Keď bude námestíčko, bude i mestečko

Slovensko, 11. 12. 2006 (Verejná správa 25-26/2006)

      Už dávnym predkom Oravcov sa tento kraj zapáčil. História obce sa viaže k strategicky výhodne situovanému halštatskému hradisku na vrchu Ostražica, týčiacom sa do výšky 767 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1395. Označuje ju ako Nižnú dedinu Tvrdošína prislúchajúcu Oravskému hradu. V súčasnosti sa rozprestiera po obidvoch brehoch rieky Orava.

     Obec so štyrmi tisíckami obyvateľov je na svoju bohatú dávnu i nedávnu históriu hrdá. Cítiť to i z dreveného reliéfu v pracovni starostu obce Ing. Eugena Dedinského. Najvýraznejší je pltník, pretože obec je na svoju pltnícku tradíciu mimoriadne pyšná a už dvanásť rokov si v auguste túto tradíciu pripomínajú veľkým kultúrnym, spoločenským a športovým podujatím pod názvom Pltnícky deň. Pamätníci chýrnych nižnianskych pltníkov spolu s mladými adeptmi pltníctva postavia zo smrekových kmeňov veľkú plť, ktorú splavia po rieke Orava až k Ručungu. V obci ešte žijú dvaja bývalí aktívni pltníci - osemdesiatštyriročný Ján Nákačka a osemdesiatdvaročný Ján Dedinský.

     K dominantám obce patrí kostol sv. Gála pod Ostražicou a súsošie troch sv. Jánov vo farskej záhrade, základná škola, ale i unikátna technická pamiatka európskeho významu - Františkova huta z roku 1836. Obec žije aj kultúrnymi tradíciami, o čom svedčia tri folklórne súbory. Najstarším a najznámejším je Oravan. Dobré meno má i Senior Oravan, ľudová muzika Spod Vintišky s folklórnou skupinou, dychová hudba Nižnianka, ale i tanečná skupina Hop - Cup.

     Nižnú však najviac do povedomia Slovenska zapísala fabrika na výrobu televízorov. Vznikla pred päťdesiatimi rokmi ako Tesla Orava Nižná a bola baštou československého elektrotechnického priemyslu. Po roku 1989 sa transformovala na Oravskú televíznu fabriku a tá zanikla v roku 2000. Pri lepšej spolupráci vedenia fabriky a obce sa dalo dosiahnuť aj viac, ale napriek tomu patrí veľká vďaka všetkým tým, ktorí sa na rozvoji fabriky a jej úspechoch podieľali.

Prvé veľké skladanie účtov


     Starosta má štyridsaťpäť rokov a na čele obce stojí prvé volebné obdobie. V samospráve však nie je nováčikom, lebo v rokoch 1991 až 2002 bol prednostom obecného úradu. „Keď som vstupoval do volebnej kampane pred štyrmi rokmi, postavil som si svoj volebný program realisticky,“ hovorí Eugen Dedinský. „Vedel som, čo sú naše priority, čo nás čaká a čo nás neminie. Hneď na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva sme prijali zásadu nepolitizovať, ale ísť jednotne za svojím cieľom. Vždy na začiatku roka sme sa dohodli, čo z volebného programu zrealizujeme. Bola to akási novota: prakticky každý rok sme zostavovali nový, aktuálny volebný program, a v závere roka sme z jeho plnenia skladali účty občanom. Teraz nás čaká hodnotenie celého štvorročného obdobia. Z mojich osobných záväzkov a úloh, ktoré som si na začiatku sám dal, sa mi podarilo sa mi podarilo splniť deväťdesiatpäť percent. Keď to však zoberiem komplexne, tak sme urobili ešte čosi navyše. Mimo rozpočtových zdrojov sme získali asi dvadsať miliónov korún na jej rozvoj, čo na obci aj vidieť. Hlavnú čiastku predstavoval príspevok z grantu na renováciu základnej infraštruktúry obcí - viac ako jedenásť miliónov korún. Tie sme použili na opravu miestnych komunikácií a chodníkov. Ďalšie financie sa nám podarilo získať z dotácií ministerstiev a tak sme mohli rekonštruovať výmenníkovú stanicu a v telocvični základnej školy vymeniť okná, opraviť strechu a položiť novú palubovku.“

     Pri napĺňaní volebného programu starosta i členovia zastupiteľstva pociťovali akúsi neochotu priložiť ruku k dielu. Svetlým zjavom boli dôchodcovia, ktorí išli každý rok príkladom v oblasti čistoty a skrášľovania obce. Väčšie akcie zabezpečovala prostredníctvom vlastných technických služieb a externých organizácií.

     „Možno to bude znieť neskromne, ale Nižná za posledné obdobie skrásnela a žije sa tu lepšie,“ poznamenáva starosta. „V programovom období 2004 až 2006 sme sa len učili tvoriť projekty na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych zdrojov Európskej únie. Podali sme tri žiadosti a úspešní sme boli v dvoch prípadoch. Jeden som už spomenul, druhý bol grant na spracovanie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Nižná. To bude mimoriadne dôležitý dokument, lebo v budúcnosti môžeme oň oprieť žiadosti o financie zo štrukturálnych fondov. Ten najväčší balík by sme chceli získať v programovom období 2007 až 2013.“

     Obecná samospráva zohnala aj prostriedky na prípravu pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu. Narážali na veľkú neochotu vlastníkov odpredať svoju pôdu. Nakoniec sa jej podarilo pripraviť lokalitu na výstavbu osmenásťbytovej jednotky a začína vybavovať stavebné povolenie na inžinierske siete. Už na jar by chcela začať stavať z vlastných prostriedkov i s pomocou Štátneho fondu rozvoja bývania a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja dvanásťbytovú jednotku, aby ďalší záujemcovia dostali strechu nad hlavou.

