Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 11. 5. 2007 (Verejná správa 10/2007)

Prezident Ivan Gašparovič s manželkou absolvoval v druhej polovici apríla oficiálnu návštevu Cypru. Rokoval s cyperským prezidentom Tassosom Papadopoulosom, ktorý poďakoval Slovenskej republike najmä za pôsobenie jej vojakov v mierových misiách OSN a vyslovil želanie, aby Slovensko podporilo zotrvanie svojho vojenského kontingentu na Cypre. V nárazníkovej zóne OSN sa prezident SR stretol s lídrami gréckych a tureckých politických strán a navštívil veliteľstvo misie OSN UNFICYP, v ktorej pôsobí 860 vojakov, z toho je 196 Slovákov. Konštatoval, že slovenskí vojaci plnia svoje úlohy v misii veľmi zodpovedne. V Nikózii otvoril Slovensko-cyperské obchodné fórum.

Krátko po návrate z Cypru prijal predsedu vlády Chorvátskej republiky Ivo Sanadera, ktorý sa mu poďakoval za neustálu podporu Slovenska chorvátskym integračným ambíciám vo vzťahu k NATO a Európskej únii. Partneri prediskutovali aj aktuálnu kosovskú otázku. Ivo Sanader chápe ťažkú pozíciu Slovenska pri vyjednávaní o budúcom statuse v tejto oblasti. Myslí si, že najlepšie by bolo, keby sa ku Kosovu vyjadrila EÚ jednotne. Podľa Ivana Gašparoviča bude mať rozhodnutie o Kosove široký dosah na budúcnosť Západného Balkánu. Pozícia Slovenskej republiky v tejto problematike nie je jednoduchá, ako člen Bezpečnostnej rady OSN bude musieť vyjadriť jednoznačné stanovisko. Akékoľvek rozhodnutie však padne, iste nebude prijateľné pre obidve strany bez výhrad. Podľa jeho slov majú Európa aj USA morálnu povinnosť participovať na vyriešení kosovskej otázky.

Na druhý deň prijal slovenský prezident srbského partnera Borisa Tadiča, pre ktorého je problematika národnostných menšín jednou z priorít. Ivan Gašparovič mu poďakoval za jeho záujem a starostlivosť o slovenskú menšinu žijúcu v Srbsku. Osobitnú pozornosť venovali riešeniu problematiky Kosova. Prezident SR pripomenul, že Kosovo dnes nie je len problémom Srbska, ale takmer celého sveta. Boris Tadič deklaroval, že pre Srbsko je nezávislosť Kosova nepriechodná, Srbsko nechce a ani nemôže podporiť rozdelenie vlastnej krajiny.

V rámci domáceho programu bolo jedným z najvýznamnejších prezidentových aktivít vystúpenie na XVII. sneme ZMOS-u. V prejave vyzdvihol dôležitú úlohu samosprávy v živote našich občanov slovami: „Za sedemnásť rokov svojej existencie ste dokázali, že samosprávy sú vskutku základom demokratického systému riadenia veci verejných. Veď sú to práve samosprávy, kto musí zabezpečovať bežný chod života miest a obcí, riešiť malé a veľké starosti svojich občanov. V tom je ich zmysel a nenahraditeľnosť.“ Ďalej povedal, že samospráva preberá veľký diel zodpovednosti za rozvoj regiónu, miest a obcí. Vláda síce vytvára podmienky a rozvojový rámec, ale samospráva má už dnes v rukách nástroje, ktorými môže prilákať investorov, zvýšiť ich záujem o konkrétny región, o konkrétne mesto. Najmä budovaním infraštruktúry a priemyselných parkov, dočasnými úľavami na miestnych daniach, vysporiadním pozemkov pre investorov a podobne. „Víťazia aktívni a iniciatívni. Tí, ktorí sa opierajú o pozitívne skúseností a nápady, o spoľahlivých partnerov a investorov. Viem, že osobitne malé obce majú v tomto ohľade nemalé problémy. Finančné, organizačné, ale aj personálne. Viackrát som už vyjadril presvedčenie, že dobrovoľné združovanie malých obcí by mohlo byť ich efektívnym riešením. Samozrejme, nie na základe nariadení zhora, ale výlučne formou dobrovoľnosti. Vždy v záujme riešenia čo i len čiastkových problémov, za určitých kompetencií a bez straty samostatnosti“, uviedol ďalej vo svojom vystúpení. Zároveň vyzval primátorov a starostov miest a obcí, aby dôslednejšie a v maximálnej miere využívali aj možnosť čerpania financií zo štrukturálnych fondov, ktoré v programovom období 2007 – 2013 ponúka Národný strategický referenčný rámec. „Túto neopakovateľnú šancu však majú len dobre pripravení. Aj preto zastávam názor, že treba pripraviť odborníkov a následne decentralizovať rozdeľovanie týchto prostriedkov na VÚC a postupne aj na obce a mestá“, povedal doslovne.

