Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 1. 1. 2009 (Verejná správa 25-26/2008)

Prezident Ivan Gašparovič sa stretol so zamestnávateľmi z Klubu 500 na čele s predsedom klubu Vladimírom Sotákom. Prezident ocenil, že podnikatelia z tohto klubu ponúkli pomoc a spoluprácu pri riešení problémov svetovej finančnej krízy. Hovoril aj o likvidite slovenských bánk a o opatreniach na zabránenie odlevu aktív do materských bánk v zahraničí. Ak banky obmedzia prevádzkové úvery firmám, kríza sa u nás môže odraziť výraznejšie.

Podľa V. Sotáka klub od svojho vzniku presadzuje dve základné priority: aby bolo rešpektované súkromné vlastníctvo a aby sa vytvorilo podnikateľské prostredie, ktoré bude vytvárať vhodné podmienky. Ocenil úsilie vlády o reformu odborného školstva, ktoré pripravuje kvalifikovaných pracovníkov, ktorá podnikateľom chýba. Na margo finančnej krízy uviedol, že jej vlna ešte môže zosilnieť a už teraz sa musia hľadať úsporné opatrenia. Na adresu predchádzajúceho vládneho kabinetu uviedol, že slovenské podniky prežili aj obdobie, kedy vláda preferovala zahraničných investorov. Vyzdvihol snahu vlády Roberta Fica o prijatie takých opatrení, ktoré by zabránili vplyvu finančnej krízy na slovenské subjekty.

Ďalší člen delegácie, predseda predstavenstva a prezident spoločnosti Matador Holding Štefan Rosina povedal, že väčšie prejavy krízy sa prejavia až v druhej polovici budúceho roka a že aj rok 2010 bude ťažký. Zdôraznil, že každá firma, ktorá chce obdobie krízy prežiť, musí prijať reštriktívne a úsporné opatrenia aj za cenu redukcie manažmentu.

Prezident Gašparovič sa zúčastnil v Trenčianskych Tepliciach na medzinárodnej konferencii s názvom Slovensko v 21. storočí v európskom kontexte. Vystúpil s príhovorom, v ktorom sa orientoval na nevyhnutnosť rozvoja tvorivého potenciálu krajiny a vzdelávania. V súvislosti s hospodárskou recesiou a svetovou finančnou krízou apeloval na nutné prehodnotenie priorít: „Medzi tie naše priority, ktoré nemôžeme, nesmieme odsunúť, patrí skvalitňovanie vzdelávania a podpora vede. Aj keď sa dnes celý svet krúti okolo peňazí, jeho budúcnosť stojí a padá na skvalitňovaní vedomostnej spoločnosti a humanizácii znalostnej ekonomiky a na ich súbehu s uplatňovaním riadiacich funkcií štátu – osobitne cez projektovanie budúcnosti, cez dôslednú verejnú kontrolu a cez upevňovanie sociálnej a právnej istoty občanov.“ Zdôraznil, že štát, presnejšie jeho občan, musí jednoznačne pocítiť, že nie je vydaný na milosť a nemilosť svojvoľného počínania. V tom je za jedno s Francúzskom, ktoré ako predsedajúca krajina Európskej únie žiada širšie uplatňovanie ochranárskej pozície. Ako dôvod uviedol, že občan je vždy v pozícii slabšieho, najzraniteľnejšieho ohnivka nášho spoločenstva. Európska únia a jej štáty sú povinné dbať o dôstojný život každého svojho občana.

Vo svojom vystúpení sa zamyslel aj nad dnešnou kvalitou vzdelania: „Vysokoškolskí pedagógovia hovoria, že absolventi stredných škôl ju majú až zarážajúco nízku. Podobné sťažnosti zaznievajú aj od rodičov. Musím však povedať, že tí najtalentovanejší a najvytrvalejší dosahujú výsledky, ktoré nám robia dobré meno aj vo svete, na rôznych vedomostných olympiádach a súťažiach. Špičku máme, horšie je to s priemerom. Ten sa nám začína znižovať. Príčin je viacero. Jednak naši žiaci zlyhávajú v tvorivosti, jednak je poddimenzované materiálno-technické vybavenie škôl a jednak sa nové učebné texty menia rýchlejšie ako žiaci. Myslím si, že donedávna uplatňované oceňovanie učiteľov sa pod súčasnú kvalitu podpísalo tiež nemalým dielom.“ Viackrát sa v príhovore dotkol citlivej finančnej témy nášho školstva. Zdôraznil, že samotný prílev peňazí na vysoké školy ich kvalitu nezmení. Za základ zvýšenia kvality označil vytvorenie podnetného intelektuálneho prostredia na akademickej pôde, času a pokoja na premýšľanie, dostatočného priestoru na diskusie, ohodnotenia i perspektívy.

Zo zahraničných aktivít hlavy štátu bola najvýznamnejšia oficiálna návšteva Helénskej republiky. Rokoval s prezidentom Karolosom Papouliasom a s aténskym primátorom Nikitasom Kaklamanisom. Vystúpil v Pireu na ekonomickom fóre a prevzal Zlatú medailu Helénskeho parlamentu. Rokoval aj s gréckym premiérom Konstantinosom a navštívil mesto Solún. Na radnici skonštatoval, že hoci sú Slovensko a Grécko od seba pomerne vzdialené, predsa sa tieto krajiny stretli v dávnovekých počiatkoch európskeho vývinu na plodnom poli kultúry zásluhou solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, ktorí priniesli na Slovensko vieru a vzdelanie. Zdôraznil význam ich odkazu, ktorý formoval a utváral naše historické vedomie, teda aj našu cestu k prítomnosti, a ktorý je pre nás záväzný.

Prezident Gašparovič prijal generálnu guvernérku Kanady Michaëlle Jeanovú na historicky prvej oficiálnej návšteve Slovenska. Pripomenul emigračné vlny Slovákov v 20. storočí do Kanady, ktorí hľadali lepšie sociálne podmienky. Michaëlle Jeanová konštatovala, že i napriek geografickej rozdielnosti oboch krajín máme príbuzné črty v podobe budovania sociálnej súdržnosti a občianskej spoločnosti.

Späť