Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Aj mladú minulosť si treba zachovať

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)



Dvadsiate storočie je za nami a viacerým pozoruhodným stavbám, ktoré v ňom vznikli, hrozí podobný osud ako zanedbaným výtvorom zo starších čias. Svoj hlas na ochranu dedičstva modernej architektúry zdvihli vedci, pamiatkari i praktizujúci architekti. Niekoľko inšpirujúcich iniciatív a názorov predstavuje vedecká pracovníčka Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied Ing. arch. Katarína Andrášiová, PhD.


Moderná architektúra, tak ako architektúra starších historických období, je dokladom života predošlých generácií, pripomienkou uplynulých historických udalostí, svedectvom materiálnej a kultúrnej úrovne doby svojho vzniku. V dielach sú zhmotnené idey a schopnosti tvorcov, objednávateľov a zhotoviteľov. Niektoré sú významnými reprezentantmi určitého architektonického štýlu alebo tvorby poprednej osobnosti, manifestom pokrokových myšlienok vo svetovom meradle, iné majú význam pre históriu určitého miesta, domáce spoločenstvo, charakter jeho životného prostredia.


Čo toto dedičstvo pre nás znamená, aké miesto má v našej histórii, v našom prostredí, aké hodnoty obsahuje, ako s ním zaobchádzať? Uspokojíme sa s konštatovaním, že nám v niektorých prípadoch, ako sa vyslovila americká historička architektúry Carol Krinsky, neostáva nič iné iba dielo dobre odfotografovať, opísať a potom zbúrať? Alebo sa rozhodneme diela chrániť a preto ukazovať, vysvetľovať a chváliť, k čomu nabáda slovenská historička architektúry Henrieta Moravčíková? Odpovede na tieto otázky by mohli dať častejšie prezentácie modernej architektúry na Slovensku a iniciatívy na záchranu ohrozených diel z okruhu vedeckých pracovníkov, architektov, pamiatkarov. Vypočuť by si ich mali predovšetkým vlastníci takýchto objektov, investori, stavitelia a predstavitelia verejnej správy. Na tomto poli sa otvára diskusný priestor aj pre laickú verejnosť.


Päť skvostov moderny


Výskumníci z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied navrhli čo najskôr zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok päť popredných architektonických diel druhej polovice 20. storočia. Ide o športovú halu Pasienky v Bratislave (dielo architekta Jozefa Chovanca), areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (architekti Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský), obchodný dom a hotel Kyjev na Kamennom námestí (architekt Ivan Matušík), Nový most, pôvodne Most SNP (architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň) a budovu Slovenského rozhlasu v Bratislave (architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling). V tomto zmysle podali podnet na Pamiatkový úrad SR.


V krajinách ako Veľká Británia, Holandsko, Nemecko evidujú zoznamy chránených diel modernej architektúry z prvej polovice 20. storočia, ale zvláštnosťou nie sú ani chránené diela mladšie ako tridsať rokov. Na Slovensku, i keď máme už zákonom chránených niekoľko diel medzivojnového funkcionalizmu, stále si ešte len formujeme názory na to, ako a prečo modernú architektúru chrániť, ktoré diela chrániť a akým spôsobom s nimi zaobchádzať.


Užitočnou záchrannou iniciatívou a nástrojom pamiatkovej osvety je označovanie objektov za pamätihodnosti. Patrik Guldan z Pamiatkového úradu SR považuje za dobrý príklad zoznam pamätihodností Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Hoci takéto označenie nezaručí dielu rovnakú ochranu ako štatút kultúrnej pamiatky, je to spôsob ako posilniť vzťah obyvateľov k svojej obci, ako uchovávať živú historickú pamäť miesta a chrániť jeho dejinami navrstvené štruktúry. Samotní pamiatkari tiež hľadajú cestu ako zapísať moderné architektonické diela do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Viera Dvořáková z Pamiatkového úradu SR upozornila na to, že treba podrobnejšie definovať určujúce hodnoty modernej architektúry, ktoré by takýto zápis podmieňovali a v tomto zmysle šíriť osvetu medzi vlastníkmi, investormi, projektantmi.


