Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 4. 4. 2007 (Verejná správa 7/2007)

Medzi tradičné aktivity, ktoré si stanovil Ivan Gašparovič na celé funkčné obdobie, patria priebežné stretnutia a rokovania s ústavnými činiteľmi. V predošlých dňoch prijal ministra životného prostredia SR Jaroslava Izáka. Pochopiteľne, že témou rokovania boli environmentálne dôsledky po tragickej udalosti v opravárenskom podniku v Novákoch, ale hovorili predovšetkým o plnení záväzkov voči únii, ktoré Slovensko prijalo v oblasti životného prostredia. Najväčšie úlohy máme na úseku integrovanej ochrany a racionálneho využívania vôd, najmä v odkanalizovaní území, pretože na Slovensku máme takto zabezpečené iba necelé tri pätiny územia. Do roku 2010 chceme vybudovať kanalizáciu vo všetkých sídlach nad 10 000 obyvateľov a do roku 2015 nad 2000 obyvateľov. Ďalej sa prezident stretol s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Mariánom Januškom, ktorý ho informoval o stave prerozdeľovania kompetencií i finančných prostriedkov medzi rezortom a samosprávnymi krajmi. Uviedol tiež, že vzhľadom na veľkú komplikovanosť administratívnych prác spojených s eurofondami, nie je možné celú agendu delimitovať na samosprávne kraje. Tieto nie sú personálne a odborne tak pripravené, ako to spracovanie náročnej agendy vyžaduje. Problémom zostáva aj kvalita predkladaných projektov, ktoré majú byť financované z fondov Európskej únie. Tento problém ohrozuje čerpanie objemu nemalých prostriedkov i v tomto roku.
Svoj úprimný vzťah k mladým ľuďom prejavil Ivan Gašparovič aj tým, že napriek preplnenému programu sa stretol v Prezidentskom paláci s tridsiatimi úspešnými riešiteľmi medzinárodných predmetových olympiád. Ocenil ich talent a vedomosti slovami: „Som presvedčený, že úspechy, ktoré ste dosiahli, sú len začiatkom vašej cesty, po ktorej budete kráčať. Verím, že budete pokračovať v dosahovaní ďalších študijných a pracovných úspechov, ktoré sa stanú jedným z predpokladov vašej celkovej životnej spokojnosti“. Zároveň zdôraznil, že svojím úsilím a dosiahnutými výsledkami najlepšie reprezentujú Slovensko v zahraničí.
Napĺňajúc svoj živý záujem o problémy konkrétnych ľudí v konkrétnych regiónoch, prezident navštívil Starú Ľubovňu. Zúčastnil sa tam i na XVIII. valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V prejave pred vyše dvesto účastníkmi podujatia sa dôrazne vyslovil za to, aby sa poľnohospodárstvo stalo hlavným prispievateľom k posilneniu potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti krajiny. Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol poľnohospodárstvu a potravinárskemu priemyslu na jednej strane pozitíva, ako napríklad garantované zdroje z únie pre priame platby, či možnosť zúčastňovať sa na tvorbe budúcich pravidiel spoločnej agrárnej politiky Európskej únie. Na strane druhej však vstup na otvorený trh zapríčinil pokles cien, a bol tu i náznak klesajúcej podpory agrosektora. Prezident nepovažuje za správne obmedzovať priame platby a výšku štátnej pomoci. Táto pomoc vyplýva nielen zo zmluvy o pristúpení Slovenska k EÚ, ale je nevyhnutná pre zachovanie konkurencieschopnosti domácej poľnohospodárskej výroby. Požiadavky poľnohospodárov sú preto opodstatnené a legitímne. A naopak, obmedzovať dotácie a dovážať hoci aj lacné potraviny je nerozumné. Práve vysoké dovozy potravín, nie vždy kvalitných, ukrajujú našim potravinárom zisky – uviedol. Je úlohou našich podnikateľov, aby svoju trhovú pozíciu zlepšili, najmä vytvorením silných odbytových združení.
