Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 20. 4. 2009 (Verejná správa 8/2009)

Prezident Ivan Gašparovič po stretnutí s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírom Vážnym informoval verejnosť o podpise koncesnej dohody o výstavbe diaľnic cez takzvané projekty PPP. Tému diaľnic dlhodobo sleduje a pripomenul, že po roku 1998 sa ich výstavba zastavila. Keby k zastaveniu nedošlo, dnes by sa diaľničné spojenie mohlo dotýkať ukrajinskej hranice. Projekt podľa slov prezidenta i ministra dopravy prinesie ešte v tomto roku viac ako tisícpäťsto pracovných miest. Ak sa podarí podpísať všetky zmluvy, tak by v roku 2010 malo podľa predpokladu vzniknúť až osemtisíc miest. Ak dôjde k podpisu celého komplexu dohôd, tak počet miest môže byť až niekoľko desiatok tisíc. Podpísaná koncesná dohoda v praxi znamená výstavbu 53 kilometrov rýchlostnej cesty na úrovni diaľnice v osi Nitra – Banská Bystrica.

Prezident inicioval rokovanie s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom a štátnym tajomníkom ministerstva financií Petrom Kažimírom o možnostiach pokračovania projektu šrotovného na podporu kúpy nových osobných automobilov. Zdôraznil, že medializované informácie o skončení podpory sa stretli s nevôľou občanov. Tí na stretnutiach apelovali na hlavu štátu, aby sa zasadil o pokračovanie projektu, čo prezident aj urobil.

V Opatovciach nad Nitrou sa zúčastnil na presmerovaní rieky Nitra do nového koryta v dĺžke 1850 metrov. Tým sa uvoľní priestor pre ťažbu hnedého uhlia, ktoré sa využíva na energetické účely. Jeden z najväčších zamestnávateľov na Hornej Nitre – Hornonitrianske bane Prievidza – tak budú môcť pokračovať v ťažbe niekoľko ďalších rokov. „Som veľmi rád, že toto vodohospodárske opatrenie poskytne zamestnanie približne pre štyritisíc baníkov v regióne,“ uviedol. Ťažba by sa mala začať v októbri tohto roka.

Na stretnutí s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom uvítal informáciu o sérii rokovaní, ktorých výsledkom bolo spätné odkúpenie štyridsaťdeväťpercentného balíka akcií Transpetrolu. Tento strategický podnik sa fakticky stáva opäť vlastníctvom Slovenskej republiky. Minister uviedol, že slovenská strana nemieni spoločnosť Transpetrol opäť predať a vyjadril presvedčenie, že nasledujúce vlády už neurobia tú istú chybu, ktorú urobila Dzurindova vláda a jej exminister Mikloš, keď lacno a veľmi ľahkovážne predali strategické podniky. Podľa slov ministra hospodárstva sa väčšina medzinárodných rokovaní vedie o energetike a každý štát sa usiluje tieto strategické podniky dostať pod kontrolu.

Prezident sa zúčastnil na oslavách 60. výročia založenia Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Pripomenul, že „šesťdesiat rokov je možno málo, možno veľa, ale nemali by sme zabudnúť na tých dlhých tisícdvesto rokov, počas ktorých sme nemali svoj vlastný štát, no i napriek tomu sme si zachovali svoje územie, jazyk, kultúru i vieru. A práve umenie a národná kultúra majú na tom najväčšiu zásluhu.“ Podľa hlavy štátu v dnešnom období hospodárskej a finančnej krízy sme zabudli na krízu hodnôt, ktorá sa nevyhla ani našej spoločnosti.

Zúčastnil sa na odbornej a verejnej diskusii o dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti. Vo svojom vystúpení konštatoval, že Slovensko, Európa i svet dnes stoja zoči-voči jednej z najvážnejších finančných a hospodárskych kríz. Ani renomovaní odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, ako dlho bude súčasný úpadok trvať. Nevieme ani to, do akej miery bude pôsobiť deštrukčne na jednotlivé odvetvia hospodárstva a sociálnu situáciu občanov. Pripomenul, že treba brať vážne ponaučenie z hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Povojnový vývoj v dvadsiatych rokoch bol nasmerovaný ku kolektívnej bezpečnosti, hospodárskej prosperite, modernosti, rozvoju kultúry a k sociálnej stabilite. Veľká hospodárska kríza však otvorila cestu radikalizmu a extrémistickým ideológiám. „Dnes nás čaká dlhá cesta naprávania toho, čo za sebou zanechala takzvaná neviditeľná ruka trhu. Vízia bola dokončená pred tým, než nás svetová kríza zasiahla. Preto je dôležité, že sa prehodnocujú závery a nanovo definuje posilňovanie kontrolných a regulačných nástrojov štátu. Ako povedal jeden z európskych politikov: trh je tu pre ľudí, nie pre peniaze. Ak je pre ľudí, musíme ho aj požiadavkám všetkých občanov prispôsobovať, a to aj kontrolou a reguláciami,“ zdôraznil. Slovensko ako súčasť medzinárodných štruktúr a výrazne exportne orientovaná ekonomika nemá možnosť vyhnúť sa negatívnym dopadom krízy. Máme však možnosť tieto dopady zmierniť. Dôležité je, že vláda i parlament sú si toho vedomí a konajú rýchlo. Zákony, ktoré vláda predložila, musela nakoniec podporiť aj opozícia, ak nechcela stratiť tvár. Dnes sa snaží opozícia hrať na úkor krízy svoju hru a predkladá vlastné návrhy, ktoré, žiaľ, nie sú reálne a ani prospešné.

Podčiarkol, že občianska spoločnosť nášho štátu sa musí zasadiť za podporu našich tradičných hodnôt – demokratického myslenia, sociálnej spravodlivosti, úcte k práci, k vzdelanosti, kultúrnosti, rodine, vlastenectvu, štátnosti, duchovným autoritám. „Tieto hodnoty tvoria základ našej identity. Ich spochybňovanie vedie nutne k disharmonickému vývoju. Ako prezident som vždy podporoval myšlienku silného právneho štátu ako nástroja na nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. Sociálne orientovaný štát musí byť solidárny. Zvlášť s občanmi, ktorí sú v tomto období takí zraniteľní. Väčší dôraz v súčasnosti musíme klásť na sociálny štát, na motiváciu k solidarite,“ povedal prezident.

Prijal ministra zahraničných vecí Srbskej republiky Vuka Jeremiča, ktorý na stretnutí zdôraznil, že morálna podpora Slovenskej republiky je nevyčísliteľná. Prezident sa zaujímal o politickú situáciu vo Vojvodine, kde žije početná slovenská menšina. Na to srbský hosť odpovedal, že je to v súčasnosti jedna z najprosperujúcejších oblastí Srbska. „Postaráme sa o to, aby slovenská menšina mala čo najlepšie podmienky a vážime si, že spolupráca s vojvodinskými Slovákmi je dobrá,“ povedal Vuk Jeremič. Partneri hovorili aj o súčasnom vývoji v Kosove, kde dochádza k častým roztržkám medzi srbským a albánskym obyvateľstvom. Podľa ministra Jeremiča jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova výrazne vyostrilo neznášanlivosť medzi Srbmi a Albáncami.

Prezident Ivan Gašparovič v uplynulých dňoch vycestoval do Banskej Bystrice a zašiel na bratislavský Slavín, aby si na pietnej spomienke uctil pamiatku tých, ktorí pred 64. rokmi položili svoje životy za oslobodenie našej vlasti.

Späť