Meškajúce rozhodnutia inštitúcií

Slovensko, 3. 9. 2008 (Verejná správa 18/2008)

Oslovila nás občianka z Trenčianskeho kraja. Jej manžel, čiastočný invalid, sa po operácii chrbtice rozhodol, že bude dobrovoľne nezamestnaný. Krátko potom však prekonal veľmi ťažkú mozgovú príhodu s trvalými následkami. Hneď po manželovom prepustení z nemocnice v jeho mene požiadala o zvýšenie dôchodku. „Doložili sme lekársku správu a všetko, čo Sociálna poisťovňa potrebovala,“ napísala verejnému ochrancovi práv. Keď žiadosť približne po trištvrte roku od podania v Sociálnej poisťovni najskôr telefonicky a potom aj písomne urgovala, dozvedela sa len to, že všetko je v štádiu zisťovania. Finančná situácia jej rodiny sa medzitým zhoršovala. Tri deti, z nich dvaja vysokoškoláci, a drahé lieky pre manžela prinútili ženu hľadať pomoc tam, kde ju neodmietnu. Po ďalšom márnom čakaní nám napísala: „Prosím Vás, poraďte mi, na koho sa obrátiť. Je normálne, aby rok trvalo zvyšovanie dôchodku?“

V záujme objektívneho posúdenia veci sme požiadal o stanovisko generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Po jeho preštudovaní sme občianku informovali, že nečinnosťou Sociálnej poisťovne bolo porušené základné právo jej manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. K oneskorenému vydaniu rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok manžela došlo kvôli zisťovania obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov u jednotlivých zamestnávateľov a najmä nepriaznivou pracovnou situáciou, do ktorej sa Sociálna poisťovňa dostala po prijatí novely zákona reagujúcej na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia paragrafu 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú však organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť o dôchodkových dávkach najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. V tomto prípade Sociálna poisťovňa lehoty nedodržala a teda v súlade so zákonom nepostupovala. Zainteresovanie verejného ochrancu práv však rozhodovanie o priznaní invalidného dôchodku nakoniec urýchlilo.

Zánikom manželstva dochádza aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. „Delenie“ spoločného majetku pre neochotu dvoch kedysi blízkych ľudí nájsť dohodu býva často tvrdým orieškom aj pre súdy. Pridlhé sa zdalo konanie súdu v tejto veci aj rozvedenej matke dvoch synov z východného Slovenska. Informovala nás, že bývalý manžel ju i deti týral a neprispieval na domácnosť. Napriek tomu po rozvode ju žiada o doplatok 300 tisíc korún na byt, ktorý dostala od svojho zamestnávateľa. Bývalá manželka namietala, že od ohodnotenia bytu súdnym znalcom sudkyňa približne rok nekonala. Na poslednom pojednávaní nariadila vypracovanie nového znaleckého posudku, lebo cena bytu stanovená predchádzajúcim znalcom sa jej zdala nízka. Žena nadobudla dojem, že celé doterajšie konanie sa viedlo v prospech jej bývalého manžela a preto požiadala o zmenu sudkyne.

Na základe písomného stanoviska predsedu okresného súdu a po komplexnom preskúmaní podnetu sme dospeli k záveru, že dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť, že išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vyznačujúce sa istým stupňom zložitosti s nárokom na dlhšie prejednávanie a rozhodovanie. K predĺženiu však prispeli aj samotní účastníci konania. A to tým, že sa na pojednávaniach s ospravedlnením i bez neho dva razy nezúčastnili. Aj námietka zaujatosti sudkyne konanie predĺži, pretože o nej bude rozhodovať krajský súd. Dĺžku súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, rovnako prieťahy, ktoré sú dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkov konania, nemajú však povahu zbytočných prieťahov. Znaky nečinnosti v konaní, respektíve nedostatočnej aktivity súdu vykazujú iba dve obdobia: prvé v dĺžke štyri a pol mesiaca od odročenia pojednávania na neurčito za účelom znaleckého dokazovania a druhé v trvaní vyše 8 mesiacov, týkajúce sa znaleckého dokazovania a vydania uznesenia o zmene znalca. Samotný súd prispel k predĺženiu konania tým, že sa nedostatočne efektívne a rýchlo vyporiadal s nečinnosťou prvého znalca, čím odsunul vypracovanie posudku novoustanoveným znalcom.

V tejto súvislosti sme upozornili, že stav právnej neistoty sa odstráni až vydaním právoplatného rozhodnutia súdu. Predsedu okresného súdu sme preto požiadali, aby po rozhodnutí krajského súdu o námietke zaujatosti sudkyne dohliadol na plynulosť konania, aby ďalej bola vec prejednávaná a rozhodnutá v primeraných lehotách.

Späť