Miesto, kde sa hrany brúsia bez iskier

Slovensko, 8. 12. 2006 (Verejná správa 24/2006)

     V histórii Hontianskej župy patrili Hokovce medzi obce, ktoré zotrvávali na svojom mieste, hoci okolo nich sa posúvali hranice štátov. Po I. svetovej vojne sa obec, s pôvodne maďarským názvom Egeg, stala súčasťou Československej republiky. Dodnes je jej súdené byť mostom medzi národmi a národnosťami. V spolunažívaní všetkých obyvateľov pôsobí ako brusič hrán, ktorý sa zaobíde bez iskier. Vzťahy rozdielnych mentalít dokáže zjemniť pozitívnym ovplyvňovaním a  vzájomnou podporou.

     Obec leží na hranici okresov Levice a Krupina, šestnásť kilometrov severne od mesta Šahy a štátnych hraníc s Maďarskou republikou. Nachádza sa vedľa medzinárodnej cesty E 77, na mieste, kde sa potok Veperec (Csadal) vlieva do Šťiavničky (Selmece).

     Hokovce sa od okolitých obcí líšia ulicami, ktoré sú usporiadané do tvaru kríža s rozšíreným námestím v smere sever – juh, poťažne východ – západ. Uprostred pomyselného kríža ležia dôležité objekty – obecný dom a nákupné stredisko s hostincom.

     Starší ľudia by vedeli veľa rozprávať o prírodných úkazoch a meteorologických zvláštnostiach. V chotári už od nepamäti prúdi vietor dvoma smermi. Zo severu na východ od Bátoviec fúka bátovský vietor, ktorý obyčajne prináša aj dážď. Druhý fúka zo severu z dlhej Domanickej doliny, preto ho volajú domanický vietor. Predzvesťou búrky v letných mesiacoch je čierňava mračien od Gbeliec. Vetry sa však nad obcou väčšinou zľutujú a po celý rok tu prevažuje príjemné počasie.

     Podľa F. Daniša, ktorý je autorom publikácie o Hokovciach, sa prvá hodnoverná zmienka o tejto osade našla v Maďarskom štátnom archíve. Už v roku 1245 sa spomína ako Villa Egueg, takže dlhé stáročia si zachovala pôvodne maďarský názov. Podľa archívnych dokumentov bol majiteľom osady bán Márton z rodu Hontpázmány. Ten v roku 1270 daroval usadlosť so štyrmi poddanskými rodinami šahanskej premonštrátskej komunite.

Z Ostrihomu do Štiavnice

     Zaujímavosťou Hokoviec je, že v stredoveku boli povýšené na mestečko, ktoré malo rôzne výsady. Napríklad, keďže ležalo na križovatke dôležitých ciest, získalo mýtne právo. Najdôležitejšia – takzvaná Via magna – čiže Veľká cesta viedla z kráľovského Ostrihomu do Banskej Štiavnice. Kráľ Matiaš v roku 1489 rozšíril jarmočné právo aj na niektoré prepoštské majetky, teda i na Hokovce. V prvej polovici 16. storočia zastavili rozvoj mestečka protiturecké boje. Pod tureckým jarmom bolo vyše stotridsať rokov.

     Podľa celoštátneho súpisu osôb a majetkov v Uhorsku, ktorý sa konal v poslednej tretine 19. storočia, žilo v Hokovciach vyše štyristo osôb, väčšinou rímskokatolíckeho vyznania a maďarskej národnosti. Kráľovičovo, ktoré je dnes ich súčasťou, vlastnili v prvej polovici 15. storočia rodiny Királyfiai a Verenec. Neskorší majitelia Földváryovci, tu postavili kaštieľ a založili dendrologicky hodnotný park, ktorý je už pätnásť rokov chráneným územím. Pýchou obce by mohol byť aj kaštieľ, ale chátrajúci objekt si vyžaduje značné financie.

     Neďaleký kopec Gestenec má na južných svahoch dva rady pivníc. Prezrádzajú, že oddávna sa tu pestuje hrozno, ktoré je základom dobrého vína. Kopec, ktorý rozdeľuje obec a kúpeľné mestečko Dudince, tvoril v rokoch 1938 – 1945 aj štátnu hranicu.

     V koryte Štiavničky bola obecná studňa, ktorú nazývali kútyika. Najmä v lete ju pre dobrú kyslú vodu vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Na severnej strane spomínaného kopca sa na začiatku minulého storočia robili pokusné vrty. Vďaka nim sa našiel silný prameň, ktorý položil základy kúpeľníctva v Dudinciach. Mimochodom, celý kraj je bohatý na vzácne pramene. Neďaleko Hokoviec sa nachádzajú obce, z ktorých pochádzajú známe minerálky Slatina a Santovka.

     Obec sa môže pochváliť aj kultúrnou pamiatkou – gotickým kostolom z roku 1260. Barokový štýl nadobudol až v roku 1734. Pri jeho poslednej renovácii – koncom päťdesiatych rokov minulého storočia – sa pod staršou maľbou našli gotické okná.

Každodenný život

     V dejinách Hokoviec zostane Ing. Hilda Sekerešová zapísaná ako pätnásta predstaviteľka obce. Teší ju, že môže ako starostka patriť do mozaiky tých, ktorí sa dobre starali o potreby Hokovčanov. „Kľúčovou otázkou, ktorú rieši naše zastupiteľstvo, je odkanalizovanie rodinných domov a miestneho hotela,“ hovorí.