Koncom mesiaca vycestoval na Kysuce. Na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva vystúpil s príhovorom, v ktorom zdôraznil: „Na všetkých stretnutiach s volenými zástupcami občanov sa presviedčam, že je dosť problémov v regiónoch, ktoré samotné, vlastnými silami a prostriedkami nie sú schopné ich riešiť. Aj preto by sme mali zavrhnúť nezdravé konfrontácie medzi regiónmi a podporovať ich vzájomné súťaženie a spoluprácu. Žiaľ, dodnes nám chýba účinný systém vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Poznatky z doterajšieho priebehu decentralizácie hovoria, že budeme musieť urobiť ďalšie zmeny, respektíve doriešiť otvorené otázky. Týka sa to aj financovania regiónov, ktoré majú problémy naštartovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov.

Verejné prostriedky by mali smerovať do podpory rozvoja priemyselných parkov v tých regiónoch, v ktorých sú pracovné sily, a kde je perspektíva rozvoja. Pričom infraštruktúry priemyselných parkov môžu slúžiť ako motor rozvoja pre celý okolitý región, v ktorom sa nachádzajú. V súčasnosti preberá väčší diel zodpovednosti za rozvoj regiónu, miest a obcí samospráva. Je síce pravda, že vláda vytvára podmienky a rozvojový rámec, ale aj samospráva má nástroje, ktorými môže prilákať investorov. Týmto všetkým značný diel zodpovednosti za riešenie problémov sociálneho rozvoja leží na pleciach samospráv. Je podstatne väčší než v minulosti. Uplynulé roky ukázali, že reforma verejnej správy bola potrebná. Je to však trvalý, stále živý proces.“ .

V Čadci sa ešte stretol sa s prípravným výborom 40. ročníka národnej súťažnej prehliadky Palárikova Raková, so zástupcami divadelných súborov zo Slovenska i zo zahraničia, a na gymnáziu J. M. Hurbana diskutoval so študentmi stredných škôl. Na záver svojho pracovného pobytu navštívil aj Krásno nad Kysucou.

V rámci pracovného programu uplynulých týždňov sa prezident I. Gašparovič zúčastnil na výročnom rokovaní Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa jeho názoru sa môže ekonomika zdravo rozvíjať len vtedy, ak účastníci trhu budú naďalej slobodne a bez obmedzení vstupovať do zmluvných vzťahov. „Aj preto považujem za nezdravé, ak nefunguje účinný systém vymáhania záväzkov z týchto vzťahov. Aby podnikateľský sektor nemusel žiť v obavách, musíme razantnejšie vstúpiť do vymáhateľnosti práva, zvýšiť funkčnosť súdneho systému i systému mimosúdneho riešenia sporov. Pretože nevymáhateľné právo nie je právo.“

Prezident spolu s manželkou prijal predstaviteľov slovenských krajanských spolkov a organizácií z 22 krajín sveta, ktorí sa v Bratislave zišli na stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007. Stretnutie s krajanmi je pre prezidenta vždy radostnou udalosťou, či už doma, alebo počas jeho ciest v zahraničí. Pripomenul však, že tak ako krajania nezabúdajú na svoju domovinu, nesmie Slovensko zabúdať na nich.

Prezident spravidla plní pracovné povinnosti i cez víkendy. Počas posledného aprílového víkendu navštívil Myjavu, kde sa stretol s primátorom mesta Pavlom Halabrínom, s poslancami Mestského zastupiteľstva, s primátormi a starostami regiónu. Na stretnutí uviedol, že je dôležité, aby vláda i regionálne samosprávy kontinuálne nadviazali na pozitívne rozhodnutia svojich predchodcov. Aj to zaručuje ďalší rast a rozvoj hospodárstva Slovenska a zlepšovanie životnej úrovne občanov. V súčasnosti sú pred nami veľmi perspektívne možnosti vyrovnávania regionálnych rozdielov. Prezident vyslovil podporu myšlienke, aby o prerozdeľovaní zdrojov z Európskej únie rozhodovali tí, ktorí poznajú realitu regiónu najlepšie, teda vyššie územné celky a samosprávy miest a obcí. V diskusii s primátorom, poslancami mesta ako aj starostami obcí prezident zdôraznil potrebu posilnenia vzdelávania, najmä prostredníctvom stredného, odborného a učňovského školstva, pretože na Slovensku chýba množstvo odborných profesií. Myjava, aj vďaka novému priemyselnému parku, má veľmi dobrú perspektívu v oblasti subdodávok pre strojársky i automobilový priemysel. Potrebuje však dobudovať infraštruktúru.

Pavol Halabrín, informoval slovenského prezidenta o tom, že Myjava spolu s Brezovou pod Bradlom, Starou Turou a ďalšími obcami vytvorili mikroregión Veľká Javorina – Bradlo. Starostovia mikroregiónu sa hlave štátu posťažovali na problémy s vysporiadavaním pozemkov pod cestami, vodovodmi a inými stavbami.

Prezident Ivan Gašparovič pri otváraní priemyselného parku, v ktorom budú sídliť talianske, belgické, španielske ale aj americké firmy uviedol, že je to veľká šanca pre zlepšenie zamestnanosti v celom regióne. Poukázal aj na to, že priemyselný park Javorinská – Myjava je ukážkou toho, ako si samospráva dokáže dobre poradiť s jeho vybudovaním, keďže príprava a dobudovanie parku boli bezproblémové. V roku 2009 by tu už mohli pôsobiť prvé firmy.

Počas návštevy regiónu položil veniec k pamätníku V čase poroby, ktorý je venovaný Slovenskému povstaniu v meruôsmych rokoch.

Späť