Absolventi vysokých škôl v podnikaní

Slovensko, 4. 4. 2007 (Verejná správa 7/2007)

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) je verejnoprávna inštitúcia, ktorej členmi sú podnikateľské subjekty zo všetkých oblastí hospodárskeho života. Je teda aj miestom, kde sa sústreďujú informácie o kladných a záporných skúsenostiach absolventov vysokých škôl, ktorí pôsobia v podnikateľskom prostredí. O nich píše vo svojom príspevku riaditeľka Banskobystrickej regionálnej komory SOPK Ing. Ľubomíra Slobodová.

Podnikateľské subjekty ako zamestnávatelia intenzívnejšie vnímajú problémy súvisiace s prijímaním nových pracovníkov. Dotýka sa to úrovne absolventov stredných a vysokých škôl, ich vzdelanostnej štruktúry a profesionálnej orientácie. Pretože zvyšovanie úrovne kvality ľudských zdrojov je rozhodujúcou prioritou, od ktorej bude závisieť ďalší rozvoj spoločnosti a primerané postavenie Slovenska v ekonomickom prostredí EÚ, venuje SOPK tejto otázke zvýšenú pozornosť.

Slovensko vykazuje v porovnaní s krajinami EÚ vysoký podiel stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva, ktorý sa nedostatočne využíva ako zdroj na zvýšenie počtu vysokoškolských absolventov. Podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním predstavuje v krajinách EÚ 27 %, zatiaľ čo na Slovensku je to len 14 %. Tento rozdiel spôsobuje najmä malý podiel vysokoškolského vzdelania s kratším študijným cyklom (bakalári), ktorý v krajinách EÚ predstavuje 12 %, kým na Slovensku iba 1 %, čo je najnižší podiel medzi krajinami V4.

Napriek nárokom na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov dochádza na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ k systematickému kráteniu výdavkov na vzdelanie. Najväčšie zaostávanie v tomto smere vykazuje práve vysokoškolský stupeň vzdelávania, či už ide o absolútne výdavky prepočítané na študenta, na ohodnotenie práce učiteľov alebo výdavky na výskumnú činnosť, ktorá je podmienkou kvality vysokoškolskej výučby a prípravy študentov na tvorivé riešenie problémov. A napriek reštriktívnym opatreniam neustále rastie počet vysokoškolských inštitúcií, ktorých zakladanie ide na úkor kvality.

Ekonomický výbor komory hodnotil podporu znalostnej ekonomiky na Slovensku a odporučil vypracovať dlhodobú rozvojovú stratégiu Slovenska zameranú na prekonanie súčasného zaostávania voči krajinám únie. Preto aj v komuniké zo zasadania najvyššieho orgánu komory – Zhromaždenia delegátov – v apríli 2006 jedno zo siedmich odporúčaní znie: Komplexne a dôsledne reformovať vzdelávací systém z hľadiska zlepšenia jeho kvality. Vzhľadom na čoraz väčšie zapájanie Slovenska do svetovej ekonomiky treba zásadne zvýšiť kvalitu jazykovej prípravy a začať poskytovať ekonomické minimum na všetkých stupňoch a druhoch škôl. Investície do školstva musia priniesť zmenu jeho kvality. Zásadne treba dbať o prispôsobenie štruktúry absolventov škôl potrebám na trhu práce.

Komora pripomienkovala aj návrh Ministerstva školstva SR – Operačný program Vzdelávanie. V stanovisku vyjadrila presvedčenie, že realizáciou programu sa postupne odstránia dlhodobé ohrozenia, ktoré vyplynuli zo SWOT analýzy, a to najmä nízka účasť rezortov, samosprávy a sociálnych partnerov na tvorbe obsahu vzdelávania, narastanie izolovanosti systému vzdelávania od potrieb ekonomiky, deformovaný trh práce, ktorý vyžaduje len určitý typ profesií. Podobne aj nízky podiel HDP vynakladaný na vzdelávanie, nízka jazyková vybavenosť učiteľov a výskumných pracovníkov a nízka úroveň odmeňovania pedagogických pracovníkov.

Predseda SOPK Peter Mihók hovorí o spôsoboch riešenia súčasných problémov v slovenskom školstve, ktoré možno zhrnúť do niekoľkých okruhov.

Ľudský faktor: vytvoriť motivačné prostredie pre učiteľov od základnej školy až po vysokoškolského profesora, ktorí vytvárajú budúcu podobu absolventa. Len kvalitný učiteľ má predpoklad vychovať kvalitného absolventa.

Koncepcia prípravy absolventov: treba poznať potreby a trendy budúceho hospodárskeho a spoločenského vývoja a vychovávať odborníkov, špecialistov od prvého ročníka VŠ štúdia pre prax, ktorá ich bude potrebovať o 3 alebo o 5 rokov.

Odborné jazykové znalosti: keď chceme byť súčasťou Európy, musíme si uvedomiť, že základom je komunikácia. Na vysokých školách by mali byť odborné predmety vyučované aj vo svetových jazykoch a poslucháč by mal robiť odborné skúšky aspoň v jednom z pracovných jazykov EÚ (A, F, N).

Ekonomické minimum: Každý človek bez ohľadu na stupeň vzdelania robí denne niekoľko ekonomických rozhodnutí, o ktorých často nemá vedomosti. S ekonomikou prichádzame do styku od detstva až po dôchodok. Preto by mal každý študent absolvovať určité ekonomické minimum. Je to príprava na reálny život, ak chceme meniť spoločnosť na zamestnávateľskú a samozamestnávateľskú. Veľa ľudí sa bojí ísť do samozamestnávania len preto, lebo ho nechápu.

