Realizácia obsahových vzťahov vo vete

Slovensko, 11. 6. 2008 (Verejná správa 12/2008)

Pred dvoma týždňami sme sledovali, ako istý myšlienkový obsah možno formálne vyjadriť v rámci siedmich syntaktických konštrukcií. Teraz k tomu dodávam, že napriek relatívnej identite obsahu informácie, ktorý nesú jednotlivé syntaktické formy, je medzi nimi predsa len istý sémantický a štylistický rozdiel. Tak napríklad tzv. kondenzované (zomknuté) konštrukcie sa ako typické využívajú v odborných textoch. V bežnom hovorom styku sa pociťujú ako príznakové, lebo sú náročné na vnímanie. Ak ich hovoriaci často používa, možno to hodnotiť ako výrazovú schválnosť, ako snahu upozorniť na seba aj jazykovou formou, byť aj vo svojom vyjadrovaní iným, výnimočným. Ide vlastne o podobnú silenú rečovú atraktívnosť, o akej sme hovorili v súvislosti s nefunkčné využívaním vychytených, módnych slov. Aby sme si túto myšlienku potvrdili, pozrime sa na konkrétnu vetu z literárnovedného textu:

Slovenské národné hnutie ako aktívny prejav formovania sa buržoázneho slovenského národa okrem prekážok, kladených do cesty jeho rozmachu nacionalistickými kruhmi maďarského národného hnutia, hatilo viacero prekážok, vyplývajúcich z jeho vnútornej situácie.

Uvedená konštrukcia je náročná na vnímanie. Viacčlenný zložitý myšlienkový obsah je v nej vyjadrený na ploche jednej jednoduchej vety. Obsahovým jadrom tejto výpovede je myšlienka Slovenské národné hnutie hatilo viacero prekážok. Je to však len faktická konštatácia, ktorá základne charakterizuje slovenské národné hnutie, a preto nutne potrebuje vecné doplnenie. A tak autor doplnil túto základnú informáciu o niektoré čiastkové fakty. Prvý. Slovenské národné hnutie bolo aktívnym prejavom formovania sa slovenského národa. Druhý. Jeho rozmach hatili vonkajšie prekážky, ktoré kládli nacionalistické kruhy maďarského národného hnutia. Tretí. Boli tu aj vnútorné prekážky, ktoré súviseli s vnútornou situáciou na Slovensku.

Tieto obsahy, ktoré myšlienkový základ doplňujú a prehlbujú, sa na jadrovú výpoveď upínajú ako sprievodné, a to vo forme vetných členov. Autor chápal tento myšlienkový komplex ako vzájomne podmienený a pevne spätý celok, a preto sa rozhodol, že ho vyjadrí v rámci jednej vety. Proti tomuto riešeniu nemožno nič namietať, hoci bežný čitateľ by mohol mať s jej významovou interpretáciou isté problémy. V analyzovanej veta sa totiž nachádza tridsaťjeden slov, čo vysoko prekračuje priemernú dĺžku slovenskej vety (desať slov). Keďže však ide o odborný výklad určený odborníkom a zo štýlového hľadiska o náučný štýl, náročná kondenzovaná (zhustená) konštrukcia je funkčne primeraná. V nasledujúcom texte totiž autor svoje vyjadrenie miestami trocha uvoľňuje. Naďalej síce využíva zložité jednoduché vety, no občas ich strieda s jednoduchými súvetiami i krátkymi jednoduchými vetami. Tak zabezpečuje výrazovú vyváženosť svojho textu.

Mohli by sme si položiť otázku, čo autora oprávňovalo použiť takúto komplikovanú syntaktickú formu, ktorá nesie zložitý obsah. Možno hovoriť aspoň o troch dôvodoch, ktoré jeho riešenie opodstatňujú.

Prvý. Je to úvodná veta rozsiahlejšieho textu, v ktorom sa naznačená problematika detailne rozvádza. Takto vlastne predznamenal, čomu sa bude podrobnejšie venovať. Druhý. Preto potreboval, aby sa čitateľ pri tejto vete pristavil, aby venoval pozornosť jednotlivým čiastkovým obsahovým zložkám a aby si tak uvedomil základné obsahovo-tematické zameranie textu. Tretí dôvod súvisí s prechádzajúcimi. Je to pre čitateľa – odborníka aj stimul, aby sa rozhodol, či ide o problematiku, ktorá je preňho zaujímavá, a či sa tomuto textu má venovať.

Ak by však šlo o populárno-náučný text alebo publicistickú úvahu, analyzovaný myšlienkový obsah by sa musel vyjadriť formálne jednoduchšie. Ponúka sa pritom viacero riešení. Zakaždým by sa žiadalo tento obsah rozložiť a jeho čiastkové (sprievodné) zložky „povýšiť“, uložiť ich na ploche jednoduchej vety alebo jednoduchého súvetia. Z viacerých možností uvediem bez ich hodnotenia aspoň dve:

1. Slovenské národné hnutie bolo aktívnym prejavom formovania sa slovenského buržoázneho národa. Hatilo ho však viacero prekážok. Boli to jednak prekážky, ktoré do cesty jeho rozmachu kládli nacionalistické kruhy maďarského národného hnutia. Viaceré prekážky súviseli s jeho vnútornou situáciou.

2. Slovenské národné hnutie ako aktívny prejav formovania sa slovenského národa hatilo viacero prekážok. Popri prekážkach, ktoré do cesty jeho rozmachu kládli nacionalistické kruhy maďarského národného hnutia, to boli viaceré prekážky, ktoré vyplývali z jeho vnútornej situácie.

3. Slovenské národné hnutie, ktoré bolo aktívnym prejavom formovania sa slovenského národa, hatilo viacero prekážok. Boli to jednak prekážky, ktoré do cesty jeho rozmachu kládli nacionalistické kruhy maďarského národného hnutia, a jednak prekážky, ktoré súviseli s jeho vnútornou situáciou.

Ako vidieť, na formálnu realizáciu istého obsahu nám syntax ponúka viacero možností. Ide len o to, aby sme o možných syntaktických konštrukciách vedeli a aby sme ich dokázali využiť a funkčne varírovať (striedať). Jednak podľa individuálneho cieľa a zámeru a jednak vzhľadom na štýlový a žánrový charakter nášho textu. Popri lexikálnej synonymii je teda bohatá aj syntaktická synonymia. K tejto závažnej jazykovej a textovej problematike sa preto ešte vrátime.

Ján FINDRA

Späť