Skromnosť nemusí brániť veľkým túžbam

Slovensko, 18. 9. 2008 (Verejná správa 19/2008)

V jednom kľukatom údolí podhoria Štiavnických vrchov, na potoku Teplá leží kúpeľná obec Sklené Teplice. Keď ňou prejdete, nedýchne na vás približne šesťstoročná história, lebo pamiatky na ňu rozhlodal čas. Málokto vie, že sa zapísala do dejín slovenskej prírodovedy a techniky.

Približne v roku 1350 tu založili skláreň. Nie na výrobu elegantného stolového a ozdobného skla, ale na produkciu chemického skla, ktorým hutníci zisťovali obsah zlata a striebra v rude vyťaženej v blízkej Banskej Štiavnici. Skláreň v sedemnástom storočí vystriedala huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro pomocou olova. Túto technológiu vystriedala v roku 1786 iná, amalgamačná, s použitím ortuti. Významným prírodovedcom a technikom ju predstavil jej tvorca Ignác Born. Pri tej príležitosti sa v Sklených Tepliciach konal medzinárodný kongres prírodovedcov, bola založená medzinárodná vedecká spoločnosť a táto spoločnosť vydávala medzinárodný vedecký časopis. Boli to tri svetové prvenstvá. Vedenie spoločnosti sa po čase presťahovalo z banskoštiavnického prostredia do nemeckého Zellerfeldu. Sklenotepličanom tak zostal v rukách už len jeden tromf – termálna minerálna voda. Na nej sa zakladá ich dnešný optimizmus.

Nová šanca

„Pred tromi – štyrmi rokmi sme mali príliš veľkú nezamestnanosť – skoro tridsaťpercentnú,“ spomína dnes už s úľavou starosta Ing. Ľubomír Meliš. „Kúpele riešili problém zadlženosti. Mali sme šťastie, že nešli do konkurzu, ale vlastnícke pomery sa zmenili na báze vyrovnania. Noví majitelia veľa investovali do rekonštrukcie a modernizácie, čo vidno na kúpeľoch, aj na centre obce. Rozvoj sa odrazil vo výraznom poklese nezamestnanosti – je nižšia ako desať percent. Zo 435 obyvateľov obce 57 našlo zamestnanie v kúpeľoch.. Poviem otvorene – každý, kto chce robiť, teraz už robí.“

Kým pohronské priemyselné podniky prosperovali a zamestnávali tisícky ľudí, kúpeľnícke profesie neboli zvlášť príťažlivé. Keď však po roku 1989 začali padať jeden za druhým, dobre padli aj skromné zárobky v kúpeľoch. Tie už vybŕdli z útlmu a s novým manažmentom vyrazili do sveta. Ing. Iveta Šatková vedie marketing a s hrdosťou popisuje obrat v posledných rokoch: „Pred štyrmi rokmi, keď sme po prvý raz prišli na veľtrh cestovného ruchu, mnohí sa čudovali, na čo nám je vlastný stánok a čo vlastne chceme predávať. Však sme o vás už dlho nepočuli... Mali sme len jednu odpoveď: Ešte o nás počuť budete! A je to tak. Tri roky sme odstraňovali havarijné stavy, teraz už modernizujeme budovy, zdokonaľujeme ich vybavenie, inovujeme technické zariadenia, upravujeme parkové priestory. Ľudia sa k nám radi vracajú. Oceňujú každú novinku, s ktorou ich privítame. A my sa tešíme, že máme stále plno.“

Starosta si s manažmentom kúpeľov dobre rozumie. „Naše vzťahy sú dobré,“ nadviazala na starostovu spokojnosť Iveta Šatková. „Spoločne plánujeme všetky akcie v obci, ktoré sa týkajú aj kúpeľov, napríklad prekládku cesty, vybavenie verejného kúpaliska. Zúčastnili sme sa aj na tvorbe plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Pozývajú nás na zasadnutia obecného zastupiteľstva, preto vieme, čo sa pripravuje, aké problémy sa riešia. Radi by sme boli, keby sa samospráve podarilo zriadiť také služby ako je kaderníctvo, manikúra, pedikúra, ktoré by naši klienti určite privítali. Živnostníci by sa na nich uživili.“

