Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 21. 12. 2007 (Verejná správa 25-26/2007)

Prvá oficiálna návšteva prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva na Slovensku bola sprevádzaná incidentom, ktorý vyvolala kazašská novinárka, žijúca v Poľsku. Protesty proti rodnej krajine tlmočila cez megafón v bezprostrednej blízkosti Prezidentského paláca a počas slávnostného privítacieho ceremoniálu, kedy sa hrali štátne hymny. Spravodajstvo o následnom policajnom zásahu potom v médiách prehlušilo i hlavné posolstvo návštevy. Počas rokovania kazašský prezident zdôraznil, že jeho prvá návšteva na Slovensku otvára nové dimenzie pre ďalšiu spoluprácu najmä v oblasti ekonomiky, zo strany Kazachstanu najmä v oblasti metalurgie, nerastných surovín, rúd a ropy. „Kazachstan sa stáva prvým hráčom na trhu energetických zdrojov. To je veľmi dôležitý moment pre ekonomiku Kazachstanu aj Slovenska,“ povedal Nursultan Nazarbajev. Ročne putuje na Slovensko napríklad pätnásť miliónov ton kazašskej ropy. Súčasťou návštevy kazašského štátnika bola účasť oboch prezidentov na jubilejnom zhromaždení združenia Neformálneho ekonomického fóra – Hospodárskeho klubu. Ivan Gašparovič na ňom v príhovore konkretizoval možnosti spolupráce v energetike, a to najmä pri dodávkach energetických celkov na kľúč, ako sú tepelné elektrárne, malé a stredné hydroelektrárne, spaľovne komunálneho odpadu a najmä obnoviteľné zdroje energie. „Som presvedčený, že veľký priestor ponúka aj spolupráca v oblasti obrannej techniky,“ povedal. Z kazašskej strany je záujem predovšetkým o komodity nášho farmaceutického priemyslu, spotrebného priemyslu, stavebníctva, kapacít infraštruktúry, a Slovensko je atraktívne aj ako tranzitná krajina pri preprave ropy a plynu.

Po skončení štátnickej návštevy z Kazachstanu odcestoval Ivan Gašparovič do Piešťan, kde vystúpil s príhovorom na Kongrese školských odborových organizácií krajín V4. Rozvoj školstva by sa podľa neho mal stať hlavnou ambíciou rozvoja spoločnosti vo všetkých oblastiach, od ekonomiky až po morálku. Školstvo by sa malo vrátiť k uctievaniu morálnych hodnôt a vzájomnej dôvere a úcte medzi študentmi a pedagógmi.

Najsledovanejšou domácou udalosťou uplynulých dní bola kríza vo vládnej koalícii, ktorú iniciovali netransparentné prevody pozemkov v Slovenskom pozemkovom fonde. Predseda vlády Robert Fico priniesol prezidentovi SR návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, ktorý tento návrh prijal a konštatoval vážnosť situácie: „Cítim tiež určitú zodpovednosť. Vládu som vymenoval na základe volebných výsledkov. Vymenoval som ju v čase veľmi krátkom, pretože to bolo podľa mňa jediné možné riešenie, aby vláda mohla včas začať fungovať.“ Ďalej povedal, že v priebehu pôsobenia každej vlády môže dôjsť k chybám, ktoré môže urobiť politická strana alebo jednotlivec. „Každý nesie za takúto chybu zodpovednosť a ja som sklamaný z toho, že došlo k chybe v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ktorý zodpovedá za Slovenský pozemkový fond. Ako minister tohto rezortu sa zodpovednosti pán Jureňa zbaviť nemôže.“ Preto Ivan Gašparovič očakával, že rezortný minister bude niesť jej dôsledky. Zdôraznil, že jeho kroky sa netýkajú vzťahu k žiadnej politickej strane a že by bol rád, keby si to predstavitelia koaličnej vlády uvedomili.

