Štyri staré korene mladej dediny

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Štyri staré korene mladej dediny

Trenčianske Stankovce patria podľa dátumu svojho vzniku medzi najmladšie obce okresu Trenčín. Vznikli zlúčením štyroch susediacich dedín - Veľkých Stankoviec, Malých Stankoviec, Sedličnej a Rozvadzov. História pôvodných obcí však siaha až do trinásteho storočia, lebo prvá písomná zmienka o Rozvadzoch pochádza z roku 1212.

Obec má vyše tritisícsto obyvateľov. Zo svojho okolia sa vyníma predovšetkým čulou bytovou výstavbou. „V minulosti sme predali pozemky súkromnému investorovi, ten vystaval bytové domy. Bytová výstavba tak prispieva k nárastu obyvateľstva v obci,“ vysvetľuje tento jav starostka Ing. Eva Beňovičová. „Už dlhší čas pripravujeme pozemky aj pre individuálnu bytovú výstavbu. Verím, že sa nám tento rok podarí dať dohromady potrebnú stavebnú plochu, vypracovať projektovú dokumentáciu a položiť inžinierske siete. Pozemky predáme ľuďom, čo si chcú stavať rodinné domčeky.“

Do nových bytov sa sťahujú aj ľudia zvonku. Nie nadarmo sa v blízkom Trenčíne žartom hovorí, že krajské mesto bude raz predmestím Trenčianskych Stankoviec. Výstavba bytových domov sa končí, vhodné pozemky sa zastavali. Ak bude záujem v nej pokračovať, tak iba podľa usmernenia na základe územného plánu a za takých podmienok, aby sa nenarušil vzhľad a charakter obce.

Dve tváre vody

Väčšie starosti robí Eve Beňovičovej kanalizácia. Obec rozdeľuje ani nie história, ale tri potoky. Táto nepriaznivá terénna konfigurácia predražuje budovanie kanalizácie, navyše je aj technicky zložité. V súčasnosti je odkanalizovaná tretina obce a dokončenie tejto veľkej obecnej stavby je zrejme hudbou budúcnosti. Samospráva však napriek finančnej náročnosti každý rok urobí niekoľko malých krokov a dôležitá obecná stavba sa pomaly, ale isto rozširuje. Predstavitelia obce si uvedomujú, že tieto investície síce ukrýva pred zrakmi zem, ale zušľachťujú život na povrchu. Kanalizácia chráni citlivé spodné vody a tie sa podpisujú pod kvalitu životného prostredia. Z pohľadu rozpočtu obce je to veľmi náročná investícia a sama by ju neutiahla. Preto využíva dotácie z Environmentálneho fondu.

„Musíme sa venovať aj iným oblastiam, nielen kanalizácii,“ prechádza starostka k ďalšej téme. „K bežnému životu potrebujeme udržiavanú zeleň, spoľahlivé a úsporné verejné osvetlenie, zjazdné a schodné komunikácie. Na rade sú rekonštrukcie chodníkov. Denným chlebíkom je zber a odvoz komunálneho odpadu, kde budú platiť od budúceho roka nové pravidlá. Život pritom nastoľuje nové potreby, problémy i povinnosti.“

O pitnej vode hovorí Eva Beňovičová s viditeľnou radosťou. Celá obec je napojená na vodovod a kvalitnú vodu pijú v každej domácnosti. V blízkosti jej katastrálneho územia sa spájajú privádzacie potrubia z vodných zdrojov v Selci a Štvrtku nad Váhom a na ne sa napája vodovod do Trenčianskych Stankoviec. Zásobovaciu sieť rozširujú na miesta, kde sa počíta s ďalšou výstavbou.

Škola skúša samosprávu

Naopak, vrásky na čelo starostke vyrýva základná škola. Po prechode kompetencií ju od štátu zdedila obec. „Správa a údržba školy je veľmi komplikovaný proces. Škola je samostatný subjekt s mnohými špecifickými funkciami, vzťahmi a požiadavkami. A v prvom rade doslova hlce financie.“ Starostka pripomína, že objekt prevzala samospráva v zanedbanom stave a musí doňho každý rok vložiť niekoľko stotisíc korún. Ak chcú, aby deti vyrastali a čas v škole prežili v lepších podmienkach, musia do nej investovať. Základná škola je spojená s materskou školou. Tá zase potrebovala plynofikovať kotolňu. Navyše na škôlke zatekala strecha a bolo ju treba rýchlo zaplátať, rovnako aj strechu školy. Škola má päťdesiatpäť rokov. Svojho času ju síce postavili kvalitne, ale na vtedajšej technickej úrovni a vybavenosti. Dnes už nevyhovuje, cez netesné okná a dvere uniká teplo a fasáda si naliehavo pýta novú omietku. Vlastných peňazí je málo a tak sa treba uchádzať o príspevok z eurofondov. Už tretíkrát. Samospráva verí, že jej projekt bude prijatý a obnova školy sa stane skutočnosťou. Zateplí sa budova, zrekonštruuje kotolňa, vymenia sa dvere a okná.

Kríza odevného a textilného priemyslu na prelome milénií zrušila veľa pracovných miest v Trenčíne. Možno aj pod dojmom nepriaznivého vývoja u silného suseda sa začala miestna samospráva v roku 2003 viac venovať politike zamestnanosti. Vtedy schválila doplnok k územnému plánu, ktorý počítal s vybudovaním priemyselnej zóny v katastri obce. Ako prvý sa do nej nasťahoval podnik na výrobu kotlov a riadiacej techniky. Zamestnal okolo päťsto pracovníkov, z toho viac ako stopäťdesiat domácich. Jeho výhodou je ľahká dostupnosť a spoločnosť navyše zabezpečuje dopravu pracovníkov do zamestnania autobusom. Neskôr pribudli štyri ďalšie podniky. „Dúfam, že v čase krízy to budú stabilné podniky a nedôjde k dramatickým zmenám v zamestnanosti. Malo by to zlý dopad na obyvateľov i na samotnú obec,“ robí si starosti Eva Beňovičová.

