Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 9. 1. 2009 (Verejná správa 1/2009)

Aj tento rok prišli do Prezidentského paláca deti z detského folklórneho súboru Ragačinka z Hrušova v okrese Veľký Krtíš. Predviedli svoj vianočný program, ktorý nacvičia vždy v inej podobe a s ktorým navštevujú už trinásť rokov detské domovy a domovy dôchodcov na Slovensku, aby prinášali radosť a pozdravy tým, ktorým sa nemá kto prihovoriť, ani ich navštíviť. Z Bratislavy pokračoval Autobus dobrej vôle do detského domova v Trenčíne, deti vystúpili na námestí v Ilave a obdarovali radosťou aj deti v detskom domove v Kráľovej Lehote, v detskej ozdravovni v Dolnom Smokovci a v detskom domove v Mlynkoch. Podujatie organizuje Matica slovenská a obec Hrušov za podpory prezidentského páru.

Prezidentský palác zaplnili svojím džavotom desiatky ďalších detí z detských domovov, aby spoločne s naším prezidentom a jeho manželkou privítali svätého Mikuláša a rozožali svetlá na stromčeku a na sviatočnej výzdobe paláca. Vlaňajší šťastný žreb na stretnutie vylosoval deti z detských domovov zo Žakaroviec, z Náručia v Žiline a zo Studienky v Bratislave.

Zo zahraničných hostí privítal Ivan Gašparovič v Nových Zámkoch maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na rokovaní, ktorého cieľom bolo prispieť k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom . Obaja politici sa zhodli, že ako najvyšší predstavitelia štátov sú zodpovední najmä za dnešok, ale aj za budúcnosť spolupráce oboch krajín. „Zhodli sme sa aj na tom, že atmosféra porozumenia, ku ktorému môžeme obidvaja ako hlavy štátov prispieť, má ozaj veľký význam pre občanov a obzvlášť pre príslušníkov národnostných menšín,“ uviedol náš prezident.

Maďarský prezident predložil tri návrhy, ktoré by slovenská strana mala realizovať. Prvým bolo urýchlenie prípravy spoločnej učebnice dejepisu, druhým vytvorenie funkcie ombudsmana pre národnostné menšiny, tretím iniciovanie prijatia zákona o národnostných menšinách. Ivan Gašparovič sa vyjadril, že Slovensko už má ombudsmana, ktorý riešenie problémov národnostných menšín zvláda a ďalší preto nie je potrebný. K iniciovaniu zákona o národnostných menšinách uviedol, že táto požiadavka presahuje jeho právomoci. Obaja prezidenti na stretnutí ostro odsúdili extrémizmus na obidvoch stranách hraníc.

Ďalším zahraničných hosťom u nášho prezidenta bol maršálek Sejmu Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. V rozhovore sa dotkli aktuálnych otázok európskej politiky, ako aj globálnej finančnej krízy. Finančnú krízu sa nám už podarilo prekonať, no hospodárska nás ešte iba čaká. Prezident konštatoval, že našou výhodou oproti Poľsku je, že od 1. januára prechádzame na európsku menu, a ocenil kroky, ktoré urobila vláda hneď na začiatku krízy.

Ivan Gašparovič navštívil príslušníkov slovenských vojenských kontingentov v Kosove a v Bosne a Hercegovine. Ako vianočný darček už tradične so sebou priviezol ich rodinných príslušníkov. V operácii KFOR v Kosove pôsobí v súčasnosti 138 príslušníkov ozbrojených síl, na veliteľstve misie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine pôsobia štyria slovenskí dôstojníci a strážna čata.

Prijal riaditeľa Štátneho oblastného archívu v Třeboni Václava Rameša, ktorý sa venuje skúmaniu archívnych dokumentov dotýkajúcich sa Slovenska v Českej republike. Medzi jeho prvé objavy patrí vzácna pečať od uhorského kráľa Bela IV, na ktorej je zobrazený súčasný slovenský štátny znak. Starobylý heraldický doklad pôvodnej podoby znaku z roku 1246 je uložený v Třebonskom archíve.

Počas krátkej jednodňovej návštevy v Taliansku odovzdal v Castello di San Pietro in Cerro v provincii Piacenza ocenenie za celoživotnú tvorbu slovenskému sochárovi Jánovi Kulichovi na výstave z jeho tvorby.

Prezident neustal ani v predsviatočnom čase v cestách za občanmi. Vo Zvolene ho privítal primátor Miroslav Kusein, s ktorým potom odišiel na Technickú univerzitu, aby po krátkom stretnutí s jej vedením diskutoval so študentmi. V príhovore zdôraznil nevyhnutnosť podpory tvorivosti a vzdelanosti. Tá sa stáva zvlášť významnou v súčasnosti, kedy je spoločnosť zneistená svetovou finančnou krízou. Ako stabilné východisko z tejto situácie do budúcnosti vidí hlava štátu v budovaní vedomostnej spoločnosti a humanizácii vedomostnej ekonomiky spolu s ingerenciou riadiacich funkcií štátu a s upevňovaním sociálnej a právnej istoty občanov.

Na návšteve v Poprade ho privítal primátor Anton Danko. Hlave štátu krátko predstavil úspechy, ktoré mesto dosiahlo v ostatných rokoch. Informoval ho aj o novom priemyselnom parku, v ktorom našlo zamestnanie približne 2 500 ľudí. Prezident sa potom s primátorom a vedením mesta zúčastnil na zasadnutí mestského zastupiteľstva. V príhovore ocenil úsilie mesta o zviditeľnenie osobností, ktoré sa pričinili o rozvoj Popradu: „História, ktorá vytvára hodnoty, má vždy tých, ktorí k tomu prispievajú. V meste Poprad sú to jeho obyvatelia, jeho rodáci. Som veľmi rád, že nezabúdate na tých, ktorí mesto budovali, ktorí mu dávali krásu, ktorí vytvárali v meste dobré medziľudské vzťahy, ale že si na nich spomínate a chcete ich odmeniť.“ Stretol sa aj so študentmi stredných a vysokých škôl. V diskusii hovoril s nimi o odchodoch mladých, vzdelaných ľudí, za lepším uplatnením do zahraničia.

Na návšteve v Senici vyzdvihol a ocenil dobrú spoluprácu mesta a Trnavského samosprávneho kraja. V súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov však vyjadril kritické výhrady voči byrokratickým prekážkam, ktoré sťažujú prístup miest a obcí k prostriedkom z eurofondov. Po krátkom rozhovore s primátorom mesta sa stretol s predstaviteľmi samosprávy, štátnej správy, podnikateľmi, so zástupcami inštitúcií a tretieho sektora. V súvislosti s celosvetovou finančnou a ekonomickou krízou vyzval k intenzívnejšej komunikácií bánk s podnikateľmi. Zdôraznil aj nevyhnutnosť kontrolnej funkcie štátu. Je však presvedčený, že Slovensko dôsledky finančnej krízy prekoná.

V senickom Dome kultúry sa zúčastnil na slávnosti pri príležitosti 60. výročia založenia Gymnázia Laca Novomeského a na vyhlásení výsledkov 22. ročníka súťaže Literárna Senica. Zavítal aj do Záhorskej galérie na slávnostné otvorenie výstavy Martina Benku.

Späť