Dostupnosť práva pre každého občana

Slovensko, 20. 3. 2007 (Verejná správa 6/2007)

JUDr. Štefan Harabin (1957) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pôsobil na Okresnom súde v Poprade a na Krajskom súde v Košiciach. V rokoch 1991 – 1992 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR, neskôr prešiel viacerými funkciami, vrátane predsedu, na Najvyššom súde SR. V roku 2006 sa stal podpredsedom vlády pre legislatívu a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pán minister, po nástupe do funkcie ste rozvírili verejnosť najmä vyhláseniami, že treba zrušiť Špeciálny súd. Argumentovali ste tým, že je to dosť špecifický súd, ktorý nie je ani vo väčšine krajín EÚ a prečo by mali mať jeho sudcovia zvýhodnené podmienky, napríklad v odmeňovaní. Špeciálny súd je napríklad v Španielsku alebo v Írsku, čo je len zlomok krajín EÚ. Prečo sa bráni aj časť odbornej verejnosti jeho zrušeniu a aké sú reálne vyhliadky jeho ďalšej existencie?

Hneď na začiatku položme si základnú otázku. Je Slovenská republika na tom tak zle, že by potrebovala Špeciálny súd? Vraždia tu denne teroristi nevinných ľudí, siaha korupcia od predsedu vlády cez súdy až po políciu či starostu malého mestečka? Ja vravím, že nie. Jednoducho, cez médiá sa podarilo môjmu predchodcovi oklamať tento národ a navodiť stav, že dnes iba 15 sudcov je tých pravých vyvolených, ktorí za 180-tisíc mesačne, luxusnú limuzínu a v luxusných podmienkach spravodlivo potrestajú každého.

A čo tých ostatných takmer 1300 sudcov? Tí sú vari všetci skorumpovaní, nerozhodujú čestne? „Obyčajní“ sudcovia v mieste svojho bydliska dokázali potrestať vrahov, mafiánov, drogových dílerov. Ja sa verejne pýtam, kto je viac ohrozený: sudca, ktorý súdi policajta, alebo lekára, čo prijal 500 korunový úplatok, veľkopodnikateľa, starostu , či ten, čo súdi deväťnásobného recidivistu obžalovaného z vraždy, kriminálnika stojaceho na čele partie predávajúcej na vašej ulici deťom drogy? Nech si na to odpovie každý sám. Tu sa dlhodobo cez médiá usilujú istí politici vytvárať horší obraz o justícii ako je v skutočnosti. Aj keď mám viacero podozrení o skorumpovaných mužoch v talároch, práve títo sa obyčajne usilovali získať priazeň politikov. Ide o niekoľko jednotlivcov, ktorí pri funkčnej polícii nemôžu mať v právnom štáte dlhú životnosť, a už vôbec nejde o trestných sudcov. Prehnité je niečo úplne iné.

Teda podľa vás to s korupciu na Slovensku nie je až také zlé?

Pozrite sa, ja netvrdím, že je to dobré, ale tvrdím, že vytvorenie Špeciálneho súdu s prokuratúrou nás nespasí ani nevyrieši problémy, ktoré tu sú. Zvlášť, keď v minulom volebnom období nám práve niektorí lídri vtedajšej koalície, ktorí presadili v parlamente vytvorenie Špeciálneho súdu, ukázali na televíznych obrazovkách najrafinovanejší spôsob korupcie. Proste ja ako občan a trestný sudca som bol zdesený kupčením s poslancami. A pritom sa politici tvárili, že objasnenie pár korupčných prípadov, drobné úplatky, je tá správna cesta. Súčasného premiéra Roberta Fica naťahovali za fľašku koňaku, Mečiara za rozhodnutie vlády o odmenách, ale rozličné netransparentné nákupy a tendre za miliardy ostávajú dodnes nepovšimnuté a nedotknuté aj Špeciálnou prokuratúrou. Špecializované a nezávislé policajné tímy zložené z expertov napríklad na finančno-daňové trestné delikty – to je podľa mňa správna cesta k očiste. Dnes sú rozličné podvodné finančné zoskupenia niekoľko rokov popredu pred políciou, pretože sa veľmi rýchlo zorientovali na medzinárodnom finančnom poli a vedia veľmi účinne zahladzovať stopy a legalizovať príjmy z trestnej činnosti.

