Vzdelávanie detí rodičmi v domácnosti

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 14/2009)

Napriek tomu, že individuálne vzdelávanie máme právne upravené v platnom školskom zákone, objavujú sa názory, podľa ktorých by mal mať právo vzdelávať svoje dieťa rodič aj v rámci školy v domácom prostredí. Zástancovia tohto tvrdenia sa odvolávajú na základné práva dieťaťa zadefinované v ústave a vo viacerých medzinárodných dokumentoch. Sú ich závery o údajnom porušovaní práv rodičov, ktorí by radi vzdelávali svoje deti sami, ale zákon im to neumožňuje, naozaj opodstatnené?

Podľa Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a tiež naopak, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Uvádza, že školská dochádzka je povinná a jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že oboch uvedených základných práv sa možno domáhať len v medziach príslušných vykonávacích zákonov. V oblasti vzdelávania na základných a stredných školách je týmto vykonávacím zákonom predovšetkým školský zákon, ktorý upravuje aj podmienky individuálneho vzdelávania.

Podľa Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej iba Dohovor) nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Ratifikáciou tohto dokumentu sa Slovensko zaviazalo, že bude pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré vykonáva štát, rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Taktiež v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa je štát povinný uznávať právo dieťaťa na vzdelanie. Znamená to, že pri rešpektovaní rovnakých možností musí pre všetky deti okrem iného zaviesť bezplatné a povinné vzdelávanie a podporovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania, či už všeobecného alebo odborného.

Právo na vzdelanie zahŕňa niekoľko zložiek: predovšetkým prístup k vzdelaniu, zákaz takých opatrení, ktoré by tento prístup obmedzovali alebo odopierali, právo na prístup k existujúcim vzdelávacím inštitúciám (z čoho však nevyplýva pre štát povinnosť zabezpečiť pre každého také vzdelanie, aké si sám vyberie) a tiež právo rodičov na rešpektovanie ich náboženského a filozofického presvedčenia pri výchove a vzdelávaní ich detí. Naplnenie práva na vzdelanie sa okrem iného zabezpečuje určením ústavnej povinnosti zúčastňovať sa na školskej dochádzke, ktorú má každá oprávnená osoba do dovŕšenia zákonom určeného veku.

V praxi to znamená, že z práva na vzdelanie vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť neodopierať jednotlivcovi prístup k vzdelaniu a k existujúcim inštitúciám, ktoré ho poskytujú. To však nemožno stotožňovať s povinnosťou štátu vytvoriť jednotlivcovi či skupine jednotlivcov podmienky na vzdelávanie adresne – podľa jeho predstáv a preferencií. Za porušenie základných práv nemožno považovať ani skutočnosť, ak zákon umožňuje domáce vzdelávanie vo forme individuálneho vzdelávania pri dodržaní konkrétnych podmienok. Individuálne vzdelávanie predstavuje jednu z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Na 1. stupni základných škôl je teda alternatívou k jej absolvovaniu. Znamená možnosť rodiča rozhodnúť o tom, akou formou bude jeho dieťa vzdelávané, nie však automaticky možnosť rodiča, že bude svoje dieťa vzdelávať sám.

Podľa zákona individuálne vzdelávanie žiaka zabezpečuje rodič prostredníctvom osoby, ktorá spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, a to za finančnú odmenu. Ani Dohovor nezaručuje rodičom absolútne právo vzdelávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením, ale len právo na rešpektovanie tohto presvedčenia. Takisto nemožno spochybňovať zavedenie povinnej školskej dochádzky, aj keď je formulovaná ako povinnosť dieťaťa. Treba ju chápať predovšetkým ako nástroj, ktorým štát zabezpečuje základné právo na vzdelanie.

Právo na vzdelanie svojou povahou vyžaduje právnu reguláciu štátom. Dohovor nevylučuje možnosť vyučovať deti mimo systému verejných a súkromných škôl v domácom prostredí, ale z práv, ktoré zaručuje, nevyplýva automaticky štátu povinnosť takéto vzdelávanie zaviesť. Hoci podľa niektorých názorov súčasná právna úprava tým, že neumožňuje domáce vzdelávanie dieťaťa jeho rodičom bez ďalších podmienok, „pre ostatných neponúka alternatívu“, dovolím si poukázať na to, že individuálne vzdelávanie je už samo o sebe alternatívou. V ústave štát na seba prevzal povinnosť zaručiť bezplatné vzdelanie na štátnych školách, v iných ako štátnych školách sa vzdelávanie môže poskytovať za úhradu (týka sa to predovšetkým súkromných škôl).

Vo vymedzení podmienok individuálneho vzdelávania vo všeobecnosti, ani v ich konkrétnom nastavení v rámci platnej právnej úpravy, netreba preto hľadať ohrozenie základných práv dieťaťa na vzdelanie, ani práva rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu. Naopak, skutočnosť, že dieťa v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky navštevuje školu, nezbavuje rodičov možnosti (a zároveň povinnosti) vychovávať ho a poskytovať mu starostlivosť.

Katarína DRÁBIKOVÁ

Späť