Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 3. 9. 2008 (Verejná správa 18/2008)

Prezident Rakúskej republiky Heinz Fischer si spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom v mestskej časti Devín pripomenuli tragické udalosti, keď pred štyridsiatimi rokmi spojenecké vojská Varšavskej zmluvy okupovali Československo a nadlho tak utlmili demokratizačný proces. Obaja prezidenti si tiež uctili pamiatku mužov a žien usmrtených na hraniciach vtedajšej Československej socialistickej republiky pri pokuse o útek v rokoch 1945 – 1989, ako aj osôb násilne vyhnaných zo svojej vlasti položením vencov k pamätníku Brána slobody pod devínskym hradom. Obaja najvyšší predstavitelia si pri tejto príležitosti uctili aj pamiatku Alexandra Dubčeka položením vencov k jeho buste pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky.

Heinz Fischer v príhovore zdôraznil osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorý sa aj vo svete stal symbolom zápasu za slobodu a demokraciu. „Bol symbolom myšlienok a cieľov, ktoré boli dôležité pre veľmi veľa ľudí.“ Rakúsky prezident uviedol, že režim, ktorý u nás nastal po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, zahraničie označilo za tankový komunizmus. Násilný čin v konečnom dôsledku znamenal pre jeho osnovateľov prehru. Udalosti v roku 1968 prispeli k udalostiam v roku 1989. Heinz Fischer ďalej povedal, že našou úlohou v budúcich rokoch bude ďalej rozvíjať možnosti európskej spolupráce a dávať príklad mierového riešenia akýchkoľvek vzniknutých konfliktov.

Ivan Gašparovič obdobie augustových a poaugustových udalostí z roku 1968 označil za jedno z najhorších období v histórii Slovákov a Čechov. Zdôraznil význam návštevy rakúskeho prezidenta, pretože práve Rakúsko otvorilo závory na hraniciach pre ľudí, ktorí v Československu nevideli svoju perspektívu. „Tieto dni nie sú iba pripomienkou tých, ktorí zahynuli, ale sú pripomienkou všetkých ľudí, ktorí bojovali za to, aby Československo bolo slobodné,“ uviedol prezident. Vyjadril poľutovanie nad tým, že sa dnes veľakrát spochybňujú zásluhy ľudí, ktorí v pohnutých časoch vzali na svoje plecia obrovskú zodpovednosť nielen politickú, ale aj občiansku. Rok 1968 ukázal, že tanky a vojsko nikdy neprinášajú slobodu. Nebudú ju prinášať ani v 21. storočí. Kým nebude platiť, že sloboda sa musí rešpektovať, budeme mať pred sebou ešte veľa ťažkých chvíľ, povedal. V závere príhovoru apeloval na to, že je neustále treba robiť všetko, aby nám nikto nemohol siahnuť na slobodu.

Pri príležitosti 40. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si položením vencov na Šafárikovom námestí uctil pamiatku obetí augustovej intervencie aj český prezident Václav Klaus. Spolu s Ivanom Gašparovičom vzdali úctu Danke Košanovej, Stanislavovi Sivákovi a kapitánovi Jánovi Holíkovi pri pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského.

Podľa Ivana Gašparoviča bola vojenská invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa spoločnou tragédiou Čechov a Slovákov: „Je to čierna časť našej spoločnej histórie. Ak tanky prídu, tak zvyknú zostať, a to už nie je sloboda, keď niekto niekomu diktuje. Obyčajní ľudia nemohli uveriť tomu, že do prosperujúcej krajiny s dobrou ekonomikou vstúpili vojská piatich krajín, aby v nej zostali ďalších dvadsať rokov. No aj napriek tomu prejavili veľkú odvahu a odhodlanie“. Náš najvyšší predstaviteľ na záver pripomenul, že aj keď Česká republika a Slovenská republika sú dva samostatné štáty, ich budúcnosť ako členov Európskej únie je spoločná.

„Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa 21. augusta 1968 bol definitívnym začiatkom konca komunizmu,“ uviedol český prezident. Obdobie pred dňom intervencie označil za celonárodnú túžbu zmeniť nezmyselný, absurdný, neefektívny a totalitárny režim komunistickej strany. Prezidenti si prezreli aj výstavu fotografií Ladislava Bielika venovanú augustovým udalostiam roku 1968.

V predvečer storočnice Slovenského Orla odštartovala z nádvoria Prezidentského paláca cyklopúť kresťanských športovcov, ktorí sa vydali na 1400-kilometrovú trasu z Bratislavy do Ríma. P redseda Slovenského Orla Jozef Gálik uviedol, že chcú pozdraviť Benedikta XVI. a zároveň mu tlmočiť posolstvo športu ako pastoračnej a duchovnej výzvy. Vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič vyzdvihol myšlienku cyklopúte. Ocenil, že veľkú skupinu športovcov predstavujú mladí ľudia, ktorí sa odhodlali vykonať taký kus cesty, aby pozdravili pápeža. Účastníkom podujatia zaželal, aby priniesli do Vatikánu ducha slovenského národa. „Národa, ktorý má za sebou veľmi bohatú históriu i v cirkevnom živote, históriu viery. Slovensko sa prezentovalo aj v ostatnom období, keď bojovalo za svoju samostatnosť ako národ, ktorý je zrelý, ktorý si uchoval svoju kresťanskú vieru, jazyk i svoje územie,“ povedal. Vyslovil želanie, aby mladí cyklisti prišli naspäť naplnení duchom spoločnosti, ktorá má svoje zásady, princípy, ktoré nás majú udržiavať pri dobrom a prospešnom živote teraz i v budúcnosti.

Ivan Gašparovič v rámci ústavných povinnosti prijal demisiu ministra životného prostredia Jaroslava Izáka a na tento post vymenoval Jána Chrbeta. Na návrh predsedu vlády Roberta Fica odvolal ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú a vymenoval Stanislava Becíka.

Prezident Slovenskej republiky konštatoval, že z hľadiska budovania štátu je odvolávanie ministrov normálnym javom. Novovymenovaným ministrom zaželal, aby v rezortoch našli správnych a fundovaných spolupracovníkov. Aby dali na rady takých poradcov, ktorí sú odborne vyspelí, a ich rozhodnutia nech smerujú v prospech rezortov i občanov.

Späť