Na demokraciu treba dozrieť aj ľudsky

Slovensko, 5. 2. 2007 (Verejná správa 2/2007)

Pôvodný názov obce, ktorá leží v Podunajskej nížine na juhozápadnom Slovensku, začujete v ľudových piesňach i v miestnej komunikácii. Clivé melódie pripomínajú, že mederské záhrady, les i háj boli pri svite mesiaca dejiskom rodiacej sa lásky, radosti i sklamania. Slovenský Meder už nenájdete na mape Slovenskej republiky. Toto pomenovanie má však hlbokú historickú tradíciu, preto sa k nemu hlásia všetky vekové kategórie. Tunajší obyvatelia sú hrdí aj na oficiálny názov Palárikovo, ktorý je spomienkou na slávneho národovca, dramatika a publicistu Jána Palárika.

Prvá zmienka o obci Meger (niekedy aj ako Megyer) je z roku 1248. Obec bola súčasťou majetkového komplexu patriaceho do vlastníctva kráľovnej Márie, manželky kráľa Belu IV. K osídleniu tohto územia však došlo dávno pred prvou písomnou zmienkou, zhruba v období 5000 až 400 rokov pred našim letopočtom. Archeológovia tu objavili významné keltské pohrebisko, ktorého súčasťou bola aj svätyňa druidov. Dokazuje to, že v Megeri žili v období rokov 400 až 200 pred našim letopočtom aj Kelti. Z histórie je známe, že ju v roku 1684 vypálili. Kaunitzovci, pôvodne z Moravy, kúpili o šesť rokov neskôr majetky od Šurianskeho panstva. V roku 1730 predali chátrajúci kaštieľ a pozemky Károlyiovcom.

Poľovnícka tradícia

V obci sa nachádza barokový kaštieľ s rozľahlým anglickým parkom a známa bažantnica, ktorá patrí medzi najstaršie v Európe. Gróf Károlyi dal podnet k založeniu medzinárodnej poľovníckej organizácie. Nie každý vie, že zásluhou toho sa tu zrodila nielen kultúra a etika lovu, ale vytvoril sa aj priestor na upevňovanie, prehlbovanie a rozvíjanie poľovníckych tradícií. Otvorenie múzea a konferenčného centra medzinárodnej poľovníckej organizácie v tunajšom kaštieli je zadosťučinením pre tých, ktorí už roky kladne ovplyvňujú postoj ľudí k prírode, aby s ňou spolunažívali a chránili ju. V prvom rade to boli a naďalej ostávajú lesníci a poľovníci nielen obce, ale aj okresu Nové Zámky.

Obec so štyri a pol tisíc obyvateľmi spĺňa svojím vzhľadom i mentalitou ľudí kritériá, ktoré sú kladené na mestskú aglomeráciu. Vysoká vzdelanostná úroveň obyvateľov sa odráža v práci samosprávy a najmä v kultúrnosti života. Najvýraznejšia zmena v činnosti samosprávy nastala po nástupe Mgr. Jozefa Derňára do funkcie starostu.

„Podarilo sa nám zosúladiť starostlivosť o kultúru, vzdelávanie, životné prostredie i životný štýl s materiálnymi podmienkami. Dôležité je vidieť veci komplexne, myslieť a plánovať koncepčne, analyzovať dopady a vyvodzovať z nich závery. Viete, samospráva to nie je len obecný úrad, či nebodaj len starosta, ale zahŕňa aj postoje ľudí,“ hovorí Jozef Derňár.

V Palárikove majú dobrú úroveň aj Naše noviny, ktoré sú bohatým žriedlom informácií. Doteraz vyšlo sedem publikácií zameraných na dejiny obce. O sprístupnenie poznatkov z histórie sa najviac pričinili napríklad Ing. Imrich Szabó a Mgr. Karol Kolečáni.

Súdržnosť ľudí sa odráža na všetkých podujatiach. Sú natoľko populárne, že vždy zaznamenajú masovú účasť. Vianočný koncert má už roky najvýsadnejšie postavenie. Na tomto podujatí sa už tradične oceňuje vklad jednotlivcov a kolektívov do rozvoja obce.

