Na čom sa vozia slovenské celebrity

Slovensko, 10. 1. 2007 (Verejná správa 1/2007)

    Vraví sa, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Túto starú pravdu si dovolím uplatniť aj v dnešnom príspevku o jazyku a reči. Preto sa v ňom nebude hovoriť iba o jazyku, o jeho využívaní alebo zneužívaní v bežnej jazykovej praxi, ale sa v ňom sústredím aj a najmä na niektoré súvislosti príznačné pre našu kultúrno-spoločenskú klímu.

    Čitatelia, ktorí v našom časopise sledujú články v rubrike Jazyk a reč, si iste všimli, že ich obsahovo-kompozičným pôdorysom je úvaha. Súvisí to s tým, že sa v nich – predpokladám, že spolu s čitateľmi – zamýšľam nad tým, či vo svojich ústnych a písomných prejavoch správne a vhodne využívame jazykové a kompozičné prostriedky. Sledujem pritom cieľ, aby sme sa vo svojej každodennej jazykovej praxi vedome usilovali vytvárať kultúrne a kultivované jazykové prejavy a aby sme pritom rešpektovali požiadavky konkrétnej komunikačnej situácie, v ktorej naše jazykové prejavy vznikajú. V kultúrnom a kultivovanom prejave teda nejde len o správnosť jazykového výrazu, a teda o rešpektovanie požiadaviek jazykovej normy. Nemenej dôležitá je vhodnosť použitého výrazu, jeho funkčná primeranosť, ktorá je podmienená predovšetkým žánrovým zaradením jazykového prejavu.

    Z naznačených dôvodov budem dnešný príspevok rámcovať epicky. Zo školských lavíc si zrejme pamätáme, že epika je založená na skutočnom alebo vymyslenom príbehu, ktorý v románe alebo v poviedke vyrozpráva rozprávač a v skutočnom živote konkrétny človek. My starší, čo pochádzame z dediny, si pamätáme na dramatické príbehy, ktoré sme počas zimných večerov počúvali vo vykúrenej kuchyni a ktoré nás neraz napĺňali strachom.

    Príbeh, o ktorom bude reč teraz, je spojený s tzv. reality show, s ktorými sa v slovenských televíziách v roku 2006 roztrhlo vrece. Odohral a rozvíjal sa vlani v zábavnej show Hviezdy na ľade, ktorú vysielala súkromná televízia JOJ.

    Viacerí z vážených čitateľov si iste pamätajú, že prvou fázou príbehu (sujetovej osnovy) je expozícia. V tejto úvodnej fáze sa adresát (čitateľ alebo poslucháč) spravidla oboznámi s priestorom, v ktorom sa bude príbeh odohrávať, a s postavami, ktoré budú nositeľmi, hlavnými aktérmi tohto príbehu. S expozíciou, úvodnou fázou dramatického príbehu (zábavnej show) nazvaného Hviezdy na ľade nás oboznamovali moderátori Matej „Sajfa“ Cifra a Michaela Majerníková. Považujme ich za rozprávačov, ktorí zabezpečujú vzťah medzi divákom a dianím na ľade. Informujú o priebehu jednotlivých dejov tohto vzrušujúceho príbehu, ktorý sa odohráva na ľade a ktorého nositeľmi sú vybrané slovenské celebrity.

    „Rozprávačka“ Miška Majerníková, nádejná slovenská celebrita, v rámci expozície (v prvom kole súťaže) oboznámila divákov s nositeľmi jednotlivých dejov príbehu, hviezdami, ktoré budú tancovať na lade. Chvíľami s ňou takto ladil aj Matej „Sajfa“. V ďalších kolách súťaže sa potvrdilo, že moderátorka je charakter: naďalej v nových častiach tohto ľadového príbehu informovala divákov, ako sa celebritám na lade darí.

    V zbore porotcov zasadal aj bývalý športový reportér Karol Polák. Keď ho naši moderátori predstavili, požiadali ho aj o niekoľko úvodných slov. Usudzujem, že i jeho zaujala informácia, že korčuliarske hviezdy budú jazdiť na lade, lebo podstatnú časť svojej repliky venoval tejto téme. S jemu vlastným humorom – ako si naňho pamätáme z čias, keď skvele komentoval kolektívne a individuálne športové podujatia – sa decentne pristavil pri onej „jazde na lade“, ktorú nám sľubovali moderátori. Jeho slová, po dlhom čase možno nie celkom presne, si dovolím zreprodukovať. Vážne, no zároveň s viditeľným potuteľným úsmevom hovoril o príchode nádejných hviezd na ľ a d e, vrátane budúceho kráľa slovenského ľadu. Informoval divákov, a zrejme pritom mal na mysli aj (a možno predovšetkým) našich moderátorov, že viaceré hviezdy prišli na honosných autách západoeurópskych značiek, žiadnu z nich nevidel prichádzať pešo, no s istotou vie, že žiadna neprišla na Lade.

    Karol Polák aktuálne zareagoval na konkrétnu jazykovú situáciu, ktorú mu „ponúkla“ moderátorka Majerníková. Oceňujem, že sa mu pritom vybavil homonymný vzťah medzi moderátorkiným ladom, na ktorom budú tancovať slovenské hviezdy, a ruskou Ladou.

    Zdá sa však, že budúca celebrita nepostrehla ironický osteň v Polákovej replike, ktorý jej mal pripomenúť, že jej jazykový prejav je nekorektný, že v ňom ignoruje základné požiadavky jazykovej a spoločenskej normy. Naďalej vytrvalo posielala ľadové hviezdy tancovať na lad a naďalej nás informovala, ako sa im darí na lade (alebo na Lade?). Ak jej však nič nepripomenula dobre mienená poznámka Karla Poláka, mala by si uvedomiť, že svoj prejav realizuje vo verejnom prostredí a že ním oslovuje tisíce divákov, pre ktorých je jej rečový prejav vzorom, aj pokiaľ ide o jeho jazykovú podobu. Neviem, či by našu moderátorku mohlo ospravedlňovať, že aj Zdenka Studénková ako celebrita v porote bola v piatok 24. novembra 2006 nadšená, ako perfektne zajazdila na lade Diana Mórová.

    Našťastie Karol Polák nebol ani v časoch svojej najväčšej slávy celebritou, ale iba športovým reportérom, ktorý si však ctil a ctí slovenský jazyk, poslucháča i sám seba.

Ján FINDRA

Späť