Desaťročia

Slovensko, 24. 6. 2008 (Verejná správa 13/2008)

Keď človek sleduje scénu slovenského verejného života, nadobudne pocit, že sa pred takmer dvoma desaťročiami odrazu zastavil čas. Už dvadsať rokov je hlavným problémom u nás sa obnovujúceho kapitalizmu predchádzajúcich štyridsať rokov odlišnej spoločensko-ekonomickej formácie. Podľa elementárnej logiky by dlhé roky pôsobenia neviditeľných rúk trhu dávno mali prekonať minimálne polovicu ťažkostí, nahromadených niekdajšou érou, ale súčasná propaganda očividne s logikou nijako nesúvisí.

Pripomeňme si, že existencia legendárnej prvej Československej republiky trvala len dvadsať rokov. Bola to vari éra vyhovárania sa na tisíc rokov monarchistickej totality, alebo dvadsať rokov dosahovania spoločenských, hospodárskych a kultúrnych úspechov?

Ak si odložíme čierno-bielu optiku odporcov socializmu, zbadáme aj preukázateľný kvalitatívny vývoj, ktorý zásadne oddeľuje stav spoločnosti v rozpätí rokov 1948 až 1968. Ak nie sme postihnutý slepotou aspoň na jedno oko, neuniknú nám ani pozoruhodné sociálne vymoženosti, ekonomické výsledky a duchovné výkony, ktoré vznikli v zložitých podmienkach Československa okupovaného Sovietskou armádou od augusta 1968 do novembra 1989, keď na vrchole mocenskej pyramídy balansoval niekdajší politický väzeň z obdobia stalinizmu Gustáv Husák.

A ak sa nevzdáme logického uvažovania, tak si pripomenieme aj fakt, že stredná a východná Európa, vrátane Československa, sa dostala do sféry bezpečnostných záujmov Sovietskeho zväzu na základe dohôd najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície o povojnovom usporiadaní. Takže Ústav pamäti národa by mal konečne obrátiť pozornosť správnym smerom a začať hľadať pôvodcov totalitných režimov v príslušných centrálach Berlína, Washingtonu, Londýna, Paríža a Moskvy.

Pavol JANÍK

Späť