Ako reagovala na kúpeľnícky rozvoj obec? „Predovšetkým ubytovaním na súkromí,“ hovorí starosta. „Občania otvorili svoje rodinné domy hosťom, lebo zistili, že sa dá zarábať i takto. Niekoľkonásobne sa zvýšil počet kúpeľných hostí a to sa odrazilo vo vyššej kúpnej sile a vyššom dopyte po tovare a službách. Staršie prevádzky zvýšili svoj obrat a pribudli nové, hoci sezónnosť v obchode a službách do istej miery brzdí podnikateľskú iniciatívu.“

Ubytovatelia na súkromí si museli zvykať na odvádzanie štvrťročnej dane z ubytovania. Kde sa dalo, zopár hostí odtajili s tým, že išlo o rodinu alebo známych. Každý síce vedie knihu ubytovaných, ale kto ju dokáže pravidelne kontrolovať a porovnávať so skutočným stavom? A tak obecný úrad apeluje na svedomie občanov. Vysvetľuje im, že pobyt každého hosťa je spojený s nejakými výdavkami obce – na údržbu a opravu miestnych komunikácií, na odvoz odpadu, na odber vody. Pätnásť korún na osobu a deň – to naozaj nie je veľa.

Oprášené sny a plány

Keď je práca, sú aj zárobky, a keď sa pominie zápas o každodenné prežitie, oprašujú sa staré sny a túžby. Prosperita obce sa najskôr prejaví v stavbe rodinných domov a v zakladaní rodín. V Sklených Tepliciach však narazili na niekoľko prekážok.

„Každý chce bývať vo svojom a nie každý má na stavbu rodinného domu,“ hovorí o jednej z nich Ľubomír Meliš. „Okrem toho sú problémy so stavebnými pozemkami. Obec ich jednoducho nemá a nemá ani peniaze, aby ich mohla od majiteľov odkúpiť. Ďalej treba na ne priviesť inžinierske siete, a to je ďalší veľký problém. Navyše sme kúpeľnou obcou a vo vnútornom kúpeľnom území nesmieme stavať ani rodinné domy, ani nájomné byty. Rozvíjajúce sa kúpele pritiahli záujem solventných klientov. Stali sme sa atraktívnym rekreačným sídlom aj s ohľadom na blízku horskú turistiku a lyžiarske terény. Zámožní záujemcovia sú ochotní zaplatiť oveľa viac, ako si my môžeme dovoliť z nášho skromného obecného rozpočtu.“

Sklené Teplice majú problém s kanalizáciou a dodávkami pitnej vody a elektriny. To je aj najvážnejšia prekážka ďalšieho rozvoja a hatí to i zámery kúpeľníkov. Obec má už dávno zakreslenú potrebnú infraštruktúru na svojom územnom pláne, ale ani vodárenská spoločnosť, ani distribútor elektriny akosi nemá chuť ju vybudovať. Obec má zdroje pitnej vody, ale rozvody obhospodaruje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. Pre tú by nemal byť problém vybudovať dva vodojemy s kapacitou dvesto metrov kubických pitnej vody. Tvári sa však nevšímavo a ľahostajne, práve tak aj ku každému návrhu vybudovať v obci kanalizáciu, ktorá by chránila pramene termálnej minerálnej vody pred znečistením.

Keď nebolo práce, ľudia nemali chuť zakladať, ani rozširovať svoje rodiny. To sa prejavilo na nízkej pôrodnosti a následne aj na osude školy. Keď starostlivosť o ňu padla na obecnú samosprávu, starosta prežíval ťažké dni. Pridružili sa nové normatívy a citeľný populačný pokles.