Premiér Fico zdôvodnil doručenie návrhu na odvolanie ministra Jureňu tým, že existuje plná objektívna, subjektívna aj politická zodpovednosť ministra za prevody pozemkov, ku ktorým došlo na Slovenskom pozemkovom fonde. Pripomenul, že je pripravený na každú ďalšiu politickú alternatívu, pretože mu „mimoriadne záleží na tom, aby vláda SR požívala vo verejnosti dobré meno a aby nikdy nebola spájaná s praktikami a s povesťou, s akou boli spájané predchádzajúce vlády od roku 1989.“

Vývoj politických udalostí pokračoval potom odvolaním ministra Miroslava Jureňu a vymenovaním Zdenky Kramplovej za ministerku pôdohospodárstva. Prezident pri tejto príležitosti uviedol, že každý člen vlády má iste svoje predstavy a ciele, ktoré hodlá naplniť, ale „nie vždy sa to podarí a nemusí to byť vždy bezprostredným zavinením toho ktorého člena vlády.“ Pripomenul znova, že „každý nesieme svoju zodpovednosť, ale aj zodpovednosť za konanie tých, ktorých riadime. Po skutočnostiach, ktoré sa stali na pozemkovom fonde, bolo treba rekonštruovať vládu a vymenovať nového ministra pôdohospodárstva“. Vyjadril spokojnosť s tým, že nakoniec zvíťazil zdravý rozum.

Významným zahraničným hosťom v Prezidentskom paláci bol i predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy René van der Linden. Toto stretnutie bolo významné i preto, že Slovenská republika sa prednedávnom stala predsedníckou krajinou Rady Európy. Predseda parlamentného zhromaždenia RE v rozhovore s naším prezidentom

konštatoval, že bez Rady Európy by sme dnes určite nemali úniu, v ktorej je 27 štátov. V roku1989 sa Rada Európy rozhodne postavila proti deliacim čiaram na našom kontinente.

Ivan Gašparovič si našiel čas aj na stretnutie so zástupcami Slovenského zväzu včelárov. Ľudovít Gál, predseda tohto zväzu, ho informoval o stave včelárstva u nás. Len sedem krajín Európskej únie je v produkcii medu sebestačných, medzi nimi je Slovensko. Včelári sa však ponosovali na ekonomický nátlak výkupcov medu, ktorý ohrozuje rentabilitu výroby. Z toho pramení zvyšujúci sa podiel importovaného medu na náš trh, napriek tomu, že slovenský med je kvalitnejší.

Svoje cesty po Slovensku Ivan Gašparovič tentoraz začal v Trnave. Primátor Štefan Bošnák mu na radnici predstavil rozvojový plán mesta. Prezident sa stretol aj s predstaviteľmi mestského zastupiteľstva, primátormi a starostami okolitých miest ako i so zástupcami štátnej správy a cirkví.

Trnava zažíva veľký ekonomický rozvoj, no s rozvojom prichádzajú aj problémy. Nezamestnanosť v meste a okolí klesá, najmä po nástupe investorov ako PSA Peugeot, Samsung a ďalších, ale začína sa prejavovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa prezidenta Trnava svojím rozvojom môže pomáhať aj iným regiónom Slovenska, ktoré ešte stále zápasia s nedostatkom pracovných príležitostí. „Slovenská republika je v oblasti zahraničnej politiky i rastu ekonomiky úspešnou európskou krajinou aj vďaka úspechom Trnavy,“ uviedol prezident. Je presvedčený, že mesto má veľkú perspektívu rastu aj v budúcnosti. Ocenil prácu predstaviteľov samosprávy v prospech občanov. Podľa neho vláda dnes už nie je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim zamestnanosť v krajine. Jej úlohu už preberá miestna a regionálna samospráva, ktorá musí hľadať nové možnosti investícií a podpory malého a stredného podnikania.

V posledný novembrový deň sa prezident zúčastnil na spomienkovom stretnutí bývalých slovenských poslancov Federálneho zhromaždenia ČSFR a decembrový program začal rokovaním s poľským prezidentom Lechom Kaczynskim v Tatranskej Javorine, o ktorom prinesieme bližšie informácie nabudúce.

Späť