Peniaze z únie musia byť kontrolované

Slovensko, 6. 2. 2007 (Verejná správa 3/2007)

Vstup Slovenska do Európskej únie v máji 2004 znamenal pre našu krajinu na jednej strane otvorenie nových rozvojových možností, ktoré sa spájajú so získavaním finančných prostriedkov z rozpočtu únie, na druhej strane prináša nové záväzky, ktoré z členstva v takomto nadnárodnom zoskupení vyplývajú. Jedným z týchto záväzkov sa v dnešnom príspevku podrobnejšie zaoberá pracovníčka Centrálneho kontaktného útvaru Európskeho úradu boja proti podvodom, ktorý je zriadený pri Úrade vlády SR.

Pristúpením k Zmluve o Európskej únii sa Slovensko zaviazalo okrem iného zabezpečiť efektívnu ochranu finančných záujmov Európskeho spoločenstva. Do rozpočtu Európskej únie prispievajú všetci jej občania, a teda ide o verejné prostriedky. Preto tak tvorba rozpočtu, ako aj jeho použitie musí podliehať presne určeným pravidlám a musí byť v súlade so stanovenými cieľmi.

Opatrenia na ochranu finančných záujmov spoločenstva sa sústreďujú na príjmovú i na výdavkovú časť rozpočtu Európskej únie. Z hľadiska príjmov sú centrom pozornosti vlastné zdroje, ktoré predstavujú prevažnú časť príjmov rozpočtu únie a sú povinnými odvodmi členských štátov do všeobecného rozpočtu EÚ. Plynú do rozpočtu automaticky, bez rozhodovania na národnej úrovni, a tvoria ich tradičné zdroje ako sú clá, poľnohospodárske poplatky, odvody z produkcie cukru a podobne, zdroje založené na dani z pridanej hodnoty, a zdroje založené na hrubom národnom dôchodku. Len malý podiel predstavujú ostatné príjmy. Pokiaľ ide o výdavkovú časť rozpočtu Európskej únie, na Slovensku sa venujeme efektívnemu a transparentnému využívaniu všetkých finančných prostriedkov, ktoré k nám plynú. Prevažná časť týchto prostriedkov sa stáva príjmom štátneho rozpočtu a spolu s prostriedkami, ktoré neprechádzajú štátnym rozpočtom, sú určené na realizáciu spoločných programov Slovenska a únie. Naše orgány priamo usmerňujú značnú časť týchto výdavkov a sú plne zodpovedné za realizáciu príslušných programov a projektov.

Najväčší objem finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie sa na Slovensko dostáva v podobe fondov EÚ, ktoré sú nástrojmi jej štrukturálnej a regionálnej politiky. Ako kandidátska krajina malo Slovensko možnosť čerpať finančné prostriedky z predvstupových fondov Phare, Ispa a Sapard. Po vstupe do únie začali na Slovensko plynúť finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov (Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, a z Finančného nástroja na usmerňovanie rybolovu), ktorých cieľom je vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi v rámci Európskej únie, ďalej z Kohézneho fondu, určeného na financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, ako aj finančné prostriedky z iniciatív spoločenstva Equal a Interreg.

Na Slovensku sa využíva aj pomoc orientovaná na konkrétne projekty, a to na programy výskumu a vývoja technológií a komunitárne programy financované prostredníctvom vnútorných opatrení, či na podporu budovania inštitúcií prostredníctvom Prechodného fondu. Na budovanie nových vonkajších hraníc Európskej únie slúži dočasný finančný nástroj na podporu budovania Schengenských hraníc. Do tejto skupiny nástrojov finančnej pomoci únie patrí aj prechodný finančný nástroj na krytie nákladov spojených s odstavením bloku V1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Čerpanie finančných prostriedkov z fondov únie sa riadi tzv. programovými dokumentmi, odsúhlasenými Európskou komisiou. V týchto dokumentoch sú stanovené ciele, priority a opatrenia, na ktoré je možné jednotlivé fondy EÚ využívať a podmienky, ktoré musí žiadateľ o podporu z týchto fondov splniť. Programové dokumenty stanovujú aj objem finančných prostriedkov určených na jednotlivé opatrenia.

Orgány a inštitúcie ochrany

Ochranu finančných záujmov Európskeho spoločenstva na nadnárodnej úrovni, čiže na úrovni Európskej únie, zabezpečuje Európsky úrad boja proti podvodom – European Anti-Fraud Office, známy pod skráteným názvom OLAF, ktorý úzko spolupracuje s príslušnými národnými orgánmi. Ako súčasť Európskej komisie podlieha komisárovi pre administratívne záležitosti, audit a boj proti podvodom, ale má štatút operatívnej nezávislosti. Jeho úlohou je bojovať proti ekonomickej kriminalite, podvodom, korupcii a iným nezákonným aktivitám, ktoré poškodzujú finančné záujmy spoločenstva. Môže viesť vnútorné a vonkajšie administratívne vyšetrovania. Slovenska ako členskej krajiny sa týkajú vonkajšie vyšetrovania, čiže kontroly a inšpekcie v členských štátoch alebo tretích krajinách. Pritom postupy pri takýchto kontrolách sa riadia zákonmi členských štátov a príslušné orgány týchto štátov sú povinné poskytovať pri nich maximálnu pomoc a podporu.

