Pomocná ruka súdom, ale najmä občanom

Slovensko, 30. 5. 2008 (Verejná správa 11/2008)

Medzi pozoruhodné počiny, ktoré v poslednom období obohatili náš právny poriadok, patrí aj inštitút mediácie. Prijatím zákona č. 420/2004 Z. z. sa začal budovať systém spoluúčasti strán pri riešení sporov pod vedením mediátora. Myšlienka, ktorá má pomerne dlhú tradíciu predovšetkým v anglosaskom práve, sa tak začína ujímať aj v našom prostredí, sféru verejnej správy nevynímajúc.

Mediácia môže byť zaujímavým riešením vleklého problému nášho súdnictva, ktorým sú nenormálne dlhé lehoty, prieťahy, či enormná záťaž súdov. Štatistika tzv. štrasburgských platieb, v rámci ktorých sme od roku 2000 uhradili vyše dvadsať miliónov korún, napokon hovorí za všetko. Keby sme len časť tejto sumy investovali do informovanosti o systéme mimosúdneho riešenia sporov, určite by sa nám niekoľkokrát vrátila.

Mediácia spočíva v profesionálne vedenom riešení sporov medzi dvomi alebo viacerými sporiacimi sa stranami mimosúdnou cestou s pomocou sprostredkovateľa, čiže mediátora, ako tretej neutrálnej strany. V porovnaní so súdnym konaním, ktoré má svoje procesné zásady, je mediácia maximálne flexibilná a operatívna činnosť, v ktorejkoľvek fáze ju niektorý z účastníkov môže jednostranne ukončiť. Jej prostredníctvom možno riešiť všetky druhy konfliktov v ktoromkoľvek štádiu ich vývoja. Ďalšou výhodou mediácie je aktívna spoluúčasť strán pri hľadaní riešenia tak, aby sa zo súperiacich strán v postupne stávali strany spolupracujúce. Isteže, nie každý prípad je vhodný na mediačné riešenie, nemálo sporov je nevyhnutné riešiť súdnym rozhodnutím. Posúdiť, čo je v konkrétnom prípade vhodnejšie, to je tiež úloha mediátora, ale aj úloha sudcu.

Osvojovanie mediačných zručností

Veľké možnosti uplatnenia mediácie sú vo verejnej správe. Najmä kancelárie prvého kontaktu bývajú často zdrojom napätia medzi občanom na jednej strane a úradníkom, pracovníkom samosprávy či rôznych inštitúcií na druhej strane. Pritom väčšinu prípadov, ktoré neskôr ako sťažnosti na úradný postup začnú žiť vlastným životom a vyžadujú si stanoviská čoraz širšieho počtu pracovníkov a inštitúcií na rôznych úrovniach, by bolo možné riešiť už v zárodku. V prípade osvojenia si základnej abecedy komunikačných techník by pracovník prvého kontaktu už z prvých vonkajších prejavov občana, z jeho neverbálnej komunikácie, zo spôsobu prezentácie problému, dokázal odhadnúť budúceho sťažovateľa aj po psychologickej stránke, a podľa toho zvoliť spôsob komunikácie s ním. Samozrejme, nikto nemôže od týchto pracovníkov očakávať, aby sa dostali na úroveň profesionálnych mediátorov alebo psychológov, ktorí dokážu vzniknutú sociálnu situáciu bez zvyšku zvládnuť. Pôjde len o osvojenie si elementárnych mediačných zručností v podobe zvládania konfliktných situácii, ktoré by vytváraniu dobrej atmosféry na podobných pracoviskách mohli len pomôcť. Nehovoriac o pracoviskách zabezpečujúcich kontakty so sociálne slabšími občanmi, s cudzincami, staršími spoluobčanmi a podobne.

Nemenej dôležitá je i kvalita písomnej komunikácie, ktorá predchádza osobným stretnutiam. Úradný list popri tom, že právne perfektne informuje adresáta o určitej skutočnosti, má vždy aj svoju ľudskú stránku – zrozumiteľné vysvetlenie oznamovanej skutočnosti, dopovedanie niektorých faktov, osvetlenie širších súvislostí a tak ďalej. V tomto smere sa dostali najďalej škandinávske krajiny. Napríklad na centrálnom daňovom úrade v Štokholme pracuje na uvádzaní mediácie do praxe už piaty rok samostatné mediačné centrum.

Prvé lastovičky rozšírenia ponuky mediácie zo strany orgánov verejnej správy nachádzame už aj na Slovensku. Jednou z nich je napríklad mediačná poradňa, ktorá bola v máji 2007 vytvorená pri Mestskom úrade v Nitre. Postupne si do nej nachádzajú cestu občania, ktorí majú záujem oboznámiť sa s procesom mediácie, ale zároveň chcú pokračovať ako strany mediácie v sporových veciach. Služby mediačnej poradne občania využívajú z vlastnej iniciatívy, ale aj na základe informácií zo strany miestneho úradu. Vybraní pracovníci úradu disponujú základnými vedomosťami o použiteľnosti mediácie v rámci konkrétneho prípadu a služby mediačnej kancelárie im priamo odporučia. Podobné zámery majú aj na Mestskom úrade v Partizánskom, kde si od zriadenia mediačnej poradne veľa sľubujú predovšetkým pri riešení susedských a rodinných sporov, problémov s neplatičmi, ale chcú využiť mediáciu aj ako formu mimosúdneho riešenia sporov v rámci vlastnej organizácie.

