Hodnota našich vzťahov je nemerateľná

Slovensko, 5. 2. 2007 (Verejná správa 2/2007)

V dňoch 7. a 8. decembra 2006 sa v Soločine v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uskutočnilo 4. zasadnutie Slovensko-ukrajinskej (Ukrajinsko-slovenskej) medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Slovenskú delegáciu viedol Vladimír ČEČOT, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR pre verejnú správu. Po redakčnej úprave uverejňujeme jeho úvodné vystúpenie v plnom znení.

V mene slovenskej delegácie by som predovšetkým rád poďakoval ukrajinským partnerom a organizátorom medzivládnej komisie za pozvanie sem, do Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, do prírodného prostredia známeho liečivou vodou a do kúpeľných priestorov, ktoré budú bude naším dvojdenným rokovacím miestom.

Teší ma, že sa tu stretávam so spolupredsedom komisie, prvým námestníkom ministra ekonomiky Ukrajiny Serhijom Romaňukom. Chcem vás ubezpečiť, vážený pán štátny tajomník, že slovenská vláda v súlade so svojim programovým vyhlásením bude aj naďalej prvoradú pozornosť venovať vzťahom so susednými krajinami, ktorých cieľom je komplexný rozvoj spolupráce v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti. Jednou z priorít slovenskej zahraničnej politiky je bilaterálna spolupráca s Ukrajinou.

V tomto období stojí Slovensko pred riešením naliehavej úlohy. Vstupom štyroch štátov Višegrádskej štvorky (Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky) do Európskej únie a vychádzajúc zo zaradenia Slovenska medzi štáty Schengenskej dohody sa zmení charakter súčasného stavu riešenia ochrany štátnej hranice. Vonkajšiu hranicu štátov Schengenskej dohody bude tvoriť úsek štátnej hranice s Ukrajinou. Slovenská republika má za cieľ ukončiť prípravu na implementáciu Schengenského acquis k referenčnému dátumu vstupu do schengenského priestoru v maximálne možnom rozsahu. Dobudovanie ochrany štátnej hranice tzv. schengenského typu vychádza z vývoja bezpečnostnej situácie na území Slovenska. Pritom súčasne ide aj o plnenie záväzkov našej republiky, ktoré musia byť implementované v rámci integračného procesu v podmienkach ministerstva vnútra v kapitole 24: Spravodlivosť a vnútorné záležitosti.

Prioritným cieľom je vybudovanie modelu integrovanej bezpečnosti štátnej hranice a pokračovanie v mobilizácii vnútorných síl a prostriedkov služby hraničnej polície s cieľom eliminovať nelegálnu migráciu a s ňou spojenú trestnú činnosť. Chceme to dosiahnuť zvyšovaním účinnosti a efektívnosti policajnej práce vo všetkých oblastiach súvisiacich najmä so zmenou charakteru ochrany budúcej vonkajšej slovensko-ukrajinskej hranice.

V novembri tohto roku, na základe schengenského hodnotenia stavu pripravenosti Slovenskej republiky implementovať všetky ustanovenia Schengenského aquis, Rada Európskej únie v Bruseli konštatovala, že jej požiadavky neboli splnené úplne. Kvôli aplikácii Schengenského acquis na slovensko-ukrajinských hraniciach slovenská vláda vymenovala štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Jozefa Bučeka do funkcie splnomocnenca vlády pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru dňom 29. novembra 2006. Naším záujmom je zrealizovať a dokončiť projekty na zabezpečenie budúcej vonkajšej hranice schengenského priestoru. Ide najmä o projekt Systém technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou.

Pri tejto príležitosti konštatujem, že treba zásadne zlepšiť infraštruktúru hraničných priechodov, postupy a vybavenie na hraničných priechodoch. Aby sa predišlo zbytočným, dvojitým kontrolám cestujúcich na všetkých hraničných priechodoch, treba zlepšiť spoluprácu medzi službami hraničnej polície a colníkmi. Je namieste zvýrazniť potrebu spolupráce predstaviteľov Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR s Administratívou štátnej hraničnej správy Ukrajiny a Štátnou colnou službou Ukrajiny. Slovensko musí zosúladiť svoju hraničnú kontrolu na pozemných hraniciach s Ukrajinou so schengenskými štandardmi. O krokoch smerujúcich k splneniu požiadaviek Rady Európskej únie, ktoré sa týkajú Aktu pristúpenia z roku 2003, budú dnes informovať povolaní predstavitelia štátnych orgánov zo Slovenska i Ukrajiny.