V Palárikove sú aktívni členovia organizácií, ktoré združujú napríklad holubárov, rybárov, záhradkárov, kynológov, strelcov, poľovníkov, hasičov, najčinnejšia je Jednota dôchodcov. V obci pôsobí združenie telesne postihnutých i klub nadšencov automobilovej F1 pod názvom Paddock club. Červený kríž si zaslúži úctu za dobrovoľné darcovstvo.

V novodobých dejinách ostane trvalo zapísaný nebohý profesor Karol Strmeň. Po ňom je pomenovaná základná škola s materskou školou a pripomína ho aj pamätná izba. Tento rodený Mederčan bol univerzitným profesorom, básnikom katolíckej moderny, vydavateľom a redaktorom slovenskej tlače. Ovládal dvadsaťjeden cudzích jazykov, preto pôsobil aj ako prekladateľ.

„Tohto tvorivého človeka si najlepšie uctíme tým, čo on sám najviac miloval – prostredníctvom poézie a prózy. Popularizácia osobnosti Jána Palárika si žiada organizovať súťaže v slohových prácach. Takto by sa rozvíjali u miestnej mládeže interpretačné umenie a literárne schopnosti,“ hovorí starosta a dodáva: „Dozrel čas i na to, aby sa zaviedla v obci cena Jána Palárika a Karola Strmeňa. Okrem Jána Palárika by si bustu zaslúžil aj Karol Strmeň“.

Reálne ciele

Starosta Jozef Derňár nastúpil už do tretieho volebného obdobia s plánmi, ktoré musia byť vraj reálne a realizovateľné v určitej časovej postupnosti. Očakávania v novom plánovacom období rokov 2007 až 2013 súvisia najmä s dobudovaním infraštruktúry, ktorá je základom pre všetky rozvojové aktivity.

Obec má schválený projekt na rekonštrukciu základnej školy, ktorá si vyžiada tridsať miliónov korún. Starosta dôverne pozná problémy v školstve. V susednej obci bol totiž vyše desaťročie riaditeľom základnej školy.

Základná škola v Palárikove bola kedysi vybudovaná pre deväťsto školákov. V súčasnosti sa ich počet zredukoval takmer o dve tretiny. Neuhradená faktúra za plyn svedčí, že samospráva nemá financie na vykurovanie rozľahlého objektu. Značnú úsporu tepla prinesie zateplenie budovy a výmena okien. Nová strecha vyrieši problém zatekania. Vo vynovenom objekte bude sídliť aj materská škola. Objekt druhej materskej školy dnes slúži ako bytovka. Výstavbu hospica niektorí obyvatelia spočiatku prijímali s nedôverou. Podobnú obavu mali aj z Domu nádeje bez drog, ktorý už desaťročie funguje v miestnej časti Ľudovítov.

„Hospic je investičnou akciou občianskeho združenia. Ak sa podarí zohnať financie na jeho dokončenie, môže už o niekoľko mesiacov slúžiť dvom desiatkam obyvateľov,“ podotýka starosta.

V strategicky výhodnej lokalite – pri železničnom uzle – sa má už v tomto roku začať budovať priemyselný park. Starosta dúfa, že zamestná vyše päťsto miestnych obyvateľov. „Táto investícia pomôže generáciám Palárikovčanov, pretože umožní rozvoj ďalších aktivít. Aj škola bude časom plná, aj byty sa budú stavať, aj dane prídu potom väčšie,“ hovorí. V Palárikove je v súčasnosti asi 12-percentná nezamestnanosť a väčšina obyvateľov dochádza za prácou do okolitých miest.

„Nie je podstatné či sme obcou alebo mestom, ale rozhodujúce sú životné podmienky. Pre ich zlepšenie sa musí dobudovať kanalizácia,“ zdôrazňuje. Verí, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť úspešne zavŕši toto investičné dielo za sto miliónov korún v rokoch 2008 až 2009. „Tam, kde je už kanalizácia hotová, máme pripravené projekty na ďalšiu rekonštrukciu ciest a chodníkov,“ dodáva.