Nedávno bol formou úvodnej informačnej brožúry odštartovaný projekt Slovenského inštitútu pre mediáciu so Združením miest a obcí Slovenska, ktorého cieľom je poskytnúť orgánom územnej samosprávy i miestnej štátnej správe informácie o použiteľnosti mediácie pri sporoch s občanmi, o jej dostupnosti a využití napríklad i prostredníctvom Centier právnej pomoci.

Načasovanie vstupu do sporu

Popri mimosúdnom riešení najrôznejších sporov medzi občanom a pracovníkmi samosprávy i štátnej správy sa mediácia začína presadzovať najmä v pracovnoprávnej oblasti. Okrem klasických konfliktov v podobe rôznych osobných animozít, ktoré dokážu prerásť až do nedostatočnej komunikácie na horizontálnej i vertikálnej úrovni, prichádzajú nové témy: mobbing, bossing či sexual harassment.

Personálny manažment vo verejnej správe ako aj v súkromných firmách si začal uvedomovať, že ich najdôležitejšou hodnotou nie je počítač, ale predovšetkým človek, ktorého poruchové správanie a negatívne emócie majú väčší vplyv na pracovné výsledky, ako povedzme výpadok techniky. Mediácia sa začína postupne presadzovať na každom pracovisku a orientuje sa najmä na konflikty osobného a medziľudského charakteru. Rieši problémy kolektívu ako spoločenstva s vlastnou, špecifickou organizačnou štruktúrou, mentálnymi a citovými väzbami. Cieľom mediácie na týchto pracoviskách je dosiahnuť stav, aby sa konflikt vyriešil k všeobecnej spokojnosti skôr, než bude eskalovať a zasahovať stále širší okruh ľudí. Preto je zvlášť dôležité, aby odborný vstup do konfliktu bol správne načasovaný. Teda aby bol iniciovaný v okamihu, kedy ešte nie sú pozície strán beznádejne zabarikádované. K pôvodne jednoznačne definovanému pracovnému konfliktu sa totiž neskôr začnú pridávať ďalšie a vznikne neprehľadný labyrint, v ktorom sa nezorientuje už nikto.

Použitie mediácie je v konečnom dôsledku výhodné nielen pre zamestnancov, ale aj pre riadiacich pracovníkov. Napríklad v Spojených štátoch amerických strávia manažéri súkromnej sféry až štvrtinu svojho pracovného času riešením konfliktov, ktoré vznikajú v ich vlastnej organizácii alebo firme.

Výzvou do budúcnosti môže byť podľa vzoru niektorých škandinávskych krajín vytvorenie funkcie ombudsmana, spolupracujúceho s mediačným centrom .

Okruh jeho pôsobnosti by mohol byť definovaný buď teritoriálne, napríklad podľa územných celkov, alebo podľa špecializácie v rámci ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy, samosprávy na rôznych stupňoch a tak ďalej. Aktivity ombudsmanov by mohli smerovať dovnútra týchto organizácii, na riešenie interných problémov, ale súčasne aj do oblasti vzťahov občan verzus úrad.

Lacnejší a rýchlejší postup

Použiteľnosť mediácie môžeme registrovať aj v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov rôznych organizácii, podnikov a združení založených a priamo riadených niektorou zložkou verejnej správy. Samozrejme, aj tu nastávajú spory a narušenia vzťahov, ktoré sú následne riešené obchodným alebo občianskym zákonníkom, respektíve inými právnymi predpismi a normami. Väčšina z týchto prípadov napokon končí na súde, ktorý meritórne rozhodne. Podľa Občianskeho súdneho poriadku a jeho § 99 by sa však súd mal vždy pokúsiť o zmier a môže účastníkom sporu odporučiť, aby využili mediáciu. Tá je v porovnaní so súdnym konaním (súdne poplatky a náklady na právne služby) asi o dve tretiny lacnejšia a podstatne rýchlejšia. V priemere sa dohoda zrealizuje na treťom stretnutí, čo môže byť do pätnásť dní odo dňa začatia mediačného konania.

Podpisom dobrej, vyváženej a jasnej dohody sa zároveň skončia návraty do minulosti a obe strany sa môžu zamerať na efektívnu spoluprácu do budúcnosti. Dobrá dohoda je výhrou alebo ak chcete ziskom pre obe strany. Mediačnú dohodu nemusí spisovať samotný mediátor. Strany si môžu prizvať vlastných právnych zástupcov či iné osoby, ktoré budú zároveň garantovať, že dohoda bude v súlade s platnými právnymi normami. Dodajme, že mediačná dohoda je pre všetkých zúčastnených právne záväzná. Na jej základe môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, respektíve ak je schválená vo forme zmieru pred súdom. Nech je v mediácií dosiahnuté akékoľvek rozhodnutie, musí obstáť pred zákonom.

František KUTLÍK

Späť