V posledných týždňoch sa zintenzívnila činnosť Špeciálneho súdu, viacero káuz sa dostalo na program dňa. Je to náhoda, že sa riešia viaceré závažné kauzy alebo zámer dokázať opodstatnenosť tohto súdu alebo normálna činnosť? Vzniká dojem akoby sa dokazovala jeho opodstatnenosť. Nemohli tieto kauzy riešiť aj riadne súdy?

Ja sa stále pýtam, prečo všetci podľahli klamu, že pätnásť sudcov spasí Slovensko. Ak neozdravíme celý justičný systém vrátane prokuratúry a predovšetkým polície, staneme sa banánovou republikou. Ja som za vytvorenie špecializovaného senátu na každom krajskom súde, ktorý by súdil prípady korupcie. Malo by ísť o sudcovskú elitu a nie ľudí, ktorých si vytypuje politik na poste ministra. Veď sme tu mali v päťdesiatych rokoch vyberaných sudcov. A v prípade Špeciálneho súdu sa mi žiada zdôrazniť, že plne rešpektujem rozhodnutie premiéra Roberta Fica, ktorého považujem za skvelého trestného právnika a špeciál sa zatiaľ rušiť nebude.

Na margo dojmu, že iné súdy nesúdia. Ten vznikol vďaka propagande Špeciálneho súdu. Viete, pre mňa je táto téma v súčasnosti na vedľajšej koľaji, je to strata času. Väčšina sudcov sa cíti dotknutá, ale ja nepôjdem proti premiérovi Ficovi. Rešpektujem jeho názor. Dodám len, že si myslím, že nový predseda Špeciálneho súdu doktor Michal Truban príde s riešením možnej transformácie tejto inštitúcie. Rovnako, napriek tomu, že som proti inštitúcii Špeciálneho súdu, chcem poďakovať aj doterajšiemu predsedovi Králikovi za vykonanú prácu. Pretože on nenesie nijakú zodpovednosť na predražených nákupoch a viac ako pol miliardových nákladoch na vznik sídla v Pezinku.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda konštatoval, že v uplynulých rokoch sa v rezorte spravodlivosti neurobilo nič. Je to dosť čudné, ak to konštatuje premiér o svojej vláde, ale zrejme to tak bolo. Môžete podrobnejšie formulovať, čo všetko čaká tento rezort v najbližších rokoch?

Konečne dobrá otázka! Viete, keby pán Dzurinda tieto pravdivé slová myslel úprimne, tak s ním súhlasím, ale tieto vety povedal, keď sa mu nepodarilo opäť uchopiť moc. Takže z jeho úst je to dosť falošné, pretože ako premiér mal konať a nenechať človeka bez životných skúseností, bez praxe robiť experimenty v práve a justícii. Lucia Žitňanská by na poste ministerky za štyri roky urobila podstatne menej škody a dovolím si tvrdiť, že by nás naozaj posunula bližšie k právnemu štátu. Lebo, žiaľ, veľa síl budem musieť vynaložiť na odstraňovanie deformácii a vôbec na stabilizáciu súdnictva.

Mojou prioritou je dostupnosť práva pre každého občana bez ohľadu na jeho sociálne postavenie a rozhodný boj s prieťahmi. Totiž len kvalitné súdnictvo a jasné legislatívne pravidlá obmedzia priestor na korupciu. Potom nebude môcť nikto účelovo vykladať nekvalitné zákony, nebude môcť rozhodnúť za peniaze, ale podľa práva a dôkazov.

