Colníctvo nie sú len kontrabandy

Slovensko, 18. 4. 2008 (Verejná správa 8/2008)

V nadväznosti na publikovanú analýzu o policajnej ochrane vonkajšej hranice schengenského priestoru zaraďujeme článok o poslaní a aktuálnych úlohách colnej správy, ktorá v posledných rokoch prechádza významnými štrukturálnymi i obsahovými zmenami. V očiach laickej verejnosti prevláda obraz o potieraní kontrabandu, ako o hlavnej náplni práce colníkov. Ich poslanie je však oveľa rozmernejšie i prínosnejšie, najmä ak si uvedomíme, že štátnu kasu napĺňajú z vyše polovice.

Územím dnešného Slovenska od pradávna viedli významné obchodné cesty. Už prvý štátny útvar našich predkov mal rozsiahle komerčné aktivity, o čom svedčí jeden z najstarších colných poriadkov – Raffelstettenský štatút z rokov 903 – 904. Ozrejmuje colnú prax veľkomoravských obchodníkov pri dovoze a vývoze tovaru, ktorú zabezpečovali traja vacarii – vykonávatelia súdnej právomoci a správcovia trhových a colných poplatkov. Počas existencie uhorského štátu bolo formou vnútorného cla mýto. Musel ho uhradiť každý, koho od poplatkov neoslobodil panovník. Štátne príjmy vtedy zabezpečovala sústava pohraničných mýt, známa ako tridsiatková sústava.

Po prvej svetovej vojne sa Rakúsko-Uhorsko rozdelilo na viaceré zvrchované krajiny, pričom vznikla i Československá republika. Systém colníctva sa v nej vyvíjal veľmi pomaly ako dôsledok dlhotrvajúceho dopadu predošlého štátneho usporiadania, chýbajúcich ustanovizní, absencie skúseností a zlej situácie v priemysle a hospodárstve. Pre obdobie prvej republiky boli charakteristické silné ochranárske opatrenia, ktoré mali ozdraviť vnútorný trh.

Medzníky k súčasnosti

Československá colná správa prevzala v roku 1953 model colného kódexu podľa sovietskeho vzoru. Colná legislatíva, rovnaká vo všetkých krajinách východného bloku, poskytovala vlády všeobecnú kontrolu nad zahraničným obchodom. Colnú správu začlenili pod ministerstvo zahraničného obchodu a jej činnosť podriadili zákonu č. 36/1953 Zb. Politicko-ekonomické zmeny za ďalších uplynulých dvadsať rokov potom zohľadňoval Colný zákon č. 44/1974 Zb., ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 1975.

Politický prevrat a nové usporiadanie po roku 1989 zmenili koncepciu colnej služby. Federálne ministerstvo zahraničného obchodu zaniklo a colnú správu zastrešilo federálne ministerstvo financií. Prvého januára 1993, v deň, kedy sa ČSFR rozdelila na dve nezávislé krajiny, vstúpil do platnosti nový colný zákon č. 618/1992 Z.z. Vznikla Ústredná colná správa Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva financií SR, zložená z Colného riaditeľstva SR so sídlom v Bratislave a regionálnych colných úradov.

Komerčné vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou rámcovala Dohoda o colnej únii, ktorú predstavitelia oboch vlád podpísali 29. októbra 1992. Slovensko vzápätí začalo pracovať na novej legislatíve, ktorá mala zodpovedať prioritám vývoja nezávislého štátu. Výsledkom tohto procesu bol zákon 180/1996 Z.z. Počas jeho platnosti naša krajina začala integračný proces nevyhnutný na vstup do Európskej únie. Popri mnohých iných úlohách musela do slovenskej colnej legislatívy implementovať aj ustanovenia colníctva, ktoré platia v Európskej únii.

Vstup Slovenska medzi krajiny európskeho spoločenstva bol historickým predelom. Popri celospoločenskom dosahu závažne ovplyvnil aj ekomomickú prax a v nej i daňový systém. Zásadnou zmenou bol aj prechod správy spotrebných daní z daňovej správy na colnú správu.

Pätnásť transformačných rokov

Koncom roka 2007 si slovenská colná správa pripomínala 15. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti zaznelo, že „vstup Slovenska do EÚ priniesol pre colné orgány významné zmeny kompetencií, vzájomných väzieb, foriem i úrovne koordinácie vykonávaných činností. Tieto zmeny zásadne ovplyvnili ich rozsah i obsah.“

Na vnútornej hranici spoločenstva sa prestali vykonávať colné kontroly a pre stovky colníkov bolo treba hľadať inú pracovnú náplň. Preto bolo nevyhnutné colnú správu znovu reformovať. V prvej etape reorganizácie zachovali všetkých 14 colných úradov, ale zrušili 110 pobočiek colných úradov. Početný stav colníkov sa znížil o 808 osôb, ale pre začlenenie správy spotrebných daní z daňových orgánov na colné orgány sa v colnej administratíve zvýšil stav civilných zamestnancov o 164.

V druhej etape sa zmenila vnútorná organizačná štruktúra Colného riaditeľstva SR i sieť colných úradov a ich organizačných zložiek. Počet colných úradov sa zredukoval na deväť. Bezprostredne riadia 62 colných pobočiek a 23 colných staníc.

Sformoval sa colný kriminálny úrad s jednotkou služobných zákrokov -   špecializovaným útvarom s celoštátnou pôsobnosťou. Je určený na riešenie najzávažnejších služobných zákrokov a na ochranu colníkov vykonávajúcich operatívno-pátraciu činnosť. Zasahuje proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti spojenej s nezákonným dovozom a vývozom tovaru, nebezpečných látok, drog a prekurzorov. Ročne vykoná okolo šesťdesiat akcií.