Priorita: znížiť nezamestnanosť

     Obstáť vo funkcii starostu a naplniť svoj víťazný volebný program je aj v Nižnej na Orave veľmi ťažké a zložité. Každý deň sú na stole nejaké problémy. Starosta musí neraz povedať aj nie, nedá sa, nemôžem. Občania nebývajú vždy objektívni, keď vystupujú na obecnom úrade so svojimi nárokmi a potrebami, a problémy spojené s prechodom nových kompetencií ich príliš nezaujímajú. Za verejnou zodpovednosťou sa nehrnú. Do tohtoročných komunálnych volieb sa prihlásil už len polovičný počet kandidátov v porovnaní s predchádzajúcimi.

     Obecná samospráva zvládla nádielku nových práv i povinností v oblasti školstva, stavebného úradu, matriky a opatrovateľskej služby. Dokáže poskytovať služby obyvateľstvu v požadovanom množstve, sortimente i kvalite – a za menej peňazí.

     Nižná na Orave je členom Združenia miest a obcí hornej Oravy. Primátori a starostovia sa každý mesiac stretávajú, aby si vypočuli čerstvé informácie z centrály Združenia miest a obcí Slovenska, vyslovili sa k návrhom niektorých právnych noriem a zorientovali sa v spleti problémov a úloh. Azda najtvrdším bodom spoločnej agendy je nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest.

     „Stav nezamestnanosti ostro sledujeme, pretože je barometrom ekonomickej a sociálnej úrovne našich občanov,“ prízvukuje Eugen Dedinský. „Tak ako teraz v celom štáte klesá nezamestnanosť, klesá aj v našej obci. Máme však aj skrytú nezamestnanosť. Ťažko vieme vyčísliť, koľko ľudí odchádza nelegálne pracovať do zahraničia a koľkí skutočne nechcú pracovať. Pred tromi rokmi sme na aktivačných prácach začínali s päťdesiatimi až šesťdesiatimi nezamestnanými, dnes ich je už len pätnásť, viacerí zjavne našli zamestnanie. Vo veľkom areáli bývalej televíznej fabriky je akýsi priemyselný park. Pôsobí tam dvadsaťštyri firiem, ktoré zamestnávajú tisíctristo ľudí. Nepríjemne sa nás dotklo ukončenie činnosti firmy Vidox, lebo o prácu prišlo štyristo ľudí. Čo nevidieť však do tohto areálu príde iný investor, ktorý tam postaví výrobnú halu, a presťahuje sa aj firma FKH s novým výrobným programom. Verím, že nezamestnanosť môže u nás ešte poklesnúť. Začíname však pociťovať nedostatok odborných pracovníkov, remeselníkov, ktorí odišli za lepšími podmienkami. Chýbajú najmä strojárske profesie, čo si žiada zmeniť koncepciu školstva na Orave.“

     V obci nezabúdajú ani na rozvoj turistiky a športu. Zrekonštruovali futbalový štadión, majú päť tenisových kurtov, volejbalové a hádzanárske ihrisko i atletickú dráhu. Veľmi dobre sa darí mladému športu florbal. Hrdí sú však na to, že sa im v spolupráci so súkromným podnikateľom podarilo vybudovať lyžiarske stredisko Skicentrum Uhliská. Je tam zrekonštruovaný vlek, kilometrová osvetlená zjazdovka s umelým zasnežovaním, parkovisko pre dvesto áut a v súčasnosti sa buduje penzión pre štyridsať hostí. Ak nepoľaví v rozvoji, tak o ňom určite bude počuť nielen Slovensko, ale i zahraničie.

     Svojou humanistickou aktivitou na seba upozornila mimovládna organizácia Materské centrum Dupajda. Od začiatku školského roka začala realizovať projekt pod názvom Učíme sa spolu žiť. Podporila ju aj Nadácia pre deti Slovenska. V máji tohto roka sa začlenila do Únie materských centier.

Túžba po mestskom erbe


     Starosta je polovičný zeman, čo priznáva s úsmevom. Jeho otec pochádza z bývalej samostatnej obce Zemianska Dedina, ktorá je od roku 1985 miestnou časťou Nižnej. Práve v minulom roku oslavovala 650. výročie svojho vzniku. Nižnianska samospráva urobila to, čo urobí máloktoré mesto, nieto ešte obec: vydala monografiu o histórii tejto miestnej časti. V súčasnosti tu žije asi 260 občanov a ani jeden z nich by sa nechcel vrátiť pred rok 1985. Z hľadiska šetrenia financií, ale aj z dôvodu nižšej efektívnosti spravovania malých dedín a usadlostí je zlučovanie do väčších obcí dobrá komunálna politika. V Zemianskej Dedine zrealizovala nižnianska samospráva niekoľko veľmi dôležitých investičných akcií. V pomere k jej veľkosti a počtu obyvateľov vynaložila dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa občania cítili dobre pod spoločnou strechou.

     „Naša obec spĺňa všetky zákonné predpoklady na to, aby jej už udelili štatút mesta,“ vyslovuje na záver svoje veľké prianie starosta Eugen Dedinský. „S touto myšlienkou sme sa vážne zaoberali pred desiatimi rokmi pri oslave šesťstoročnice, ale neuspeli sme na vyšších orgánoch. Nastane však čas, keď ten štatút mať budeme, pretože máme na to vybudovanú infraštruktúru a všetko, čo mesto potrebuje, vari len okrem námestia. Ja však hovorím, že keď bude námestíčko, bude aj mestečko.“

Späť