Český príklad


Postoj českých zainteresovaných inštitúcií k pamiatkam modernej architektúry sa posunul trochu dopredu, ale podľa Nadeždy Goryczkovej, generálnej riaditeľky Národního památkového ústavu, sa veľmi pomaly mení myslenie verejnosti. Pamiatky modernej architektúry sú najviac ohrozené z toho dôvodu, že verejnosť ich iba málokedy vníma ako kultúrne dedičstvo. Ako kultúrnu pamiatku ľahšie prijme klasickú historickú stavbu než dielo funkcionalistické alebo objekt zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Významný posun nastal v oblasti ochrany industriálnych pamiatok. Niektoré už sú chránené i medzinárodným štatútom Európskeho dedičstva.


Čo sa týka kritérií na vyhlasovanie pamiatok modernej architektúry, nemajú v Čechách také kritériá ako Pamiatkový úrad SR. Kvalitu architektúry preverujú v širšom kontexte - v národnom, stredoeurópskom alebo celosvetovom. Kritérium kvality architektúry následne porovnávajú so stupňom zachovania stavby. Až na základe takého porovnania rozhodnú, či dielo obstojí v procese vyhlásenia za kultúrnu pamiatku. Môže sa tiež stať, že za pamiatku vyhlásia aj objekt, ktorý nie je celkom autentický, ale ktorý možno ešte do pôvodného stavu uviesť.


Ako ukážkový príklad obnovy možno uviesť Správnu budovu č. 21 firmy Baťa v Zlíne (architekt Vladimír Karfík, realizácia 1938). Budova, ktorá je kultúrnou pamiatkou, bola v rokoch 2003 – 2004 zrekonštruovaná na sídlo Krajského úradu Zlínskeho kraja a Finančného úradu Zlín. Obnova bola výnimočná aj v českých pomeroch. Dôležitú úlohu zohrala skutočnosť, že investorom bol krajský úrad a štátnej pamiatkovej starostlivosti sa podarilo presadiť svoje ochranárske záujmy.


Územné plány zón


Jedným z nástrojov ochrany modernej architektúry sú územné plány zón, stanovujúce zásady a regulatívy rozvoja konkrétneho teritória. Možno to ilustrovať koncepciou územného plánu zóny Dunajská v Bratislave od architekta Olivera Peržela. Do tejto zóny patrí i areál Kamenného námestia s už spomínaným komplexom obchodného domu a hotela Kyjev. Nový vlastník komplexu v roku 2006 zverejnil zámer zbúrať tieto budovy a na ich mieste postaviť nové spoločenské a nákupné centrum. Preto odborníci zo Slovenskej akadémie vied rozvinuli aktivity na záchranu tohto diela.


Oliver Peržel sa zaoberá bratislavskou zónou Dunajská od roku 1988. Vtedy úrady plánovali v tejto štvrti rozsiahle asanácie. Architekti z určitého vzdoru spracovali štúdiu, ktorej zmyslom bolo zachovať zónu s jej typickým charakterom blokovej zástavby a zveľadiť ju. Na základe súťaže spracovali územný plán zóny v rokoch 1992 – 1994. Obchodný dom a hotel na Kamennom námestí definovali ako významné architektonické dielo a vyslovili sa za jeho zachovanie. Dnes už možno povedať, že pripravený územný plán zohral veľmi dôležitú úlohu pri záchrane viacerých objektov v centre hlavného mesta.


V nadväznosti na komplex Kamenného námestia vznikli aj budovy ministerstiev na Špitálskej ulici (architekt Ivan Matušík, realizácia 1973). Dnes v nich sídli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2005 prešli obnovou, ktorej podstatou bola rekonštrukcia obvodového plášťa. I keď budova nie je kultúrnou pamiatkou, investorovi záležalo na zachovaní pôvodného charakteru budovy. Architekt rekonštrukcie spolupracoval s pôvodným autorom a obnova bola vykonaná citlivo a ohľaduplne.