Pôsobnosť našej medzivládnej komisie je rôznorodá a dokumentuje pestrosť slovensko-ukrajinskej spolupráce. Ukrajina je pre slovenských podnikateľov veľký a z dlhodobého pohľadu perspektívny trh, ktorý sa neustále formuje. Túto skutočnosť potvrdzuje aj z roka na rok narastajúci záujem svetových hospodárskych veľmocí o tento trh. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa zahraničný obchod s týmto teritóriom vyvíja veľmi pozitívne, má rastúcu tendenciu. Ukrajina je pre Slovensko predovšetkým zdrojom surovín, ktoré sú potrebné pre rôzne priemyselné odvetvia našej krajiny. Zároveň je významnou tranzitnou krajinou pre dovoz strategických surovín z Ruskej federácie. Jednou z pokračujúcich priorít je preto snaha o zlepšenie vzájomnej obchodnej bilancie a dlhodobého pasívneho salda Slovenska voči Ukrajine.

Dovoľte mi uviesť niekoľko číselných údajov. Na základe údajov Štatistického úradu SR obrat zahraničného obchodu s Ukrajinou za prvých 8 mesiacov roku 2006 dosiahol objem 20.714 miliónov Sk, ide o 11,7 - percentný nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2005. Exportna Ukrajinu dosiahol objem 9.705,8 miliónov Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2005 ide o 32,2 percentný nárast. Import dosiahol objem 11.007,9 miliónov Sk, čo je pokles o 1,8 % v porovnaní s rokom 2005. Silným rastom vývozu a miernym poklesom dovozu sa darí znižovať dlhodobý deficit v dvojstrannej tovarovej výmene.

K zintenzívneniu vzájomných hospodársko–obchodných vzťahov napomáhajú podnikateľské misie a tiež slovensko-ukrajinské obchodné fóra. Významnou mierou prispieva tiež spolupráca medzi Prešovskou regionálnou komorou SOPK a Obchodnou a priemyselnou komorou v Ivano-Frankivsku, medzi Košickou regionálnou komorou a Obchodnou a priemyselnou komorou v Užhorode.

V oblasti cestovného ruchu narastá záujem turistov z Ukrajiny o Slovensko. Stále viac k nám prichádza ukrajinských návštevníkov na zimnú turistiku a lyžovačku, čo potvrdzuje i nárast udeľovania víz pre ukrajinských turistov. Vlani naše veľvyslanectvo udelilo 11 000 víz, pri medziročnom náraste počtu turistov Ukrajiny z 18 235 (2004) na 22 035 (2005).

Z hľadiska turistickej výmeny rezonujú problémy získavania víz pre ukrajinských turistov a taktiež kapacity vybavovania na hraničných priechodoch. Podľa Schengenského acquis by sa víza v princípe mali vydávať na príslušnom konzulárnom úrade a na hranici iba v nevyhnutných prípadoch. Našou úlohou je zosúladiť vybavovanie víz so Schengenskými požiadavkami.

Z praxe vieme, že cezhraničná spolupráca je najúčinnejšia a najefektívnejšia v pohraničných regiónoch. Dnes už môžeme konštatovať, že spolupráca Prešovského samosprávneho kraja a Košického samosprávneho kraja so Zakarpatskou oblasťou, ale tiež Ivano-Frankivskou oblasťou Ukrajiny napreduje. Teší nás tiež, že spolupráca s diplomatickými a konzulárnymi predstaviteľmi – Generálnym konzulátom Ukrajiny v Prešove a Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Užhorode – sa prehlbuje. Dobrá spolupráca je aj s Veľvyslanectvom Ukrajiny na Slovensku a Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Kyjeve. Dosahovanie praktických slovensko-ukrajinských výsledkov je vždy v rukách ľudí. Preto i pri dnešnej príležitosti vás chcem informovať, že za upevňovanie vzťahov medzi Slovákmi a Ukrajincami, ktorých hodnota sa nedá merať, a za všestranné aktivity bol honorárny konzul Ukrajiny v Slovenskej republike vo Vranove nad Topľou s pôsobnosťou pre Košický kraj a Prešovský kraj Stanislav Obický v prítomnosti Jej excelencie Inny Ohnivec poctený Striebornou medailou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Úspech medzivládnej komisie sa zakladá na plnení prijatých úloh, činnosti jej členov a pracovných skupín pri riešení spoločných problémov slovensko-ukrajinského pohraničia. Venujme preto dnešnému štvrtému zasadnutiu Slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu náležitú pozornosť.

Na piate zasadnutie komisie, ktoré navrhujeme uskutočniť 10. a 11. mája 2007 na Slovensku, odporúčam zapracovať do protokolu, aby v programe rokovania bola nosnou Spolupráca v oblasti slovensko-ukrajinských hraničných vôd, o čom by mali informovať splnomocnenci vlády Slovenska a Ukrajiny pre spoluprácu na hraničných vodách s Ukrajinou. Kvôli dôslednej príprave rokovania komisie čakám navrhnutie ďalších aktuálnych tém.

Na záver využívam túto príležitosť, aby som odovzdal menovacie dekréty novým členom komisie: Jaroslavovi Jadušovi, štátnemu tajomníkovi Ministerstva životného prostredia SR, Pavlovi Mularčíkovi, prednostovi Krajského úradu v Prešove a Milanovi Gécimu, prednostovi Krajského úradu v Košiciach.

Späť