Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Kurz slovenskej zahraničnej politiky

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 2/2010)



Slovenská zahraničná politika v minulom roku nevybočovala z rámca, v ktorom sa pohybuje od vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Pravdaže, vybočovať ani veľmi nemohla, pretože zachovávanie dohodnutého kurzu v rámci fungovania v spoločnom európskom priestore by v prípade akýchkoľvek posunov mohlo vyvolať otázne reakcie od ostatných členských štátov. Toto začlenenie predurčuje správanie sa Slovenska tak v Európe, ako aj vo svete. Navyše uprednostňovanie ekonomických záujmov pred politickými malo a aj bude mať vplyv na ďalší kurz slovenskej zahraničnej politiky. Môžeme sa, pravdaže, prieť o podstatu tvorby zahraničnej politiky malého štátu v strednej Európe, ten sa však vstupom do spomínaných dvoch inštitúcií stal štátom neporovateľne väčším i silnejším.


Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je dostatočne skúsený diplomat, aby si neuvedomoval možnosti Slovenska, ako člena spomínaných inštitúcií – vrátane najväčšej, ktorou je Organizácia spojených národov. Keď nedávno hodnotil činnosť rezortu za rok 2009, vymenoval tri základné línie, v ktorých sa tvorba slovenskej zahraničej politiky v uplynulom roku odohrávala. Zastavme sa pri nich pár poznámkami.


Aj našu krajinu vlani zasiahla svetová finančná a hospodárska kríza, čo malo a stále má výrazný vplyv na jej zahraničnopolitické aktivity. Z hľadiska politického kurzu sa podobne ako ďalšie európske štáty koncentrovala na zmenu americkej vládnej administratívy po prezidentských voľbách a na očakávania spojené s víťazstvom demokratického kandidáta Baracka Obamu. Po ôsmich zložitých rokoch vlády Georga Busha sa predpokladá ozdravný efekt v celkovom medzinárodnopolitickom vývoji. Znovu však treba zdôrazniť, že tvrdý charakter americkej zahraničnej politiky, presadzovanej práve Bushom, sa mení veľmi pomaly, a nijaké prevratné zmeny špeciálne v oblasti zahraničnej politiky sa nekonajú a ani sa konať nebudú. V prvom rade v nej ide o zmenu imidžu Ameriky vo svete a o nové odhodlanie fungovať s ostatnými štátmi tak, že sa budú rešpektovať medzinárodné dohody a najmä dodržiavať základné princípy medzinárodného práva, na ktorých bola založená napríklad aj Organizácia spojených národov. Svojvoľný americký postup sa v plnej nahote ukázal najmä v agresii proti Iraku. Rozbil medzinárodný vzťahový systém a na medzinárodné vzťahy pôsobil mimoriadne negatívne. Výmena v Bielom dome priniesla do čela tejto rozhodujúcej superveľmoci predsa len človeka s iným prístupom. Obamova politika aspoň do určitej miery rešpektuje aj medzinárodnú diplomaciu, čo má určitý ozdravný efekt aj na priestor, v ktorom sa realizuje slovenská zahraničná politika.


Slovensko by malo vyvíjať neprehľadnuteľné aktivity najmä v štyroch inštitúciách – EÚ, NATO, OECD a OSN. Z času na čas – a najmä pri vyhrotených udalostiach v takzvanej veľkej medzinárodnej politike – by malo prejavovať oveľa viac odvahy aspoň v diskusii na ich pôde. Viac a zretelnejšie by mal hlas našej diplomacie zaznievať najmä v Organizácii spojených národov, kde nie vždy, najmä pri obhajobe humanizmu, zastávame stanovisko, aké by aj s odvolaním sa na tradíciu našej krajiny bolo namieste. Názorným príkladom nášho odklonu od tejto tradície humanizmu bolo hlasovanie Slovenska proti návrhu, aby sa Bezpečnostná rada OSN zaoberala masívnym izraelským útokom na palestínsku Gazu, ktorý si pod príznačným názvom Liate olovo vyžiadal vyše tisícštyristo mŕtvych Palestínčanov.


Stále problematickejšou sa stáva účasť slovenských vojakov nie na misiách v Kosove či na Cypre, ale na „pacifikácii odporu hnutia Taliban v Afganistane“, kde sú moslimskí povstalci čoraz úspešnejší v odpore proti prítomnosti zahraničných vojsk. Po ôsmich rokoch americkej invázie, ktorá spočiatku mala akýsi logický základ – vtedy ju svet vnímal ako reakciu na útoky teroristov proti Spojeným štátom – je viac než zrejmé, že vývoj v krajine už dávno nie je naplňovaním okrídlenej frázy o šírení americkej demokracie. Slovensko však – aj podľa vyhlásení svojich predstaviteľov – považuje našu stále sa zvyšujúcu vojenskú účasť v kontingente medzinárodných síl v krajine pod Hindukúšom za samozrejmú, pretože vraj na rozdiel od Iraku ide o legitímnú záležitosť. Povedať svoj názor na situáciu a na ďalší vývoj by aj v rámci Severoatlantickej aliancie malo byť takisto legitímnou záležitosťou.


Slovenská zahraničná politika sa v práve začínajúcom roku zrejme stane ešte viac súčasťou spoločnej európskej zahraničnej politiky. Veď Európska únia má už nielen svojho historicky prvého prezidenta, ale aj prvého ministra zahraničných vecí. Britka Catherine Ashtonová, ktorej zverili tento post, bude mať podľa všetkého viac právomocí pri formovaní zahraničnej politiky spoločenstva. Tým sa priestor na samostatnú zahraničnú politiku Slovenska prirodzene zmenší. Viac sa bude prejavovať v rozvíjaní mnohostranných ekonomických vzťahov a na veľkú politiku mu zostane viac priestoru najmä v OSN. Práve tam by sa Slovensko mohlo a malo správať sebavedome a bez strachu z oponentov.



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.