Predchádzajúca vláda schválila počas dvojitého volebného obdobia viacero zákonov, ktoré budú zrejme podrobené istej revízii. Trebárs zákon 514/2002 o zodpovednosti za škodu pri výkone povolania. Aké sú reálne možnosti úpravy alebo zrušenia tohto a ďalších zákonov?

Hneď na úvod by som chcel povedať, že práve priestor pre nekvalitné zákony a normy dalo vládnutie Mikuláša Dzurindu bez parlamentnej väčšiny a cez politické intrigy dalo. Ja si vysoko cením ponúknutú šancu od predsedu parlamentnej strany Vladimíra Mečiara urobiť poriadok. Priznám sa, že ešte viac som si ho začal vážiť najmä odborne, keď jasne prezentoval, že iba vecné, odborné a právne argumenty sú jediné, na čo on v justícii prihliada. Spomínaný zákon je evidentným dôkazom toho, že v praxi voči sudcom je nepoužiteľný. Je to jedna z mediálnych bublín. Lebo ak rozhoduje trojčlenný senát, nie je možné potrestať ho aj za nezákonné rozhodnutie. Pretože sa rozhoduje hlasovaním a zákon neumožňuje odtajniť, ktorý člen senátu ako hlasoval.

Ako hodnotíte výber prezidentom SR Ivanom Gašparovičom nových sudcov Ústavného súdu. Nie je to trochu zvláštne, že procedúra ich vymenovania trvala tak dlho?

Plne rešpektujem tento štátnický krok. Ja vítam, že na čele súdu sú po prvý raz sudcovia Najvyššieho súdu SR s bohatou praxou. Ivetta Macejková je odborníčka na trestné právo a Milan Ľalík je jeden z najlepších odborníkov na občianske právo. Čaká ich kopec práce, lebo predchodcovia nechali na nich viacero veľmi závažných rozhodnutí. Napríklad také interrupcie čakajú na verdikt od roku 2001. Časy, kedy akademik Milan Čič a predchádzajúca zostava nechali svojím nástupcom čistý stôl sú, žiaľ, minulosťou. Teraz je tam príliš veľa káuz a nejasných ekonomických transakcií. A vinu za to, že Ústavný súd bol niekoľko týždňoch v krízovom režime, nesie predchádzajúca koalícia. Tento parlament dokázal za sedem mesiacov dať prezidentovi potrebný počet mien.

Aké sú konkrétne výsledky zákona „trikrát a dosť“, ktorý pred časom tiež vyvolal búrlivú diskusiu?

Prebieha odborná diskusia. Mám svoj názor, ale chcem si počkať na stanovisko komisie. Osobne si myslím, že za najzávažnejšie trestné činy sú prísne tresty namieste hneď na začiatku. Za mierne delikty treba dať najmä mladým a prvotrestaným ľuďom ešte jednu šancu. Mňa viac trápi asperačná zásada, ktorá podľa odborníkov z oblasti súdnej psychológie a psychiatrie vyrába novú generáciu kriminálnikov, keď prvotrestaní mladí ľudia za dva mierne delikty dostávajú prísne tresty. Stačí, aby mladý narkoman ukradol autorádio a už ide na viac ako štyri roky za mreže. Pritom je to vlastne chorý človek, ktorý sa potrebuje v prvom rade liečiť. Rovnako mi chýbajú programy pre návrat odsúdených do spoločnosti, aby nekončili na ulici ako bezdomovci, alebo opäť za mrežami.

Mohli by ste formulovať, aké konkrétne kroky sa doteraz vykonali na sfunkčnenie justície – príprave novely Občianskeho súdneho poriadku, na vylepšenie trestných kódexov a ďalších zákonov?