Etické hodnoty: Každá spoločnosť musí mať etické parametre. Ak spoločenská etika nie je nastavená správne, jednotlivec sa správa väčšinou neeticky. To súvisí aj s etikou v podnikaní, lebo eticky sa dá podnikať len v etickej spoločnosti. V našej spoločnosti zatiaľ etické normy nenastavujeme, ale skôr umožňujeme voľný spôsob života, ktorý je príťažlivý pre mladú generáciu, ale často má ďaleko od etiky. Preto treba pracovať na tom, aby sa etické normy sformovali a ľudia si ich osvojili. Aj úlohou vysokých škôl by malo byť naučiť mladých ľudí „slušnému podnikaniu“.

Školy zaostávajú za praxou

V poslednom období sledujeme viacero aktivít, ktoré hodnotia kvalitu vysokých škôl a ich absolventov. Jednou z nich bol rating vysokých škôl za rok 2005, ktorý vykonala ARRA – Akademická rankingová a ratingová agentúra. Na jej výsledky reagoval z pohľadu praxe Juraj Borovský, bývalý generálny riaditeľ Chirany-Prema, prezident Zväzu priemyslu SR. Konštatoval, že výlučná koncentrácia na vedecké výsledky VŠ znižuje význam ich hlavného poslania – účinnosti vzdelávania, ktoré sa prejavuje v úrovni vedomostí, zručností absolventov a spokojnosti ich zamestnávateľov.

Požiadavky na absolventov, ktoré prezentujú budúci zamestnávatelia, nie sú spravidla založené na memorovaní a čisto teoretických poznatkoch, ale na ich praktickom využívaní. Očakávaniami sú aj schopnosti absolventov systémovo myslieť, prijímať zmeny, flexibilita, komunikačné zručnosti. Ich absencia a podceňovanie vedú k tomu, že vysoké školy zaostávajú za potrebami praxe.

Zamestnávatelia očakávajú od mladých ľudí – absolventov vysokých škôl tvorivosť, zodpovednosť, presnosť, logické myslenie, všeobecný rozhľad, ovládanie spoločenského protokolu, počítačovú gramotnosť, schopnosť komunikovať v cudzom jazyku, a zároveň ovládanie pravopisu a gramatiky rodného jazyka, čo nie je ani u vysokoškolákov samozrejmé.

Možno ešte zaujímavejším z pohľadu potrieb zamestnávateľov bol projekt Young Talents, ktorý testoval študentov 11 slovenských ekonomických fakúlt. Odpovedali na otázky z reálneho sveta ekonomiky, plnili úlohy z počítačových zručností aj jazykových znalostí. Výsledky testov ukázali, že bez dlhšieho zahraničného pobytu má študent len malú šancu dosiahnuť nadpriemerný výsledok v jazykovom teste. Mnohí študenti nie sú pripravení čeliť časovému stresu, nevedia sa koncentrovať, nesledujú aktuálne ekonomické dianie.

Výsledkom spolupráce Banskobystrickej regionálnej komory s neziskovou organizáciou Uni2010 je Analýza potrieb zamestnávateľov uskutočnená v januári tohto roku na vzorke 24 organizácií, ktoré zamestnávajú absolventov banskobystrickej univerzity. Vo výrobe, obchode a službách pôsobí 83 % z nich.

Zo všetkých fakúlt Univerzity Mateja Bela majú organizácie najväčší záujem zamestnať absolventov Ekonomickej fakulty – až 75 %. Za nevyhnutnú podmienku úspešného pôsobenia na trhu práce až 96 % respondentov pokladá schopnosť pracovať s počítačom a ovládať minimálne jeden cudzí jazyk, 88 % z nich považuje za najdôležitejší jazyk anglický.

Pre zamestnávateľov je podľa spomínanej analýzy u absolventa najdôležitejšia jeho vnútorná motivácia pre prácu, na druhom mieste sú praktické schopnosti. Vo výrobných organizáciách sú preferované najmä odborné vedomosti. Najlepší absolventi nachádzajú uplatnenie u najatraktívnejších zamestnávateľov, ktorými sú nadnárodné spoločnosti a odchádzajú pracovať mimo regiónu, najmä do Bratislavy a do zahraničia.

Celková spokojnosť zamestnávateľov s vysokoškolákmi je na úrovni „C“ - dobre, teda priemerné výsledky. Známku „B“- veľmi dobre – (nadpriemerné výsledky) by dostala schopnosť absolventov pracovať s počítačom. Jazyková vybavenosť sa pohybuje medzi B-C. Najhoršie hodnotené sú praktické schopnosti absolventov – prislúcha im známka „D“ - uspokojivo.

Spoločným úsilím všetkých zainteresovaných subjektov sa iste podarí zlepšiť pripravenosť absolventov vysokých škôl pre praktický život a aspoň čiastočne sa naplní optimistická vízia, ktorá by mala vystihovať absolventa vysokej školy v roku 2010: „Ročne opúšťajú slovenské vysoké školy tisíce absolventov. Väčšina z nich vie, v čom je dobrá a čo chce dosiahnuť. Využili roky štúdia na to, aby na sebe dennodenne pracovali. Ich výkon je stopercentný“.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók vidí ideálneho manažéra takto: „Základné predpoklady sú vzdelanie a profesijné schopnosti. Manažér musí vedieť osloviť, zaujať, musí mať charizmu, musí vedieť reagovať na mnohé spoločenské témy, nielen z jeho odbornosti. Znalosti z oblasti umenia a histórie majú patriť do základnej výbavy každého špičkového manažéra. Samozrejme, čím viac jazykov vie, tým je jeho profesionálna aj ľudská hodnota vyššia“.

Ľubomíra SLOBODOVÁ

Späť