Rámcové zložky prejavu v publicistike

Slovensko, 15. 10. 2007 (Verejná správa 21/2007)

V publicistickom texte je titulok najexponovanejšou zložkou prejavu. Hoci sa funkčne viaže na obsah vlastného textu, pociťuje sa ako relatívne samostatný prehovor. Jeho informačná hodnota kolísa, je odstupňovaná podľa žánrového zaradenia konkrétneho textu.

V spravodajských textoch má predovšetkým informačnú funkciu. Jeho informačná hodnota je taká výrazná, že sa oproti ostatnému textu pociťuje ako obsahovo samostatný celok. V kondenzovanej skratke poskytuje čitateľovi základnú informáciu. Je v ňom obsiahnuté informačné jadro spravodajského textu. Napríklad: Rusi boli lobovať za širokorozchodnú. – Búrka sa vrátila. – Zatkli objednávateľa vraždy Kubašiaka. Najmä ak čitateľ pozná širší kontext, na ktorý sa správa priamo alebo nepriamo odvoláva, titulok je výpovedne (obsahovo) takmer úplný. Takúto informačnú hodnotu má napríklad tretí citovaný titulok, pretože o tejto kauze poskytli elektronické médiá i písaná publicistika dostatok informácií; neznámy bol len objednávateľ vraždy. A tak celú správu už čitateľ nemusí ani čítať, pretože základnú informáciu mu poskytol titulok. Vlastný text, ktorý prináša jej konkretizáciu, prípadne ju podrobnejšie rozvádza, si prečíta iba ten, koho zaujímajú tieto ďalšie podrobnosti. Súvisí to s tým, že hlavne krátke spravodajské texty čítame na princípe rýchleho čítania, a teda skôr vertikálne ako horizontálne. Preto sa krátke správy nachádzajú v stĺpčekoch pod sebou na vnútornej alebo okrajovej časti novín.

V analytických žánroch, hlavne v úvodníku, komentári aj v rozšírenej správe a v správe s hodnotením, je vzťah medzi vlastným textom a titulkom zložitejší. Titulok skôr naznačuje ako prezrádza obsah nasledujúceho textu. Aj tento náznak je veľmi často rozmanite zašifrovaný, takže čitateľa skôr provokuje, prebúdza jeho zvedavosť, podnecuje ho, aby si prečítal celý článok. Na informačnú funkciu, ktorá je tiež pomerne vágna, sa navrstvuje funkcia pútacia, orientačná a aktualizačná. S tým práve súvisí, že z jazykového hľadiska má titulok dosť často obrazný, metaforický charakter. Napríklad: Nech bude svetlo. – Sarkozy im vytrel zrak. – Planéta Kaczynských – Ten, čo odpratával zvyšky minulosti. Bežný čitateľ, ktorý nepozná spoločensko-politické súvislosti, nie vždy dokáže postihnúť zmysel a zameranie takéto titulku. To ho môže provokovať, aby si nasledujúci text prečítal, alebo ho takýto titulok môže od čítania aj odradiť.

Aby sa posilnila orientačná a informačná funkcia titulku, v novinách sa ešte aj dnes využíva podtitulok. Prináša ďalšiu dôležitú informáciu, ďalší dôležitý fakt, ktorý sa rozvádza v článku. Oproti hlavnému titulku je odlíšený aj typom písma. Ďalšou rámcovou zložkou je lead, úvodný odsek, ktorý sa dnes používa zriedkavejšie. Vyskytuje sa hlavne v rozsiahlejších úvahovo-informačných článkoch, v ktorých sa podrobnejšie rozvádzajú aktuálne kultúrno-spoločenské a politické otázky alebo sa populárno-náučne spracúva zaujímavá odborná problematika. Takéto texty sú potom kvôli prehľadnosti spravidla predelené aj medzititulkami, ktoré naznačujú obsah relatívne samostatných čiastok textu a formálne ho spriezračňujú.

Z obsahového hľadiska sa uvedené rámcové zložky líšia stupňom „odtajňovania“ obsahu vlastného textu. Titulok je informačne najvágnejší. Podtitulok prezrádza základnú tému prejavu, pomenúva, o kom bude v článku reč, aký aktuálny problém sa v ňom bude spracúvať, o čom zaujímavom z oblasti, vedy, kultúry, spoločenského života, minulosti i budúcnosti ľudstva sa v ňom bude hovoriť. Úvodný odsek v kondenzovanej skratke rozvádza ideu článku, jeho obsahovo-tematické zameranie, a tak priamo uvádza vlastný text.

Z formálneho hľadiska je vzťah medzi uvedenými rámcovými zložkami opačný. Titulok, ktorý je informačne najmenej nasýtený, je graficky najnápadnejší. Je vyznačený plnotučne a väčším typom písma. V podtitulku sa využíva menší typ písma ako v titulku, no jeho veľkosťou sa líši od úvodného odseku, ktorý je vyznačený plnotučne.

Na ilustráciu uveďme vyššie citovaný titulok: Ten, čo odpratával zvyšky minulosti. Ide o obrazný titulok založený na personifikácii. O obsahu článku prezrádza veľmi málo; možno iba predpokladať, že sa v ňom bude hovoriť o nejakom človeku, no obsah spojenia „zvyšky minulosti“ sa dá iba tušiť. V podtitulku (Richard Rorty bol filozofom nádeje. Nádeje na spravodlivú liberálno-demokratickú spoločnosť.) sa dozvieme, kto je „ten“ človek a čomu sa v živote venoval. Úvodný odsek dopĺňa podtitulok, najmä však naznačuje, aký druh filozofie Richard Rorty vo svojom diele rozvádzal. Zároveň vlastne vymedzuje aj okruh čitateľov, ktorý si článok s takto predznamenaným obsahom prečítajú. Možno teda povedať, že vo vzájomnej súhre tieto tri rámcové zložky postupne odhaľujú obsah článku (informačná funkcia), špecifikujú jeho tematické zameranie (orientačná funkcia) a oslovujú i vymedzujú istú skupinu čitateľov, ktorí by sa mohli zaujímať o problematiku rozvádzanú v článku (pútacia a aktualizačná funkcia).

Ako vidieť, výstavbe rámcových zložiek prejavu treba v publicistike venovať osobitnú pozornosť. Zrejme preto vo veľkých mienkotvorných novinách pôsobí titulkár, ktorý stráži, aby jednotlivé zložky obsah dostatočne „zatajovali“ do tej miery, aby čitateľa neodrádzali, ale aby prebúdzali jeho zvedavosť.

Ján FINDRA

Späť