V sprievode primátora mesta Valenta Jaržembovského si prezident SR prezrel historické centrum, námestie a múzeum, stretol sa s poslancami a občanmi mesta. Na stretnutí s občanmi a starostami okolitých obcí zdôraznil, že hoci Slovensko má po minuloročných voľbách novú vládu, to, čo sa osvedčilo a je dobré, treba zachovať. Členstvom v Európskej únii sa otvára priestor pre všetky regióny. Úlohou pre primátorov a starostov obcí bude pripraviť kvalitné programy a projekty na čerpanie zdrojov z európskych fondov v rokoch 2007 až 2013. Región v okolí Starej Ľubovne má podľa hlavy štátu dobrý predpoklad na rozvoj turizmu a kúpeľníctva. Tu vidí Ivan Gašparovič tiež priestor na znižovanie nezamestnanosti. Občania sa v diskusii najviac sťažovali na nerovnoprávne postavenie dôchodcov, na ťažké uplatnenie telesne postihnutých a na nezamestnanosť. Prezident zdôraznil, že prvoradou úlohou každej vlády je dobudovanie infraštruktúry, ktorá otvorí priestor pre podnikanie a prílev investícií aj do tých regiónov, ktoré doteraz neboli pre investície dostupné. Rovnako treba zadefinovať pevné pracovné miesta, a to môžu urobiť len malí a strední podnikatelia.
Po návrate do Bratislavy prezident stihol navštíviť medzinárodný veľtrh Coneco, ale veľa vzácneho času mu zabrala náprava dezinterpretácií, ktorých sa dopustili médiá v súvislosti s jeho ústavnými právomocami a povinnosťami v legislatíve. Napríklad Pavol Suchán v denníku Sme 13. marca ironizoval hlavu štátu za to, že vrátil do parlamentu dva zákony pre vecné chyby. „To máme prezidenta na to, aby kontroloval nekompetentných úradníčkov a kvázi ústavných zákonodarcov, a nie na to, aby akosi dozeral na vývoj právneho a politického prostredia a upozorňoval na vybočenia?“, pýta sa uvedený autor. Prezident prostredníctvom svojho hovorcu zdôraznil, že dva zákony, ktoré vrátil Národnej rade SR s pripomienkami, nemali len „vecné chyby“. Svojím rozhodnutím upozornil najmä na právne a politické vybočenie návrhov. Týkalo sa to zákona o potravinách a zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Podobné šliapnutie vedľa sa podarilo aj Romanovi Patajovi 19. marca, keď v denníku Sme tvrdil, že prezident si vybral tému (rozumej revír v Topoľčiankach) a predostrel ju verejnosti. Z reakcia hovorcu prezidenta SR Mareka Trubača na toto nezmyselné, čitateľa zavádzajúce tvrdenie vyberáme:
„Ak by si autor dal toľko námahy a prehral si z počítača celý rozhovor hlavy štátu s redaktorkou Sro, pochopil by, že takmer v dvadsaťminútovom rozhovore bola táto téma okrajová. Ak by sa držal zásad kritického myslenia, potom by sa určite zamyslel, prečo mal niekto záujem túto okrajovú tému vytiahnuť a aké dôvody ho k tomu viedli. Ak by vo svojom kritickom uvažovaní pokračoval ďalej, prepojením faktov by musel dospieť k tomu, že v celej záležitosti prezidentovi vôbec nejde o vlastný revír, pretože hlava štátu to uviedla iba ako ideu, ktorá by sa mohla zrealizovať až pri jeho nástupcoch. To by bol prístup k faktom, ktorý by autora jasne odlíšil do bulváru. Rovnako v rozpore s kritickým myslením je autorovo tvrdenie: “Predstava, že hlava štátu bude skutočnou osobnosťou, ktorá svojím príkladom dokáže strhnúť spoločenskú diskusiu na podstatné témy a povie občanom – toto je dôležité a toto nie, ostala nenaplnená.“ Od analytika kritického denníka sa očakáva informačná databáza a keby do nej nazrel, tak zistí, že prezident SR sa v priebehu troch týždňov vyjadril k zásadným témam zahraničnej politiky. Nie okrajovo, ale oficiálne na tlačovej besede v Prezidentskom paláci. Od sťahovania vojakov z Iraku, cez problematický Kandahár až po otázky Kosova. Tieto fakty však zrejme nepasovali do vykreslenia prvoplánového obrazu Ivana Gašparoviča ako politika, ktorý sa pohybuje len vo svete športových výsledkov a folklóru. Na tridsiatich riadkoch sa tak podarilo autorovi poprieť všetky princípy, ktorými sa denník SME prihovára potenciálnym čitateľom. Slovník a pomenovanie skutočností v článku sa tak viac hodí do bulvárnych novín, kde myslenie bolí, než do analytického denníka. Slogan denníka – Myslenie Vám pristane – je nesporne trefný a som presvedčený, že sa stane tvorivou inšpiráciou aj pre autora článku, aby sa podobných chýb nabudúce vyvaroval. Nechce to veľa námahy – len myslieť.“

Späť