Pokoj pre živých i pre nebožtíkov

Slovensko, 19. 2. 2008 (Verejná správa 4/2008)

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý už vtedy, keď sa iba domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického štátu porušené jeho základné práva a slobody. Dokonca aj prostredníctvom niekoho iného, ak si netrúfa svoj problém riešiť sám.

Napríklad v mene svojej svokry takto požiadal verejného ochrancu práv o pomoc muž zo stredného Slovenska. Matka jeho manželky zdedila a preukázateľne vlastnila parcelu, na ktorej samospráva prevádzkovala obecný cintorín. Zriadili ho tam ešte pred približne polstoročím prenesením pozostatkov z pôvodného cintorína, ktorý v tom čase musel ustúpiť výstavbe vodného diela a s ním súvisiacich objektov. Stavebník na tomto mieste vykúpil parcely, respektíve vtedajším vlastníkom prideľoval náhradné pozemky. Majetkovo vysporiadať sa podarilo prevažnú časť plochy obecného cintorína. Zvyšok s rozlohou viac než 3200 štvorcových metrov, ktorého súčasťou bola aj spomínaná parcela, nevysporiadali zrejme len omylom – oznámila starostka obce verejnému ochrancovi práv, ktorý preveroval, ako to so zriadením obecného cintorína skutočne je. V súvislosti s týmto pietnym miestom sa totiž ocitla v nezávideniahodnej situácii nielen svokra podávateľa podnetu ako vlastníčka pozemku, s ktorým nemohla nakladať, ale aj obec, ktorá prevádzkovaním pohrebiska na cudzom pozemku evidentne porušovala základné právo svojich obyvateľov, zaručené ústavou.

Verejný ochranca práv uznal, že k zriadeniu a následnému prevádzkovaniu pohrebiska na nevysporiadanom pozemku nedošlo vinou súčasnej samosprávy. Starostku však upozornil, že očakáva doriešenie tohto problému v primeranej lehote, podľa možností, ale aj povinností obce a práv vlastníkov pozemkov tak, aby spor nemusel byť predmetom konania všeobecného súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ukončiť ho sa dá tromi spôsobmi, napísal starostke. Kúpnou zmluvou, nájomnou zmluvou alebo zámennou zmluvou. Všetky je možné uzavrieť len za predpokladu obojstranného konsenzu.

„Ak by k uzavretiu žiadnej z nich nedošlo“, informoval na druhej strane verejný ochranca práv podávateľa podnetu, „občianskoprávnymi prostriedkami, ktoré má vlastník pri ochrane svojho práva k dispozícii, sú dve vlastnícke žaloby: žaloba na vydanie veci a zapieracia žaloba, v ktorej žalobca požaduje zákaz (zdržanie sa) neoprávneného rušenia, ak trvá, pokračuje alebo ak hrozí jeho opakovanie v budúcnosti.“

V prípade, že by po rušivých zásahoch zostali následky, brániace výkonu vlastníckeho práva, súčasťou žaloby môže byť aj požiadavka odstrániť následky už vykonaných rušivých zásahov. Nebolo to však potrebné. Verejný ochranca práv prispel k tomu, že obec sa s vlastníkmi nevysporiadaných parciel dohodla. Vkladom do katastra nehnuteľností sa obecný cintorín stal obecným v pravom zmysle slova.

Nespoliehať sa len na iných

Vlastnícke právo je absolútne (platí proti všetkým), chránia ho tiež predpisy občianskeho, trestného či priestupkového práva. V občianskoprávnej rovine upravujú jeho ochranu okrem iných ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vlastníckych práv sa týkal i ďalší prípadov zo stredného Slovenska.

Majiteľ nehnuteľnosti nachádzajúcej sa mimo jeho bydliska verejnému ochrancovi práv napísal, že nečinnosťou mestskej polície nie je dostatočne zabezpečená ochrana tohto jeho vlastníctva. Patrí mu totiž pozemok, ktorý ako súčasť spoločného dvora využívajú na odstavenie vozidiel hlavne nájomcovia nebytových priestorov. Títo majú na odstavenie áut súhlas. Iní motoristi, ktorým takýto súhlas neposkytol, však na súkromnom dvore parkujú nelegálne. Občan v podnete tvrdil, že mestskú políciu písomne i osobne žiadal o zásah. Nedostal však žiadnu odpoveď a mestská polícia nevykonala ani kroky na zabezpečenie ochrany jeho majetku. Neoprávnené zásahy do jeho vlastníckeho práva teda stále trvajú.

Verejný ochranca práv po preskúmaní podnetu a vyžiadaní si stanovísk všetkých zainteresovaných strán zistil, že mestská polícia sťažujúceho si občana upozornila, aby si na príslušnom dopravnom inšpektoráte zabezpečil také dopravné značenie, ktoré by presne určilo, aké vozidlá môžu na jeho pozemku parkovať. Náčelník mestskej polície mu odporúčal postupovať spolu s vlastníkom susednej nehnuteľnosti, pretože pozemok je súčasťou spoločného dvora so spoločným právom prechodu a prejazdu.

Keď sa situácia nezmenila ani po označení, že ide o súkromný pozemok, obrátil sa majiteľ na štátnu políciu. Tá vec posúdila ako priestupok a postúpila ju príslušnému orgánu, ktorý ju odložil. Verejný ochranca práv podávateľa podnetu poučil, že nesúhlas s uznesením mal vyjadriť podaním riadneho opravného prostriedku, čo v zákonnej lehote zmeškal. Keďže pôsobnosť verejného ochrancu práv sa na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov a prokuratúru nevzťahuje, musel tento podnet odložiť. Uvedomoval si však, že pozemok zostáva voľne prístupný a k neoprávneným zásahom do vlastníctva môže dochádzať naďalej. Upozornil preto občana, že okrem právnej roviny má aj iné možnosti ochrany svojho majetku v podobe mechanických a fyzických prekážok zásahu do vlastníckeho práva, napríklad oplotenie pozemku, uzamykateľný vchod, bariéry, parkovacie zábrany a iné. Ich vhodnosť závisí od charakteru pozemku, spôsobu jeho užívania, a predovšetkým od zodpovedného prístupu majiteľa k svojmu vlastníctvu.

Späť