Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 22. 1. 2009 (Verejná správa 2/2009)

Vstup Slovenskej republiky do zóny jednotnej európskej meny bola udalosť, na ktorú sa upriamila pozornosť nielen Európy a sveta, ale predovšetkým občanov Slovenska.

Prezident Ivan Gašparovič sa v Slovenskom národnom divadle zúčastnil na oficiálnom privítaní euromeny s názvom Dovidenia koruna, vitaj euro. Vyzdvihol, že spolu s Rakúskom je Slovensko jedinou krajinou z regiónu strednej Európy so spoločnou európskou menou. Zároveň zdôraznil, že euro je pre nás cestou vymanenia sa z krátkodobých cieľov.

Podľa hlavy štátu prinesie euro slovenským občanom taký osoh, ako s ním budú zaobchádzať. „Nesmieme ho bezhlavo utrácať, ale obracať na dlhodobý úžitok a investovať do budúcnosti,“ zdôraznil. V prejave ocenil prínos euromeny nielen pre ekonomiku, ale aj pre posilnenie nášho geopolitického postavenia. „Na ceste za úspechom sa uplatňujú tvrdé pravidlá. Tie súčasné sú prísnejšie, než prísne. Sú nekompromisné, nepoznajú zmilovanie ani odpustenie. No ten, kto ich rešpektuje a zdoláva, získava zaslúženú odmenu a uznanie. Tou je pre Slovensko aj právo používať euro ako národnú menu. Rok 2009 nebude ľahký. Bude podstatne náročnejší, než predchádzajúce. Za Slovensko chcem vyhlásiť: urobíme všetko, aby sme sa za dôveru, ktorej sa nám dostalo, odvďačili tým, že budeme spoľahlivým a hrdým srdcom Európy,“ uviedol.

Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky udelil Ivan Gašparovič najvyššie štátne vyznamenania, ktoré si z jeho rúk prevzali: Jozef Čongva, pedagóg, dostal Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku najmä vo vedeckej, pedagogickej a kultúrnej oblasti, Ailsa Rosemary May Domanová za aktivity pri pomoci vdovám veteránov západného odboja prevzala Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri rozvoji slovensko-britských vzťahov, František Uhrík dostal Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy za nasadenie vlastného života pri záchrane iných životov, Róber Vida dostal in memoriam Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za nasadenie vlastného života, ktorý obetoval pri obrane zákonnosti, Vincent Blanár, vedec a pedagóg, dostal Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti jazykovedy, Anton Jurovský, vedec a pedagóg, dostal in memoriam Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky pri budovaní psychológie ako modernej vedy, Milan Rúfus, básnik, dostal Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos (vyznamenanie prevzala jeho manželka, pretože básnik už bol v tom čase hospitalizovaný a v nedeľu 11. januára skonal), Tibor Frešo, hudobný skladateľ, dostal in memoriam Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hudobného a hudobno-dramatického umenia, Vojtech Rušin, vedec – astronóm, získal Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy, najmä výskum slnečnej koróny a protuberancií, Juraj Sarvaš, herec, dostal Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova, Ján Farkaš, vedec a pedagóg, získal in memoriam Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky v oblasti enológie a vinohradníctva, Jozef Konkoly, komunálny politik, dostal Pribinov kríž III. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky a o rozvoj v oblasti územnej samosprávy, Viliam Polónyi, herec, získal Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelného a filmového umenia, Ján Ružička, vedec, dostal Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky. Prezident v príhovore uviedol, že jednostranný dôraz na ekonomiku sa nie vždy priaznivo podpísal na sociálnom a kultúrnom kapitáli našej spoločnosti, čoho dôkazom bolo oslabenie sociálnych väzieb a sociálnych istôt, vzrástla nedôverčivosť a medziľudské vzťahy boli poznačené egoizmom. Nedostatok vlastných skúseností sa začal nahrádzať napodobovaním zahraničných vzorov. Materiálny a konzumný spôsob života začal dominovať nad hĺbkou myšlienok i citov.

V rámci tradičných novoročných stretnutí privítal Ivan Gašparovič s manželkou Silviou v Prezidentskom paláci predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností. V príhovore upozornil na súčasný negatívny jav, ktorým je honba za peniazmi, preferovanie kariéry a zhŕňanie peňazí, čo predstavuje dôvod na vážne znepokojenie. Predstaviteľom cirkví povedal: „Konzumná kultúra prekvitá, všetky odvetvia kultúry a umenia, ktoré sa usilujú o posolstvo humanizácie, zápasia o prežitie. Národné hodnoty chátrajú, víťazí globálny nevkus. Verím však, že sa to dá zmeniť. Preto vás prosím, aby ste vo svojich cirkvách, vo svojich farnostiach a náboženských spoločnostiach sústredili svoju pozornosť a sily práve týmto smerom. Ak si chceme zachovať svoje korene v Európe, naša spoločnosť sa musí riadiť pevnými morálnymi zásadami a duchovnými hodnotami.“ Zdôraznil vplyv duchovných na medziľudské vzťahy, na kultúrnosť života a na formovanie osobnosti. Zároveň konštatoval, že cirkvi, náboženské spoločnosti a obce majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti.

S pišský diecézny biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. František Tondra v príhovore vyjadril potešenie zo stretnutia s ostatnými predstaviteľmi cirkví. Upozornil na úskalia súčasného pluralizmu, ktorý so sebou neraz prináša dezorientáciu v základných požiadavkách spoločného dobra.

Stretnutie pozdravili aj koledníci Dobrej noviny z Trnavy, Šáše a Zakamenného. Prezidentský palác navštívili už po ôsmy raz a ako povedal Martián Čaučík, predseda Hnutia kresťanských spoločenstiev, doteraz malí koledníci vyzbierali viac ako 21miliónov korún. Cez humanitárne a rozvojové projekty pomohli deťom v Ugande, Keni a v Južnom Sudáne. Na záver stretnutia sa v kaplnke sv. Barbory v Prezidentskom paláci konala Ekumenická bohoslužba za Slovensko.

Prvým zahraničným hosťom u nášho najvyššieho predstaviteľa bol prezident Cyperskej republiky Demetris Christofias. Hlavy štátov diskutovali o bilaterálnych slovensko-cyperských vzťahoch, situácii na Cypre i o aktuálnych problémoch Európskej únie v súvislosti so zastavením dodávok plynu z Ruska.

Späť