Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9375

 

 

 

Časté intonačné problémy v médiách

Slovensko, 26. 6. 2007 (Verejná správa 13/2007)



V minulom čísle nášho časopisu som hovoril o tom, že z hľadiska zrozumiteľnosti, jednoznačnosti a presnosti vysielanej informácie je intonačné stvárňovanie vety, kontextu a celého textu prinajmenšom také dôležité ako dodržiavanie výslovnostnej normy. Funkčné využívanie zložiek intonácie a ich premyslená synchronizácia vdychuje totiž textu ducha a dušu. Tieto výklady som ilustroval analýzou jedného konkrétneho príkladu. Teraz poukážem na niektoré problémy s uplatňovaním intonácie v médiách.


Pripomeňme si, že jazykovo-intonačné prostriedky vznikajú moduláciou artikulačného prúdu. V čase ústnej realizácie prejavu máme k dispozícii desať zložiek intonácie. Kvantita, tempo prejavu, pauza a rytmus je podmienená časovou moduláciou hlasu. Prízvuk, dôraz, intenzita hlasu a emfáza je utváraná silovou moduláciou hlasu. Na tónovej modulácii hlasu je založená melódia a hlasový register (farba hlasu). Podrobný rozbor nedostatkov, ktoré zisťujeme v reči moderátorov, hlásateľov a redaktorov, by si vyžadoval oveľa viac miesta, ako poskytuje tento príspevok. A tak upozorním iba na najzávažnejšie problémy v nádeji, že uvedení pracovníci médií majú (mali by mať) základné vedomosti o podstate a funkcii jazykovo-intonačných prostriedkov, hoci ich rečová prax to nie vždy potvrdzuje. Spomeniem jednotlivo iba nevhodné využívanie niektorých zložiek intonácie, hoci ony sa vzájomne podmieňujú, iba ich vzájomnou synchronizáciou sa dosahuje výsledná intonačná podoba vety a textu.


Bežná je nevhodná práca s tempom prejavu. Najmä redaktori v teréne zrýchľujú tempo svojej reči až na hranicu zrozumiteľnosti; poslucháč potom nie vždy stihne dekódovať vysielanú informáciu. A ak pritom ešte gradujú intenzitu hlasu, ich prejav sa nenáležite expresivizuje, ba môže pôsobiť aj odpudzujúce. Niektorí redaktori, s ktorými som na túto tému hovoril, mi prekvapivo tvrdili, že to od nich žiadajú nadriadení, ba aj majiteľ súkromného rozhlasu a televízie, lebo vraj na malý časový priestor treba vtesnať čo najviac informácií.


Veľké problémy majú mnohí pracovníci s melódiou. Melódia je založená na modulácii hlasového tónu. Jej základnými zložkami sú kadencia a polokadencia. Kadenciou sa v oznamovacích vetách signalizuje ich pokojné ukončenie. Hlasový tón ku konci vety klesá, a tak sa vyznačujú i jej hranice oproti nasledujúcej vete. Mnohí redaktori kadenciu ignorujú, posledné slovo oznamovacej vety intenzívne vyzdvihnú expresívnym dôrazom, alebo vetu intonačne (melodicky) neuzavrú, pričom niekedy uplatnia polokadenciu. Sú aj redaktori, ktorí všetky tri nedostatky pri využívaní kadencie spoja dohromady. Polokadencia sa uplatňuje na hranici viet v súvetí a na hranici vetných taktov a vetných úsekov v jednoduchej vete. Jej vhodným využívaním sa naznačuje, že výpoveď nie je uzavretá, že sa v nej bude pokračovať. Nezriedka sa stretávame s tým, že namiesto polokadencie hovoriaci uplatní kadenciu. V dôsledku toho sa narušia logicko-významové vzťahy vo vete a v kontexte. Prekvapuje, že najmä niektorí mladší rozhlasoví a televízni pracovníci vetu i kontext melodicky stvárňujú tak, že archaicky rytmizujú a „zvlňujú“ priebeh melódie v závislosti od prízvuku.


Závažné nedostatky zisťujeme pri využívaní dôrazu. Dôraz je náročný v tom, že na rozdiel od prízvuku, ktorý sa ustálene umiestňuje na prvú slabiku slova, dôrazom možno vyznačiť ktorékoľvek slovo vo vete. Umiestnenie dôrazu môže byť zdanlivo individuálne, nemôže však byť náhodné. Dôraz totiž vyznačuje jednak logicko-významové vzťahy vo vete a v texte a jednak je prostriedkom ich intonačnej plasticity. Funkčná práca s dôrazom preto predpokladá, že hovoriaci dobre pozná nielen významové zameranie vety, ale i jej logicko-významové vzťahy s predchádzajúcim aj nasledujúcim kontextom. Zdá sa však, že mnohí moderátori, hlásatelia a redaktori sa spoliehajú na rutinu a svoj text len prečítajú bez toho, že by boli prenikli do jeho hĺbkových obsahovo-tematických vzťahov. Potom sa stáva, že dôrazom vyznačia slová, ktoré sú vo významovom pláne vety a kontextu okrajové a potlačia sa tak slová, ktoré sú významovo dominantné. Dôsledkom je znejasnenie alebo aj narušenie zmyslu vety a kontextu.


Využívanie tempa, dôrazu a čiastočne aj melódie podmieňuje realizáciu pauzy. Vo vecných textoch najmä tzv. logická pauza zabezpečuje zmysluplnosť informácie. Pauza je prerušenie artikulácie. Jej trvanie na časovej osi môže byť pólovo odlišné. Môže ísť o časový bod, ktorý poslucháč takmer nezaregistruje, alebo aj o relatívne dlhší časový úsek. Nielen s umiestňovaním, ale aj s diferencovaním logickej pauzy majú redaktori, hlásatelia a redaktori príliš často problémy.


Na záver dve krátke poznámky.


Prvá. Mal som v rukách texty, ktoré v rozhlase „čítali“ renomovaní herci. Napríklad Ctibor Filčík si svoj text vyznačil „notovou osnovou“. Vodorovnými a zvislými čiarami si vyznačil najmä hierarchizáciu dôrazov, páuz, tempa, kadencie a polokadencie. Mohol si dovoliť, ale na rozdiel od našich masmediálnych „profesionálov“ si nedovolil improvizovať.


Druhá poznámka. Kedysi pracovníkov, ktorí sa venovali hovorenej publicistike, školili (doškoľovali) analýzou ich konkrétnych výkonov odborníci (jazykovedci). Zrejme by nezaškodilo vrátiť sa k tejto praxi. Aj v súkromných médiách.


Ján FINDRA


Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.