     Novodobé úlohy súviseli s plynofikáciou obce i so skolaudovaním asi sedemdesiatich percent vybudovanej kanalizačnej siete. Za úspech možno považovať napojenie obce na dudinský vodovod. V jeho výstavbe sa pokračuje spolu s kanalizáciou. K ďalším užitočným akciám patrili elektrifikácia viničných domčekov, uloženie zámockej dlažby pred Domom smútku, výstavba sociálneho zariadenia pri Kultúrnom dome. Dotácia z ministerstva financií umožnila zatepliť a zútulniť sídlo samosprávy. Obecný úrad je dnes už vybavený modernou výpočtovou technikou. V budove materskej školy sa podarilo zrekonštruovať obecný byt.

     „Nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov sme využili na tvorbu územného plánu obce. Práve sme uzatvorili výberové konanie na dodávateľa a začali sme prípravné práce,“ informuje nás starostka.

     V mikroregióne Palóc – Hont uspeli Hokovce s projektom Internetizácia obcí. Vďaka nemu ešte v tomto roku nainštalujú v tejto obci mikrovlnný internet. Občania budú môcť využiť jeho služby prostredníctvom troch počítačov. Onedlho sa naň napoja aj ďalšie domácnosti.

     „Získali sme aj grant na vytvorenie webovej stránky obce. V rámci digitalizácie samosprávy tento projekt podporili Združenie miest a obcí SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Zmluva je už podpísaná a teším sa, že sa na webe objavia zaujímavosti o Hokovciach. Internet umožní občanom získať množstvo potrebných informácií vo vlastnej domácnosti,“ dodáva.

     Pozornosť si zaslúži taktiež zrekonštruovaná medzinárodná cesta, ktorá je však ekologickou záťažou pre obec. Niektoré domy sú od nej totiž vzdialené iba dva až tri metre a stáva sa, že pre hustú premávku sa nedá prejsť z jednej strany cesty na druhú. Súkromný prieskum ukázal, že počas pracovného dňa tu prejde za hodinu okolo tristo rôznych motorových vozidiel. Kamióny strpčujú život aj obyvateľom okolitých obcí a najmä prihraničného mesta Šahy. Možno očakávať, že keď domáci stratia trpezlivosť, budú oprávnene žiadať výstavbu protihlukových a protiprašných stien.

Turistická destinácia

     Na obecný úrad boli prijatí na dobu určitú dvaja zamestnanci, ktorých mzdu refunduje ministerstvo práce. Obec má päťdesiatšesť nezamestnaných občanov, z ktorých dvadsaťšesť je zapojených do aktivačných prác. Jedna skupina pracuje na investičných akciách, druhá sa stará o vzhľad Hokoviec a ich okolia.

     Nie je tajomstvom, že starostka sa usiluje zhromaždiť peniaze na opravu miestneho rozhlasu a novej autobusovej zastávky. Potrebné sú aj ďalšie investície, aby Hokovce získali kredit turistickej destinácie, ležiacej v blízkosti termálnych kúpeľov a obcí. Turisti sa môžu zatiaľ ubytovať v miestnom hoteli Park, ktorý sídli na okraji parku so vzácnymi drevinami. Toto ubytovacie zariadenie má šesťdesiatštyri izieb s kapacitou stotridsať lôžok. Novovybudovaný výťah je prispôsobený pre imobilných hostí. Bazén s terasou a lehátkami na opaľovanie využívajú aj miestni obyvatelia. Okrem hotelových služieb poskytujú majitelia hotela aj prepravu luxusnými autobusmi a mikrobusom pre pätnásť osôb. Záujem o kultúru umožňuje organizovať fakultatívne výlety do kúpeľných miest, ku ktorým patrí tiež obec Podhajská, mesto Sklené Teplice, ale aj ďalšie rekreačné lokality.

     V Hokovciach poskytne turistovi strechu nad hlavou i zariadenie Veperec a množstvo súkromníkov. Miestny podnikateľ už stavia uprostred obce penzión. Počuť tu maďarčinu, slovenčinu, češtinu i nemčinu. Nečudo, veď dobrý chýr o pohostinnosti a dobrosrdečnosti domácich sa šíri rýchlo. Navyše príjemná klíma tohto regiónu láka dovolenkárov už dlhé desaťročia. Keďže ponúkané služby zodpovedajú ich predstavám, vracajú sa sem čoraz častejšie.

Vínna cesta

     Hontiansku vínnu cestu reprezentujú vínne pivnice, v ktorých možno okoštovať tunajšie víno. Občianske združenie tohto zamerania rozvíja aktivity súvisiace s pestovaním hrozna, organizuje súťaže vín a zabezpečuje výstavbu múzea venovaného vinárstvu v tejto oblasti.

     V obci pôsobí kynologický oddiel, sú tu rôzne krúžky – výtvarný, karate, šikovných rúk. Všetky spoločenské podujatia spríjemňujú pôvabné mažoretky. Populárny futbal priláka cez víkend na ihrisko za dedinou húfy ľudí. Zmienku si zaslúži aj Občianske združenie Sv. Peter a Pavol, ktoré uspokojuje potreby a záujmy veriacich. Kultúrne a spoločenské aktivity organizuje taktiež Csemadok.

     Obecný úrad nezabúda ani na svojich starších spoluobčanov. V jedálni materskej školy sa okrem zamestnancov samosprávy stravujú aj pätnásti dôchodcovia. V uplynulých desaťročiach sa na úbytku a odlive obyvateľstva podpísala najmä dochádzka za prácou či štúdiom. Demografická krivka však dnes už ukazuje, že v obci vyrastá početná generácia mládeže, ktorú treba podchytiť a zapojiť do verejného života. Samospráva sa snaží vytvoriť pre mladých také podmienky, aby sa tu cítili dobre a k rodisku ich viazal zdravý lokálpatriotizmus.

František ŠINKA

Späť