obsahovo-tematicky premyslene zostavené a jazykovo-štylisticky primerane stvárnené. Najmä prejavy určené širokej verejnosti by mali spĺňať vysoké nároky kultúry a kultúrnosti. Táto požiadavka je opodstatnená predovšetkým v tom prípade, keď ide o ľudí, ktorých pracovným nástrojom je jazyk. Patria k nim aj a najmä redaktori, hlásatelia i moderátori, ktorí vysielajú pripravené i nepripravené texty.


Ak všeobecne platí, že svojím jazykovým prejavom v úplnosti, v celom intelektuálnom a emocionálnom rozmere prezentujeme seba, svoju osobnosť, o profesionálnych používateľoch jazyka v masmédiách to platí dvojnásobne. A čo je najdôležitejšie, táto skupina komunikantov úrovňou svojho ústneho prejavu zároveň prezrádza aj svoje predpoklady, danosti a schopnosti primerane plniť svoje profesionálne povinnosti. Práve od nich sa samozrejme očakáva, že ich jazykový prejav bude kultúrny a kultivovaný, že budú dôsledne dodržiavať jazykovú, štýlovú a komunikačnú normu. Táto požiadavka je opodstatnená aj tým, že pre širokú poslucháčsku verejnosť sú aj vzorom jazykovo-komunikačného správania.


Žiaľ, mnohí profesionálni pracovníci v rozhlase a v televízii pracujú s jazykom neprofesionálne a pre poslucháčov sú vlastne negatívnym vzorom. Svojím vyjadrovaním ich často skôr zneisťujú, nepomáhajú im pri riešení jazykových problémov. Ak sa poslucháč nevie rozhodnúť, ktorý výrazovo-vyjadrovací prvok je správny, masmediálny „vzor“ mu často naznačí, že nevhodný prostriedok je správny, alebo ho utvrdí, že prípadné chyby a nedostatky, ktoré sa v jeho reči vyskytovali doteraz a ktoré si ani neuvedomoval, sú vlastne v poriadku. Pracovníci v masmédiách teda v podstatnej miere pozitívne i negatívne ovplyvňujú celkovú úroveň jazykovej kultúry.


V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že boli časy, keď sa jazykovému vyjadrovaniu v médiách venovala osobitná pozornosť. Predovšetkým v rozhlase, ktorý mal naozajstný záujem na zvyšovaní kultúry rozhlasovej reči, v tom čase posudzovali výkony jednotlivých redaktorov a hlásateľov odborníci – jazykovedci. Pomenovali neuralgické body ich vyjadrovania a bez mentorovania im naznačili, ako by vo svojej profesionálnej jazykovej praxi mohli a mali tieto zistené nedostatky odstraňovať. Ja som takto spolupracoval s krajovým vysielaním Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici. Na základe premyslenej koncepcie sme venovali pozornosť jednak norme spisovnej výslovnosti, ktorá predstavuje základnú matematiku pri interpretácii textu, a jednak funkčnému využívaniu jazykovo-intonačných prostriedkov pri zvukovom stvárňovaní vety a kontextu. Výkony hlásateľov a redaktorov sa takto hodnotili na základe materiálov (textov), ktoré už boli v rozhlase odvysielané.


Rečový prejav hlásateľov, ktorí vysielali vopred pripravené spravodajské texty, sa hodnotili na pozadí výslovnostnej normy. Sledovala sa pritom tzv. znelostná asimilácia (spodobovanie), výslovnosť zdvojených spoluhlások, výslovnosť tvrdých a mäkkých spoluhlások v domácich a cudzích slovách. Posudzovala i nacvičovala sa aj artikulačná dôslednosť a precíznosť pri zvukovom stvárňovaní hlások, spojení hlások, slov a vetných dvojíc v kontexte vety. Osobitná pozornosť sa venovala aj splývavej výslovnosti, ktorá je pre slovenčinu charakteristická. Tento výslovnostný problém bol akýmsi mostom k analýze jazykovo-intonačných prostriedkov. Ukázalo sa totiž, že jazykovo-intonačné stvárňovanie vety s ohľadom na významové okolie (kontext a celý text) je najväčším problémom hlásateľov. Na konkrétnych príkladoch si mohli potvrdzovať, že (ne)funkčná práca s intonáciou má podstatný vplyv na obsahovú priezračnosť a významovú jednoznačnosť vysielanej informácie. Ukázalo sa, že viacerí nedokázali intonačne vymedziť vetné takty a vetné úseky. Nešlo pritom len o adekvátne uplatňovanie jednotlivých zložiek intonácie, ale hlavne o ich funkčnú synchronizáciu. O tom, ako je funkčne zviazané tempo a pauza, prízvuk a melódia, ako sa dôraz „opiera“ o pauzu a ako tieto zvukové výrazové prostriedky súzvučia s ostatnými jazykovo-intonačnými zložkami, nemali hlásatelia takmer žiadne teoretické poznatky, a preto ich vo svojej rečovej praxi používali náhodne a často nefunkčne. Pokiaľ ide o redaktorov, ich odvysielané materiálny sa navyše hodnotili ako žánre, pričom sa hľadala aj funkčná synchronizácia medzi obsahom a formou a podrobne sa analyzovali použité lexikálne prostriedky, stavba vety v kontextovom okolí, ako aj výstavba konkrétneho žánru ako výpovedného celku, komunikátu. Výsledok uvedenej koncepčnej spolupráce s redaktormi a hlásateľmi sa dostavil vo veľmi krátkom čase. Viacerí z nich sa zaradili medzi významné masmediálne osobnosti.


Mnohí dnešní hlásatelia a redaktori sú síce slovenskými celebritami, no ich rečový prejav je najmä jazykovo-intonačne nekultúrny a má veľmi ďaleko od kultivovanosti. A teda sú aj osobnosťami?


Ján FINDRA




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.