Funkčné využitie čísloviek v texte

Slovensko, 12. 2. 2008 (Verejná správa 3/2008)

Bezprostredným podnetom na spracovanie témy o číslovkách bol výstrižok z novín, ktorý nám poslal jeden z čitateľov rubriky Jazyk náš každodenný. Podčiarkol v ňom nasledujúcu vetu: Skvalitňuje sa spolupráca so športovým gymnáziom, kam nedávno do druhého ročníka pribudlo pätoro dievčat z Liptova i Lučenca v súlade so zámerom sťahovať výrazné talenty z celého Slovenska. Odosielateľ v nej vyznačil číslovku pätoro a na margo výstrižku pripísal otázku, či táto číslovka bola použitá správne. Pred odpoveďou na túto otázku uveďme najprv poznámku o klasifikácii a charakteristike čísloviek ako osobitného slovného druhu.

Ako stavebné jednotky textu majú číslovky okrajové postavenie. Ich podiel na obsahovej a formálnej výstavbe textu je minimálny. Existuje veľké množstvo konkrétnych jazykových prejavov, v ktorých sa nevyskytuje ani jediná číslovka. Vyššiu frekvenciu majú iba v matematických textoch, v štatistických ročenkách a v niektorých administratívnych textoch. Toto ich textové uplatnenie súvisí jednak s ich slovnodruhovou platnosťou a jednak s ich vecným významom.

Číslovky sú ohybné i neohybné slová, ktoré pomenúvajú jednak samostatné pojmy počtu a jednak číselné určenie vecí, dejov a príznakov. Samostatné pojmy počtu pomenúvajú najmä v matematických úkonoch: tri a dva je päť, dvanásť delené dvoma je šesť. Číselným určením vecí, dejov a príznakov sa vyjadruje ich počet, poradie alebo násobnosť: dvaja chlapci, piaty deň, dvakrát napísať, trojnásobný víťaz.

Hlavnou skupinou čísloviek sú základné číslovky. Ostatné druhy čísloviek sa odvodzujú od nich. Základné číslovky pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu. Vyjadrujú presný alebo približný počet. Určité číslovky vyjadrujú presný počet jednotiek a môžu vytvárať číselný rad: jeden, dva, tri... deväť, desať, jedenásť... Neurčité základné číslovky vyjadrujú na základe odhadu alebo subjektívneho hodnotenia nepresný alebo neurčitý počet: veľa ľudí, málo peňazí, trocha , niekoľko, zopár, viac atď...

Násobné číslovky vyjadrujú koľko ráz sa opakuje dej pomenovaný slovesom, prípadne aj podstatným menom a koľkokrát sa stupňuje vlastnosť vyjadrená prídavným menom alebo príslovkou: opakovať dvakrát, štvornásobný víťaz, trojitý oblok, tri razy namáčané.

Radové číslovky vyjadrujú číselné poradie vecí alebo deja: dvadsiaty január, sté výročie, čítať druhý raz, vstávať o šiestej.

Druhové číslovky vyjadrujú druhovú variabilitu (počet druhov) veci alebo látky: dvojaké jedlo, trojaké byliny, dvojaká príčina.

Samostatnú skupinu predstavujú aj skupinové číslovky, ktoré sa tradične označovali ako rozčleňovacie číslovky. Skupinové číslovky vyjadrujú počet osôb alebo vecí, ktoré tvoria jeden kompaktný celok. Ich osobitosť je v tom, že sú funkčne späté so základnými číslovkami, sú ich tvarovou obmenou. Je však medzi nimi funkčný rozdiel. Základné číslovky pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu, to znamená, že označujú počet osôb alebo vecí, ktoré existujú samostatne a jednotlivo. Skupinové číslovky označujú počet vecí, ktoré jestvujú vo dvojiciach (pároch) alebo vo viazaných množstvách a sú pomenované plurálovými podstatnými menami. Na základné číslovky sa pýtame zámenom koľko, na skupinové zámenom koľkoro.

Všimnime si tento rozdiel konkrétne. Ak chceme povedať, koľko stolov sa nachádza v miestnosti, na pomenovanie tohto počtu použijeme základnú číslovku, napríklad: V zasadačke sa nachádza päť stolov. Číslovka päť vyjadruje, že každý stôl v zasadačke existuje samostatne a jednotlivo, netvoria funkčne zviazaný celok, existujú nezávisle na sebe. Ak však chceme vyjadriť počet huslí, ktoré napríklad vlastní umelec, použijeme rozčleňovaciu číslovku. Ide totiž o pomnožné podstatné meno: Husľový virtuóz má doma štvoro huslí. Ich počet nemôžeme označiť základnou číslovkou (štyri husle). Vo funkcii základných čísloviek sa skupinové číslovky využívajú aj vtedy, keď sa nimi označuje počet mláďat alebo počet členov v uzavretej skupine, napríklad: Sused má vraj štvoro šiat. Aj pri členení celku na časti sa uplatňujú rozčleňovacie číslovky: Rozpílil kmeň na štvoro častí.

Vráťme sa teraz k citovanej vete z výstrižku novín. Veta je súčasťou repliky, odpovede na otázku o budúcnosti basketbalového klubu v Banskej Bystrici, ktorý sa má posilňovať o nové talenty z rôznych kútov Slovenska. Preto rozvíja spoluprácu aj so Športovým gymnáziom, na ktoré prišli študovať basketbalové talenty z Liptova a Lučenca. Týchto dievčat, ktoré posilnia basketbalový oddiel, je dohromady päť. Na vyjadrenie tohto počtu je vhodná základná číslovka. Niet dôvodov na to, aby sa počet dievčat označil rozčleňovacou číslovkou. Počet dievčat totiž nepredstavuje pevne späté, viazané množstvo, dievčatá pochádzajú z rôznych kútov Slovenska, netvoria homogénny celok. Preto príslušná časť vety mala mať takúto podobu: ...do druhého ročníka pribudlo päť dievčat z Liptova i Lučenca.

Pravdaže, v analyzovanom prípade nejde o závažnú jazykovú chybu, ktorá by narúšala celkový zmysel textu. Zámerom dnešného príspevku bolo len naznačiť, že jazyk je v skutku jemný mechanizmus a že tvorba textu – najmä ak je určený pre širšiu verejnosť – je aj minuciózna práca s detailom. A to aj v tejto uponáhľanej dobe.

Ján FINDRA

Späť