Vedia sa zabávať sami

Tvár sa jej rozjasní, keď sa reč stočí na spoločenský život a aktivitu miestnych spolkov a občianskych združení. Pracujú s väčším elánom, keď cítia podporu obce. Nemusia to byť len peniaze, tých aj tak nikdy nie je dosť. Často stačí morálne posilnenie, neformálne stretnutie a úprimný rozhovor s ľuďmi. Vedia, čím sa dá prispieť do obecného a spoločenského života. Pestrú činnosť vykazujú najmä dobrovoľní hasiči s vyše stovkou členov. Poctivo sa pripravujú na súťaže i na dedinské zábavy. Čo je však podstatné, dokážu si poradiť s požiarmi a inými hrozbami proti životu, zdraviu a majetku občanov.

Samospráva vytvorila vhodné podmienky na šport a rekreáciu. Najväčšiu pozornosť sústreďuje obec a sponzori na futbal, ktorý je zastúpený až štyrmi mužstvami. Najsilnejšie hrá štvrtú ligu. V Oddychovom centre sa okrem športovísk nachádza aj sauna, masáž a reštaurácia. Zrejmá je snaha vytvoriť niečo príťažlivé pre mladých, aby dokázali tráviť svoj voľný čas zmysluplne. Celoročne sa využívajú tenisové kurty v športovom areáli s umelým povrchom a tenisti majú svoj vlastný klub. Pracuje aj telovýchovná jednota Sokol zameraná na pohybovú kultúru a volejbal. Sú to kluby s pravidelnou činnosťou, čiže nejde iba o sporadické príležitostné stretnutia.

V Spoločenskom dome si našli priestory aj tanečníci. Každoročne sa tu organizuje Považský pohár (súčasť Slovenského pohára) a súťaž o Pohár starostky Trenčianskych Stankoviec v športovom tanci.

Obdiv si zaslúži aj miestna organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska. Starší Stankovčania majú svoj klub, spevácky zbor a pripravujú množstvo kultúrnych vystúpení. Ochotne sa podieľajú na spoločenských podujatiach v obci, spievajú pri radostných aj smutných udalostiach. Na záver tohtoročných fašiangov pripravili živú zábavu aj s pochovávaním basy.

Mladí ľudia tiež nečakajú, kým ich niekto postrčí k činu. Obnovili tradíciu ochotníckeho divadla, založili klub pre deti. Bohatú hudobnú históriu obce dnes píšu aj kvalitné dychové hudby.

Ako poznačí hospodárska kríza tieto aktivity, dnes nemožno predvídať. Ale aj v minulosti bývalo niekedy veľmi ťažko a ľudia sa neutápali v strachu a smútku, žili ďalej v nádeji na lepšie časy. Možno bude čohosi menej, alebo istý čas niečo vôbec nebude, ale ľudia tu zostanú a opäť budú chcieť žiť lepšie – myslí si starostka.

Keď roku 2006 slávnostne otvorili športový areál Oddychové centrum, vo vydarenom úvodnom programe sa predstavili všetky spoločenské organizácie a kluby. Organizátori si uvedomili, aké úžasné je zapojiť do takejto akcie všetky zložky v obci a usúdili, že je to vhodná príležitosť založiť novú tradíciu. Nazvali ju Obecné dni a v roku 2008 úspešne usporiadali už ich tretí ročník. Pribudli rôzne zábavné prvky a atraktívne akcie, ako napríklad súťaž vo varení guláša. V minulosti chodilo na kultúrne a spoločenské podujatia zopár ľudí a organizátori sa zamýšľali, či sa vôbec oplatí niečo robiť pre občanov. V súčasnosti ich príde vyše pol tisícky, takže tradícia bude žiť.

Rivalita ostáva na ihrisku

Administratívny celok vytvorený spojením jednej, či dvoch pôvodne samostatných obcí, zvykne zakladať nezdravú rivalitu medzi jednotlivými časťami. Trenčianske Stankovce vznikli zlúčením dokonca štyroch obcí. Ako sa to prejavuje v spolunažívaní obyvateľov? Podľa vyjadrenia starostky nič nenarúša celistvosť obce. Od roku 1972 zástavba zmazala prirodzené hranice starých chotárov. Samospráva sa snaží zachovať autentický ráz pôvodných dedín. Aj v pripravovanej monografii sa ujde dostatok priestoru každej z nich. Najstaršiu históriu majú Rozvadze – takmer osemstoročnú. Stankovce sa spomínajú ako jedna obec v roku 1345, Malé Stankovce v roku 1410 a Veľké Stankovce v roku 1439. Prvá správa o Sedličnej je z roku 1403. Rivalita ožíva najmä počas Obecných dní. Vtedy sa koná futbalový turnaj medzi jednotlivými časťami obce. Takú atmosféru nezažijete ani v extralige. Každý chce byť víťazom a do hry vkladá celé svoje srdce. Po skončení turnaja sa „futbalová vojna“ končí a všetci sú opäť obyvateľmi Trenčianskych Stankoviec.

Od toho sa odvíja aj záverečné vyznanie starostky Evy Beňovičovej: „ Žijeme dnes veľmi rýchlo, ale dôležité je nezabúdať v tejto rýchlosti práve na človeka – občana, na spoločenské udalosti stmeľujúce dedinu. To chceme zachovať aj v budúcnosti.“

Leo KUŽELA

Späť