Pašerácke rekordy

Začiatkom februára tohto roka odhalili colníci a policajti najväčší drogový kontraband v histórii Slovenska – 163 kilogramov kokaínu za 1,6 miliardy korún! V prepravnom kontajneri, ktorý putoval loďou z Južnej Ameriky cez Hamburg do Európy, bolo aj tridsať kartónov so štyristo dvadsiatimi fľašami etiketovanými ako červené víno. V nich pašeráci drogu rozpustili a ukryli. Z tohto množstva by vyrobili okolo 546 000 uličných dávok kokaínu.

Spolupráca colníkov a policajtov priniesla nedávno aj odhalenie nelegálnej výrobne cigariet na Záhorí. Prípad vyvolal všeobecnú pozornosť, lebo pre mafiánov tu pracovali viacerí vietnamskí gastarbeitri v otrockých podmienkach. Pri akcii v Moravskom Svätom Jáne našli v areáli bývalého roľníckeho družstva dve kompletné cigaretové linky, zaistili 1,3 milióna kusov cigariet a vyše deväť ton tabaku. V súkromnej firme v Malackách súčasne objavili sklad na túto produkciu. Priamo pri nakladaní tovaru zadržali dvoch organizátorov kontrabandu. Dokopy zabavili bezmála päť miliónov cigariet a 9240 kilogramov tabaku. Únik na spotrebnej dani by pri tomto tabakovom biznise predstavoval 28 175 616 korún. Predbežná hodnota zaisteného zariadenia prevýšila niekoľko desiatok miliónov korún. Policajný vyšetrovateľ za túto trestnú činnosť obvinil tri osoby – štyridsiatnika z Plaveckého Štvrtka, päťdesiatnika z Bratislavy a tridsaťročného Vietnamca s trvalým pobytom v Českej republike.

V čiernej kronike by sme deň po dni mohli nájsť prípady, v ktorých sa hovorí o pašovaní cigariet – na podvozkoch vlakov, v linkových autobusoch, v špeciálne upravených skrýšach automobilov i v príručnej batožine tých, čo si zvykli profitovať na ekonomickej turistike. Tá je každodennou realitou na ukrajinsko-slovenskej hranici.

Pri odhaľovaní nelegálneho dovozu tabaku a cigariet colníci evidujú rozmanité nelegálne aktivity - fiktívne vývozy (bez colného konania), virtuálne tranzity, prepustenia tovaru do voľného obehu bez dostatočného overenia colného vyhlásenia, bez odobratia vzorky alebo zabezpečenia colného dlhu, kde sa využívajú rôzne falošné doklady a pečiatky. Ekonomiku štátu vážne poškodzuje predaj nelegálneho tabaku a tabakových výrobkov, činnosť nelegálnych výrobcov a pašovanie cigariet cez hranicu s Ukrajinou – ako to dokumentujú priložené tabuľky.

  Činnosť colnej správy však nespočíva len v pašeráckej agende. Colné orgány pozitívne hodnotia uplatňovanie novej legislatívy v oblasti správy spotrebnej dane z liehu a spotrebnej dane z tabakových výrobkov. To sa odzrkadlilo na náraste výberu týchto spotrebných daní, na čo vplýva stála prítomnosť správcu dane v daňových skladoch liehu, sprísnené podmienky na registráciu a evidenciu daňových subjektov i využívanie inštitútu zabezpečenia dane.

V minulom roku priniesla colná správa do štátneho rozpočtu vyše 126 miliárd korún, čo na jeho plnení predstavovalo takmer 51-percentný podiel. Priemerný mesačný odvod príjmov za colnú správu v roku 2007 dosiahol 10,5 miliardy korún. Na odvode dane z pridanej hodnoty predstavoval vyše 48 percent. Na spotrebných daniach prevýšil 108 percent. Na plnení príjmov spotrebnej dane sa podieľala najmä spotrebná daň z minerálnych olejov (33,98 miliardy Sk), daň z tabakových výrobkov (17,53 miliardy) a daň z liehu a liehovín (5,94 miliardy). Príjmy z cla dosiahli v minulom roku miliardu korún, pričom rozpočet na vlaňajší rok určil príjmy vo výške 723 miliónov korún. Skutočné plnenie za toto obdobie teda prekročilo plán o bezmála 40 percent. Ostatné príjmy (dovozná prirážka, pokuty a penále, iné nedaňové príjmy a ostatné príjmy) priniesli ďalších 69,8 milióna korún.

Príslušné útvary a zložky zabránili pátracou a kontrolnou činnosťou mnohým colným a daňovým únikom. Pri tabakových výrobkoch by predstavovali približne 111 miliónov korún, pri liehu 18 miliónov Sk a pri minerálnych olejoch asi 6 miliónov korún.

Aj preto mohla generálna riaditeľka Colného riaditeľstva SR Eleonóra Kročianová v príhovore na prahu tohto roka konštatovať, že colná správa vďaka všetkým svojim zamestnancom plnila v uplynulom období úlohy s vysokým nasadením. Jednoznačným preukázaním týchto slov sú čísla o odvodoch financií do štátneho rozpočtu, ktoré prekročili plánované ukazovatele aj výsledky z roku 2006. Ako zdôraznila, jednou z viacerých priorít bolo i zabezpečenie podmienok na vstup Slovenska do schengenského priestoru. Museli túto úlohu zvládnuť v limitovanom čase a kvalitne.

„Môžeme konštatovať, že napriek mnohým prekážkam, s ktorými sme sa vyrovnávali, bolo toto úsilie úspešné. Slovenská republika vstúpila do schengenského priestoru aj vďaka nášmu pričineniu,“ povedala E. Kročianová.

Emil SEMANCO

Späť