Vláda už schválila tzv. malú novelu Občianskeho súdneho poriadku z dielne rezortu spravodlivosti. To je prvý výrazný legislatívny krok a chcem poďakovať odborníkom, ktorí sa na jej príprave podieľali. Bude vyhovovať občanom, nie podvodníkom a obštruktérom. Bude vyhovovať sudcom, ktorí chcú pracovať, ale nie lenivcom. Teraz vrcholia práce na zabránení podvodných dražieb, kde občania prichádzajú pre pár tisíc korún o svoje byty a končia na ulici. Trestné kódexy tiež finišujú, ale chceme rozsiahlu odbornú diskusiu, preto dávame možnosť sa vyjadriť viacerým odborníkom aj z oblasti psychológie a psychiatrie.

Inak, v susedných Čechách by takéto niečo neprešlo. My sme boli zrejme krajina právnych a legislatívnych zázrakov. Okrem toho je potrebné zreformovať väzenstvo. To je v súčasnosti štát v štáte a, žiaľ, podmienky pracovníkov vo výkone sú dosť úbohé. To treba povedať otvorene.

Mojím úsilím je tiež zlepšiť právne povedomie najmä mladej generácie. Začať s prednáškami na súdoch pre stredné školy a časom aj ukázať aký je život za mrežami. Chcem osloviť v tomto smere ministra školstva a sudcov. Lebo toto nebude otázka peňazí, ale otázka ochoty sudcov priblížiť základy práva mladej generácii a ukázať im, aká je práca sudcu namáhavá. Tak ako v celom rade v iných sférach spoločnosti aj tu je dôležitá osveta a prevencia.

Je reálne odstrániť istú diskrimináciu sudcov, napr. Najvyššieho súdu SR, v porovnaní s príjmami sudcov Špeciálneho súdu?

Nuž, to záleží na sudcoch, či sú spokojní, alebo nie. Keď si myslia, že špeciálni sudcovia robia nadprácu a tieto peniaze si zaslúžia, je to ich vec. Ja nikomu nezávidím.

Myslím si, že nielen sudcovia, ale napríklad aj lekári, učitelia, policajti si zaslúžia podstatne lepšie finančné ohodnotenie. Priznám sa, že mne na peniazoch veľmi nezáleží, asi preto bývam stále v Petržalke. Totiž mojím najväčším bohatstvom je moja manželka a moje deti.

Táto vláda hovorí o potrebe zabezpečiť právnu pomoc pre každého občana bez ohľadu na jeho sociálne postavenie a finančné možnosti. Napriek tomu ste po niekoľkých mesiacoch vo funkcii odvolali riaditeľku centra právnej pomoci Kolníkovú, pričom vaši kritici hovoria o začiatku likvidácie tohto centra. Aká je teda pravda? Idete centrum zlikvidovať?

Chcem nielen vás, ale všetkých občanov ubezpečiť, že bezplatná právna pomoc pre sociálne najslabšie skupiny bude niekoľkonásobne dostupnejšia a zlepší sa jej kvalita. Ale žiada sa mi vysvetliť vám pravdu o jednom projekte. Myšlienka je to úžasná a priam povinná pre každú civilizovanú krajinu. Skúsme sa dopátrať pravdy spoločne.

Asi všetci sa zhodneme, že v prvom rade by mali centrá pôsobiť v najchudobnejších oblastiach Slovenska. Veď ide často o občanov v hmotnej núdzi. Prečo by teda takéto centrum malo vznikať v najbohatšom regióne a mestách Bratislava, Žilina, Košice a Banská Bystrica? Vysvetlite mi: nechali by ste sa operovať od strojného inžiniera, filozofa? Asi nie. Tak potom prečo právne rady poskytuje v centrách niekto, kto nie je právnik. Pracovníci prvého kontaktu, to je ako keby vrátnik v nemocnici povedal či váš zdravotný stav je taký vážny, aby ste mohli prejsť ďalej k lekárovi. V celkovom počte zamestnancov centier veľa právnikov nenájdete. Centrum vyzbieralo k januáru okolo 78-tisíc korún od občanov za hodinu konzultácie, ktorá stojí 150 korún. Tak potom aká bezplatná právna pomoc? Pre dôchodcu je to iná suma, plus cestovné. Mne to celé pripadalo ako dobrá trafika pre kamarátov. Pôvodne som myslel, že sa bude dať diskutovať, ale arogancia pri presťahovaní z bezplatných priestorov na Račianskej do luxusnej vilky najlepšej bratislavskej štvrte ma presvedčila, že by to bolo zbytočné. Vraj sa sťahovali preto, aby ich občania cestujúci vlakom mohli lepšie nájsť. Nikto z novinárov si nadal námahu pozrieť sa, ako sa dá do tejto vilky dostať pešo do kopca, či nie je jednoduchšie nastúpiť do električky a vystúpiť priamo pred centrom. Väčšiu hlúposť som nepočul.

