O problémoch s pravopisom čísloviek

Slovensko, 19. 2. 2008 (Verejná správa 4/2008)

Na prednáškach o jazykovej kultúre, ale aj v súkromných rozhovoroch som viackrát dostal otázku, aký je vzťah medzi jazykom a pravopisom. Tejto otázke som sa už v našej rubrike venoval. A tak len zopakujem, že jazyk je logicky zosynchronizovaný systém, ktorého prvky sú zviazané vzťahom podobnosti a odlišnosti. Pravopis slúži na zachytenie (fixovanie) jazykového prejavu v písanej podobe. Na tento účel poskytuje súbor pravidiel, ktoré síce majú svoju logiku, no sú výsledkom dohody, sú založené na konvencii. Preto z času na čas dochádza k reforme pravopisu, ktorá je tiež výsledkom dohody, ku ktorej dospela skupina odborníkov. V tomto čase je to pravopisná komisia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

Pri uvedených príležitostiach sa mi viacerí používatelia jazyka sťažovali, že majú problémy s pravopisom čísloviek. Nie sú si istí, kedy majú najmä zložené číslovky (jednotky, stovky a tisícky) písať dovedna a kedy osobitne. A tak sa pri tomto pravopisnom probléme pristavme.

Isté pravopisné pochybnosti môžu vznikať hlavne pri základných číslovkách, keď ich zapisujeme slovom. Najprv však uvediem poznámku o ústnej a písanej podobe číslovky dva a štyri. Ak číslovkou dva vyjadrujeme istý počtový úkon, má podobu dva, a nie podobu dve, napríklad: Dva a štyri je šesť. Ale v spojení s osobou alebo vecou sa číslovka dva v kategórii rodu zhoduje s nadradeným podstatným menom: dve dievčatá, dva sudy, dve tretiny, dva obloky, dve knihy. V siedmom páde má číslovka dva tvar dvoma, ktorý je zvyškom tzv. duálu (dvojného čísla). Tvar dvomi je hovorový. Ale číslovka štyri má v siedmom páde tvar štyrmi, podoba štyrma je nárečová, a teda nespisovná. Nespisovná je aj výslovnosť s mäkkým ť – šťirma/i.

Číslovka dvadsať v spojení s jednotkami má dvojakú podobu. Ak je nesklonná, píše sa spolu a skloňuje sa iba počítaná osoba alebo predmet: dvadsaťtri detí, dvadsaťtri žiakom, s dvadsiatimi troma žiakmi. Častejšie sa však tieto číslovky skloňujú a potom sa píšu ako dve slová: dvadsiati traja žiaci, dvadsiatich troch žiakov, dvadsiatim trom žiakom. Ak v prvom páde použijeme nesklonnú podobu číslovky dvadsať v spojení s jednotkami (dvadsaťdva žiakov), v ostatných pádoch môžeme uplatniť nesklonný tvar (s dvadsaťdva žiakmi), alebo skloňujeme číslovku i počítanú osobu (s dvadsiatimi dvoma chlapcami). Rozdiel sa, pravdaže, prejaví aj na pravopise. Spisovný je aj tvar s dvaadvadsiatimi žiakmi.

Vyššie číslovky, ktoré sa skladajú z tisícok, stoviek, desiatok a jednotiek sa tiež môžu písať dvojako. Predovšetkým v účtovníctve ich píšeme ako jedno slovo. Vtedy tisícky, stovky a desiatky majú nesklonnú podobu, napríklad: tritisícosemstopäťdesiattri korún. Korektný je aj tvar tritisíc osemsto päťdesiattri. V nepriamych pádoch sa jednotlivé číslovkové stupne skloňujú. Tiež ich môžeme písať dvojako. V prvom prípade vyššie číslovky napíšeme spolu ako jedno slovo a jednotky osve: tritisícosemstopäťdesiatich troch, s tritisícosemstopäťdesiatimi troma. Obidve časti sa skloňujú. Bežnejší je však pravopis, keď všetky číslovkové stupne píšeme osve: tritisíc osemsto päťdesiatich troch, s tritisíc osemsto päťdesiatimi troma. V letopočte sa spravidla používa základná číslovka, a ak rok zapisujeme slovom, všetky číslovkové stupne píšeme osve, napríklad: narodil sa v marci roku tisíc deväťsto tridsaťštyri. V súvislosti s výslovnosťou treba ešte pripomenúť, že t na konci desiatok od päťdesiat vyššie sa píše a vyslovuje tvrdo. Píšeme a vyslovujeme desať, tridsať, ale šesťdesiat, osemdesiat. Výslovnosť s mäkkým ť (päťdesiať) je nárečová. V nepriamych pádoch t vyslovujeme mäkko, lebo po ňom nasleduje mäkká samohláska, napr.: s päťdesiatimi (s päťdesiaťimi) žiakmi.

Násobné číslovky sa tvoria pomocou slova raz/razy/ráz, alebo pomocou morfémy –krát. Tu sa stretávame s rozpakmi, ktorý variant písať spolu a ktorý ako dve slová. V prvom prípade násobnú číslovku píšeme ako dve slová, napríklad: jeden raz, dva razy, päť ráz. Spojenie päťrazy/päťrazí, mnohorazy/mnohorazí je nespisovná. Variant tvorený pomocou morfémy –krát sa píše ako jedno slovo: trikrát, päťkrát, tisíckrát.

Radové číslovky môžeme zapisovať číslicami alebo slovom. Pri zapisovaní číselnými znakmi sa odlišujú základné a radové číslovky. Za radovou číslovkou sa píše bodka, napríklad: 25. (dvadsiaty piaty) účastník, základné sa píšu bez bodky: 25 účastníkov – dvadsaťpäť účastníkov/dvadsiati piati účastníci. Pri radových číslovkách od 21. po 99. majú desiatky a jednotky podobu prídavných mien a píšu sa ako dve slová, napríklad: tridsiaty prvý. Spisovná je aj podoba s jednotkami na začiatku, ktorá sa píše ako jedno slovo: jedenadvadsiaty; táto podoba je však zriedkavejšia. Pri zložených základných číslovkách od 101. stovky majú podobu radových čísloviek len desiatky a jednotky. V slovnej podobe ich možno písať jednak spolu, napríklad: 3528. – tritisícpäťstodvadsiatyôsmy, alebo (častejšie) osobitne: tritisíc päťsto dvadsiaty ôsmy. Tisícky a stovky majú podobu základných čísloviek, desiatky a jednotky majú podobu radových čísloviek a skloňujú sa ako prídavné mená.

Aj zapisovanie čísloviek slovom potvrdzuje, že pravopis je vecou dohody. Preto v niektorých prípadoch môžeme uplatniť dvojakú pravopisnú podobu.

Ján FINDRA

Späť

Komentáre	Posledný príspevok 10.06.2009 10:44:27
Komentár	Meno	Dátum
Chyba....	Tereza (Neregistrovaný)	24.04.2009 07:34:33
pisanie sumy	Radovan (Neregistrovaný)	18.08.2008 09:58:37
RE: pisanie sumy	Michal.K (Neregistrovaný)	10.06.2009 10:44:27
RE: pisanie sumy	Tereza (Neregistrovaný)	24.04.2009 07:37:18