„Zasiahlo ma to ešte v minulom volebnom období, mojom prvom, keď som musel s ťažkým srdcom prepúšťať skúsených, osvedčených pedagógov a nevedel som im nájsť nijaké primerané náhradné zamestnanie,“ spomína starosta. „Skracovali sa úväzky tým, čo zostali. Bolo to peklo, lebo sme to robili ľuďom, ktorí tu s nami žili, ktorých sme dobre poznali, každý deň sa s nimi stretávali. Vysvetlil som im to jednoducho – buď spravíme takúto redukčnú zmenu, ktorá je síce tvrdá a bolí, alebo sa budeme ešte istý čas tváriť, že sa nič nedeje, a o tri mesiace zanikne celá škola. Teraz tu máme málotriedku so štyrmi ročníkmi prvého stupňa a pri nej materskú školu. Mali sme dvanásť žiačikov a teraz budeme raritou, lebo sú len štyria. Bude sa im venovať jedna učiteľka. V materskej škole však máme zálohu - osemnásť detí a to je aj prísľub pre školu.“

Spoločne v oddychu a zábave

Občania sa majú lepšie a to sa prejavuje vo väčšom záujme o verejné veci, o rôzne koníčky, voľnočasové aktivity, o zábavu. Kto sa rád druží so susedmi, ten aj teraz príde na obecné podujatie, ostatní sa prizerajú a točia sa len okolo svojich domov, gazdovstiev a záhradok. S prispením Úradu vlády SR vybudovali v Sklených Tepliciach multifunkčné ihrisko. „Boli aj neprajníci, ktorí nám vyčítali, na čo nám bude, kto tam bude chodiť,“ spokojne sa smeje starosta. „Teraz je v plnej permanencii. Najviac ho využívajú deti, ale ani štyridsiatnici - päťdesiatnici nemajú problém vybehnúť si zahrať futbal. Populárne sú zápasy ženatých so slobodnými. Ale máme aj poctivých amatérov v okresnej futbalovej súťaži. Vždy majú vďačných divákov, ktorí to považujú za spoločenskú udalosť patriacu k nedeľnej pohode.“

V obci si pripomínajú tradičné sviatky, ktoré sršia tou kultúrou – Medzinárodný deň žien, Deň matiek, Medzinárodný deň detí. „Máme usilovných náruživých dobrovoľných hasičov, hoci zo zákona ich nemusíme mať,“ predstavuje starosta aktívnych organizátorov spoločenského života v obci. „Sú užitoční tým, že robia protipožiarne preventívne prehliadky v obci. Starajú sa o svoju techniku, poctivo cvičia i na súťaže chodia. O ich verejné podujatia je vždy záujem. Možno aj preto sa oheň našej obci, chvalabohu, vyhýba. Veľmi agilný je záhradkársky spolok, ktorý pravidelne organizuje výstavy vypestovaných plodov. Niekedy na nich vidno rekordné exempláre zeleniny a ovocia.“

Sklené Teplice majú príťažlivú tvár od jari do jesene. Tie premeny sú najfarebnejšie v kúpeľnom parku a v domových záhradkách. „My by sme sa tu obišli aj bez zimy,“ poznamenal starosta Ing. Ľubomír Meliš. „Tá tu nie je atraktívna. Nie sme v takej nadmorskej výške, aby sme boli zaujímaví pre lyžiarov, ale veľa si sľubujeme od Skicentra, ktoré sa má vybudovať na Štiavnicku. Odtiaľ by nemal byť problém odbehnúť k nám okúpať sa v teplej minerálne vode a vymasírovať si telo. Pre mnohých hostí je to rarita, lebo sedia v teplej vode, z ktorej stúpa para do mrazivého ovzdušia a všade okolo je sneh. To by nám v zime pomohlo.“

Obecná samospráva i kúpeľný manažment sa držia pri zemi, ale netaja sa vyššími ambíciami. Skromnosť predsa nebráni túžiť po lepšom a príjemnejšom živote. Tak to robili ich predkovia a tak to, verme, budú robiť aj ich potomkovia.

Peter KRÚTKY

Späť