V Slovenskej republike je zavedený decentralizovaný systém. To znamená, že na ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva a na boji proti podvodom sa zúčastňujú viaceré orgány a inštitúcie. Koordinovaním ich spoločného úsilia je poverený Úrad vlády SR. Ten prostredníctvom svojej organizačnej zložky – Centrálneho kontaktného útvaru OLAF pre SR, zriadeného už v predvstupovom období – zabezpečuje spoluprácu národných orgánov a inštitúcií zodpovedných na jednej strane za riadenie, kontrolu a audit výdavkov a na druhej strane za výber, kontrolu a audit príjmov Európskeho spoločenstva.

Aktivity, ktoré súvisia so záväzkom Slovenska poskytovať finančným záujmom Európskeho spoločenstva rovnako dôslednú ochranu ako svojím vlastným finančným záujmom, sú zamerané na tri základné oblasti: na prevenciu, na odhaľovanie a vyšetrovanie nezákonnej činnosti a následne na nápravu, a na postihovanie pôvodcov nezákonnej činnosti.

Vo všetkých troch oblastiach procesu ochrany finančných záujmov spoločenstva sa stretávame s pojmom nezrovnalosť (z anglického pojmu irregularity). Pojem nezrovnalosť je definovaný vo viacerých európskych nariadeniach. Podľa čl. 1 ods. (2) Nariadenia Rady (ES, Euroatom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa nezrovnalosťou rozumie akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z činu alebo nedbanlivosti ekonomického subjektu, dôsledkom ktorého je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných. A to buď znížením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov, alebo neoprávnenou výdavkovou položkou. Pojem nezrovnalosť zahŕňa tak úmyselné ako i neúmyselné konanie či nekonanie. Porušením ustanovenia práva spoločenstva sa pritom rozumie aj porušenie národného práva SR a medzinárodných zmlúv a dohovorov.

V súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskeho spoločenstva sa na národnej úrovni kladie najväčší dôraz na preventívne opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť riziko možného výskytu nezrovnalostí na najnižšiu možnú mieru. Preventívne opatrenia sa zameriavajú na viacero cieľov. Medzi ne patrí aj:

Odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí

Odhaľovanie a vyšetrovanie už vzniknutých nezrovnalostí je úlohou správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní. Tieto orgány reagujú na rôzne podnety, čo znamená, že nezrovnalosti môžu byť identifikované viacerými spôsobmi. Jednou cestou získavania informácií o podozreniach z nezrovnalostí sú podnety verejnosti. Podnetom pre postup správnych orgánov sa stávajú aj v médiách zverejňované informácie o rôznych formách zneužitia finančných prostriedkov EÚ. Najčastejšie sa však nezrovnalosti odhaľujú kontrolou. Veľké množstvo nezrovnalostí je odhalených prostredníctvom realizácie predbežnej, priebežnej a následnej finančnej kontroly. Rastie aj význam administratívnej kontroly, ktorá môže okrem iného odhaliť i systémové chyby.

V prípadoch potvrdených podozrení a odhalených nezrovnalostí je úlohou príslušných správnych orgánov Slovenska iniciovať konanie vedúce k náprave nežiadúceho stavu a ku postihovaniu pôvodcu nelegálneho konania. Nápravou sa pritom rozumie spätné vymáhanie neoprávnene použitých finančných prostriedkov. Osoby zodpovedné za konanie, ktoré viedlo k poškodeniu finančných záujmov spoločenstva, môžu byť postihované rôznym spôsobom -napríklad formou správneho, trestného, súdneho alebo disciplinárneho konania. Trestno-právne postihovanie nezákonného konania v súvislosti s prostriedkami Európskej únie uľahčilo aj ustanovenie trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v legislatíve SR.

Cieľom všetkých opatrení na ochranu finančných záujmov Európskeho spoločenstva na Slovensku, podobne ako na úrovni celej Európskej únie, je zabezpečiť, aby prostriedky spoločenstva boli používané správne, efektívne a transparentne. Protiprávne konania s negatívnym vplyvom na príjmovú a výdavkovú časť rozpočtu Európskej únie môžu ohroziť rozvojové snahy a spôsobiť straty každej členskej krajine i všetkým obyvateľom únie. Ochrana finančných záujmov Európskeho spoločenstva a boj proti podvodom by mal byť preto prioritou nielen príslušných európskych inštitúcií a úradov. Na plnení tejto úlohy by mal participovať každý občan únie, pretože ide o finančné záujmy nás všetkých.

Lenka GOLIANOVÁ

Späť