Ťažká prehra českej pravice v krajoch

Slovensko, 27. 10. 2008 (Verejná správa 22/2008)

Krajské voľby v Českej republike sa skončili katastrofou pre vládnu Občiansku demokratickú stranu na čele s predsedom strany a premiérom Mirkom Topolánkom.

„Je to daň za vládnutie,“ komentoval výsledky samotný líder, čím v podstate priznal, že za posledné dva roky, čo je pri moci, urobil ako šéf exekutívy minimum na posilnenie upadajúceho postavenia a vplyvu jeho strany v krajoch.

Až doteraz mala Občianska demokratická strana na čele krajov dvanásť svojich hajtmanov z celkových trinástich. Po zdrvujúcom volebnom fiasku v komunálnych voľbách sa karty totálne obrátili. Vládne kormidlo na krajskej úrovni v absolútnej väčšine dostala do svojich rúk opozičná Česká strana sociálnodemokratická bývalého premiéra Jiřího Paroubka. S drvivou porážkou na komunálnej úrovni sa musia vyrovnať aj dve ďalšie koaličné strany – KDU-ČSĽ a Strana zelených, ktorá v plebiscite prepadla úplne. Naopak, volebné zisky si po dlhšom čase znovu pripisujú komunisti. Senátne voľby podobný vplyv na českú politickú scénu nemajú, pretože sa ukázalo, že Senát je pre Česko dosť zbytočnou inštitúciou.

Kým predseda vlády a ODS tvrdí, že prehra občianskych demokratov je daňou za vládnutie, čím ťažko obháji aj vlastné politické zlyhanie, jeho prvý podpredseda Pavel Bém, ktorý je zároveň primátorom Prahy, výsledok krajského merania politických síl reálne označil za oveľa čiernejší, než boli najhoršie predstavy o volebnom výsledku a prirovnal ho k biblickému Armagedonu. Jemu osobne volebný neúspech ODS v podstate nahráva a zapadá do taktiky, pretože už dlhší čas túži po kresle šéfa strany. Keďže krajské voľby Topolánkovu pozíciu poriadne oslabili, jeho vyhliadky na personálnu výmenu v predsedníckom kresle značne vzrástli. Problém je však v tom, že ak by Topolánek pre mizerný výsledok v krajskom zápase padol a stratil by podporu vlastnej strany v straníckej funkcii, musel by odstúpiť aj z premiérskeho postu. A to by v Čechách znamenalo predčasné parlametné voľby, do ktorých by už ODS išla podľa všetkého na čele práve s Pavlom Bémom. Občianski demokrati by takýmto postupom nepriamo pomohli víťaznému šéfovi sociálnych demokratov Jiřímu Paroubkovi, ktorý výsledok krajských volieb hodnotí ako dôležitý faktor a dôvod na vyslovenie nedôvery celej vláde.

Český premiér sa však z najvyššej výkonnej vládnej funkcie nezberá. Ako argument uvádza kvalitnú prípravu Českej republiky na januárové prevzatie polročného predsedníctva v Európskej únii od Francúzska. Ide o veľmi významné medzinárodné politické poslanie. Ak by Česko predsedníckou koordináciou pomohlo Európskej únii ako celku dostať sa postupne z terajšej ťažkej finančnej krízy vyvolanej krachom hypotekárnych úverov v Spojených štátoch amerických, je zrejmé, že by si Topolánek posilnil pozíciu aj doma. Hlavný politický rival Jiří Paroubek si však z možnosti, že by premiér po tvrdej prehre v krajoch padol, ťažkú hlavu nerobí. Skôr naopak. Verejne proklamuje, že predsedníctvu Českej republiky v Európskej únii možný pád Topolánka nijako neuškodí. V takom prípade navrhuje okamžité vytvorenie takzvanej úradníckej vlády, ktorá by viedla krajinu až do predčasných parlamentných volieb. A rovnako by alternovala aj v predsedníckej pozícii európskeho spoločenstva.

Prečo vlastne občianski demokrati na krajskej úrovni prehrali? Odpoveď nie je zložitá. Ich predseda sa nazdával, že ak bude na najvyššej úrovni presadzovať ohlásené reformy, v rámci ktorých začali Česi trebárs platiť za niektoré zdravotné služby – jeho vládnutiu to nijako neuškodí. Nepochopil, že od predchádzajúcich krajských volieb sa za štyri roky české kraje vyvinuli do novej, mocnejšej a svojim spôsobom aj autómnejšej podoby a získali pomerne silnú nezávislosť na ústrednej vláde. Svoju emancipačnú pozíciu si budú ešte viac upevňovať vzhľadom na ohlásený prísun prostriedkov z eurofondov práve do krajov. Navyše treba dodať, že viacerí lojálni hajtmani nevysielali svojmu šéfovi dostatočne zruzumiteľné signály o situácii v jednotlivých krajoch. A tak sa stalo, že v Českej republike sa sformovali dve politické línie. Jednou je línia takzvanej veľkej, teda ústrednej politiky, a druhou „malá“ – krajská. Práve tá menšia ukázala teraz svoju silu, dokonca prevalcovala tú veľkú.

Ak aj zostane Topolánek pri moci, s takou záťažou sa mu bude vládnuť nad druhou líniou veľmi ťažko. Po terajších komunálnych voľbách už každý obozretný a skúsený český politik bude brať volebný zápas na vidieku veľmi vážne. Terajší predseda českej vlády, ktorý do veľkej politiky prišiel tiež z kraja, to ignoroval alebo nepochopil. V tom je jeho politická naivita, ktorá sa teraz premenila na ťažkú prehru.

Späť