Priekopník v zbere

Palárikovo má dlhodobé partnerstvo s obcou Zubří na Morave a môže sa pochváliť, že je na čele združenia obcí Mikroregiónu Cergát – Váh. Táto obec je tiež priekopníkom v zavedení systému separovaného zberu v rámci regiónu i Slovenska. Nedávno tu boli načerpať skúsenosti aj poslanci zo Zvolena.

Separovaný zber funguje v obci už od roku 2001. Recyklačný fond poskytol samospráve dotáciu na vybudovanie veľkého zberného dvora. Palárikovo koordinuje aktivity 29 obcí z troch okresov, ktoré sú členmi Združenia obcí pre trvalo udržateľné nakladanie s komunálnymi odpadmi. V tejto oblasti reprezentuje záujmy okolo 50-tisíc obyvateľov. Starosta k tomu dodáva: „Už to je víťazstvo, že okrem znečisteného textilu separujeme všetky druhy odpadu. Vytvorili sme aj obecnú kompostáreň a ukázali ľuďom ako sa dá zužitkovať biologický odpad. Pred zavedením tohto systému sme za likvidáciu odpadu zaplatili ročne okolo 1,2 milióna korún. V súčasnosti vďaka separácii počítame so ziskom okolo milióna korún.“

Za úspech možno považovať aj deväť miliónov korún z eurofondov. Poslúžia na nákup modernej triediacej linky a výkonných drvičiek odpadu. Nová technológia odstráni pracné triedenie druhotných surovín, ktoré v zbernom dvore zamestnáva denne 30 až 40 ľudí. Obec sa ako prvá na Slovensku prihlásila ku koncepcii smerovania k nulovému odpadu. Pre mnohé mestá i obce je tento zámer možno iba ilúziou. Pre Palárikovo je výzvou na overenie teórie v reálnom živote.

Hmatateľné výsledky


Za posledné štyri roky samospráva získala investície za asi šesťdesiat miliónov korún. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania to boli peniaze na výstavbu pätnástich nájomných bytov. Rekonštrukcia ciest, chodníkov a verejných priestranstiev sa financovala z programu Sapard.

V obci zmodernizovali verejné osvetlenie, obnovili objekty ako dom kultúry, obecný úrad i zdravotné stredisko. Podarilo sa oplotiť starý cintorín, areál oddielu telovýchovnej jednoty. V miestnej časti Ľudovítov zaviedli rozhlas a vodovod. K skvalitneniu života prispeli aj zrekonštruované plynové potrubie, sekundárne siete elektrickej energie. Vybudovali tiež dve nové trafostanice a položili optické káble pre digitálnu telefónnu ústredňu.

V tomto volebnom období chce samospráva postaviť ďalších tridsať nájomných bytov. Medzi jej hlavné ciele patrí snaha predchádzať kriminalite a vandalizmu, vytvárať zdravé a kultúrne životné prostredie.

Po posledných komunálnych voľbách má miestne zastupiteľstvo dve tretiny staronových poslancov. Poznatky o fungovaní samosprávy musia získať formou rôznych školení. Staronový starosta tvrdí, že funkcionár v samospráve potrebuje roky na to, aby sa vyznal v stále sa meniacej legislatíve, nadobudol potrebné komunikačné i organizačné schopnosti.

„Na demokraciu treba dozrieť, nielen legislatívne, ale aj ľudsky. Sťažnosti podané na Ústavný súd SR svedčia, že nie každý kandidát sa dokáže zmieriť s úspechom druhého. Komunálna politika sa vždy musí riadiť potrebami života a nie politickou abecedou. Ostrieľaní funkcionári vedia, že o svojich schopnostiach najlepšia presvedčia obyvateľov hmatateľnými výsledkami,“ dodáva.

Späť