Pani Kolníková si to centrum premiestnila bližšie k bytu. Najala si architekta za 400-tisíc korún, aby jej povedal, kam má dať stôl, stoličky a podobne. To nech si robí doma, a nie za štátne financie. Nakúpili si špeciálne zelené kreslá za vyše 17 tisíc korún za kus. Pán Fekiač ich hneď objednal 63 kusov, k tomu zelené stoličky po 6300 korún za kus a tých je viac ako stovka. Za prenájmy budov v mestách dávame ročne viac ako 6 miliónov korún. A viete, koľko sme pritom zaplatili právnikom za poskytnutie právnych služieb vrátane jedného súdno-znaleckého posudku za minulý rok? Smiešnych 35-tisíc korún. A milióny korún sa vyhodili von oknom na, podľa mňa, luxus pre úradníkov. Pritom sa chvália úspechmi, ale koľko prišlo sťažností, o tom mlčia. Do centra príde starší človek, ktorý píše roztraseným písmom, a je mu horšie rozumieť a kindermanažment ho pošle preč.

V prvom rade sa nová riaditeľka musí zamerať na najchudobnejšie regióny, rokovať s advokátmi na vytvorení siete právnikov, ktorí budú ochotní tieto služby poskytovať a štát im ich bude preplácať. Robíme na tom, uvidíte, že občania budú spokojní aj bez luxusnej vilky.

Pán minister, v spoločnosti niekedy vzniká o sudcoch domnienka, že sú to prísni ľudia, ktorých zaujíma len litera zákona. Preštudujú stohy spisov, vypočujú stovky ľudí. Vy sám ste raz uviedli, že ako sudca okresného súdu ste riešili aj 60 prípadov za mesiac. Ako teda relaxujete? O vás je známe, že máte blízko k literatúre, najmä ruskej klasike. Alebo sa mýlim?

Nuž, aby vás neobviňovali, že mi robíte nebodaj nejaké PR. Totiž novinári nedokážu objektívne zhodnotiť moju osobu a prácu a za takúto otázku, keď ma chcete predstaviť ako človeka, by vás mohli aj ukameňovať. Za každú cenu hľadajú iba negatíva a snažia sa ma vykresliť ako nejaké skorumpované monštrum. Čomu sa ľudia, ktorí poznajú mňa a moje majetkové pomery – sú aj na internete – sa iba smejú.

Môj relax: žiaľ, po problémoch s kĺbmi som prestal hrávať futbal, tak mi zostal ešte bicykel a stolný tenis. Rád plávam, najmä dlhé trate. Priznám sa, že po celodennom čítaní materiálov večer často nevládzem čítať nič. Neexistuje materiál, ktorý som podpísal, aby som ho dôkladne nepreštudoval. Moji spolupracovníci ma podozrievajú, že im nedôverujem, ale to je iba výsledok súdenia, kde musíte prečítať pozorne každú stranu zo spisu. Iný už nebudem. Je pravda, že mám veľmi rád ruskú klasiku, osobitne Dostojevského. Obľubujem historické knihy, monografie a memoáre politikov. História je mojím koníčkom už od mladosti a aj preto ma veľmi ranilo, keď som bol nespravodlivo a účelovo obvinený z toho, že chcem zlikvidovať Ústav pamäti národa.

Späť