Odvážne, ale s citom


Pre praktizujúcich architektov nie je jednoduché spracovať a obhájiť šetrné rekonštrukcie, dostavby a prestavby moderných architektonických diel. Podľa názoru architekta Pavla Paňáka, ktorý v tejto oblasti pôsobí, možno pozoruhodný objekt narušiť nielen vulgárnou prestavbou, ako sa to stalo napríklad v prípade Obchodného domu Slimák v Bratislave. Ohrozenie predstavujú i tie zásahy, pri ktorých investori i architekti prejavia dobrú vôľu zachovať celok, dokonca ani nenarušia primárny vzhľad objektu, ale odstránia črty podstatné pre jeho charakter.


Veľkou pascou obnovovania a ochrany je zlepšovanie energetickej bilancie budov, čiže zatepľovanie, úprava obvodových plášťov, rekonštrukcia striech, výmena okien. Na pamiatkach modernej architektúry je dôležitý ich drobný vonkajší reliéf, to, čo v rovnakej miere ako ich celková proporcia robí objekty harmonickými. Éra zatepľovania uberie veľa práve z týchto vlastností architektonických diel a ovplyvní ich podstatné charakteristické znaky. Konkrétne sa to prejaví na hrúbke okenných profilov, na delení okien, na hĺbke ostení, na proporciách reliéfov fasád. Sú to zdanlivo neveľké, ale dôležité zásahy. Obnova domu je úplne samozrejmá a možno k nej pristupovať dokonca odvážne. Problém však nespočíva v miere odvahy, ale v tom, nakoľko kultivovane sa k domu a jeho blízkemu okoliu správame. Staré dobré s novým dobrým ide veľmi dobre dohromady a dokonca môže vytvárať nové, obohacujúce situácie a vzťahy. Otázka však skutočne spočíva v kultúrnosti činu, vstupu do pôvodného diela.


Register moderny


So zámerom propagovať a ochraňovať modernú architektúru zostavili pracovníci Ústavu stavebníctva a architektúry SAV Register modernej architektúry Slovenska a uverejnili ho na internete. V registri sú diela pamiatkovo chránené i potenciálne vhodné na takúto ochranu. Jednotlivé objekty i urbanistické súbory tu možno vyhľadať podľa mena autora, podľa miesta realizácie (je uvedených 61 miest a obcí), podľa doby vzniku a tiež podľa funkcie diela. Najpočetnejšie sú zastúpené obytné budovy, ale nájdu sa tu i školy, stavby určené obchodu a službám, budovy kultúrnych a osvetových inštitúcií cirkevné a sakrálne stavby a administratívne objekty. Úlohou registra je upozorniť na najvýznamnejšie diela nášho moderného architektonického dedičstva pamiatkové úrady, štátnu správu, obecné a mestské samosprávy, priblížiť ich samotným vlastníkom, ale aj širokej verejnosti.


Ochrana modernej architektúry sa týka každého z nás, pretože je významnou súčasťou prostredia, v ktorom sa každodenne pohybujeme, dotvára jeho rozmanitosť. Moderná architektúra je „mladým dedičstvom“, preto ešte nemáme zavedené a zažité štruktúry jeho ochrany. Napríklad od vzniku architektonických diel druhej polovice 20. storočia uplynul ešte malý časový odstup na to, aby sme nezaujato nazerali na okolnosti ich vzniku a zhodnotili diela s rozhľadom a primerane kriticky. Ale to, čo je dôležité a od čoho sa dištancovať nemôžeme, je náš vzťah k výsledkom tvorivej a kultúrnej aktivity predošlých generácií, či už staršej alebo mladšej histórie. Čaká nás cesta k prijatiu dedičstva (nie len) modernej architektúry za svoje a dlhá cesta k tomu, aby sme boli schopní rozvíjať ho s porozumením, tvorivo a ohľaduplne.


Katarína ANDRÁŠIOVÁ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.